Azda s dodatočnými zdrojmi, vytvorenými ekonomickým rastom a efektívnejším využívaním existujúcich zdrojov, aby bolo možné rozsiahlejšie financovanie štrukturálnej politiky Európskej únie včítane postupného začleňovania nových členských štátov od okamihu ich vstupu.

Významným medzníkom v politike východného rozšírenia EÚ sa stal summit Európskej rady v Nice (7. – 10. decembra 2000), kde sa pod predsedníctvom Francúzska podarilo nájsť kompromis v otázke inštitucionálnej reformy EÚ. Na jeho základe kandidátske krajiny získali prísľub, že EÚ bude pripravená na rozšírenie k 1. januáru 2003, čo však nemožno vnímať ako záväzok Európskej únie k tomu dátumu prijať prvých záujemcov. Zároveň EÚ potvrdila ochotu v rámci najbližších troch polrokov (švédskeho, belgického a španielskeho predsedníctva) tak akcelerovať negociácie , aby u tých najpokročilejších asociovaných krajín mohli skončiť do 31. decembra 2002.