Podľa článku 238 Zmluvy o Európskej únii Spoločenstvo môže uzavrieť s jedným alebo viacerými štátmi, alebo s medzinárodnými organizáciami dohody o pridružení, ktoré stanovia vzájomné práva a povinnosti, spoločné aktivity a osobitné postupy. Všeobecným cieľom asociačných dohôd je upevniť a rozšíriť ekonomické a iné zmluvné vzťahy a postupne odbúravať prekážky vzájomne výhodného partnerstva. Ich obsah je spravidla rozdelený na dve časovo rozdielne a zároveň na seba nadväzujúce etapy, v prvej ide o postupné odbúravanie obchodných prekážok, v druhej o vytvorenie colnej únie. Obsah zmlúv a ich realizácia sa prispôsobovali novým podmienkam, t. j. postupne sa vyvíjal a modifikoval. Pojem Asociačná dohoda je preto pomerne flexibilný a jeho zmysel závisí od špecifického obsahu každej dohody. Asociačné dohody uzatvárané s Európskou úniou sa delia na tri druhy:

1. Európske dohody (ED) so štátmi strednej a východnej Európy obsahujú jasné ustanovenia o možnom plnom členstve v EÚ, ale nezaručujú ho. Ku krajinám, ktoré uzavreli s Európskym spoločenstvom túto asociačnú dohodu, patrí Poľsko, Maďarsko, Česká republika, Slovensko, Rumunsko, Bulharsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Slovinsko, Cyprus a Malta. Obsahujú ustanovenia o politickej i ekonomickej integrácii a jej základných cieľoch.
2. Rozvojové asociačné dohody, ako napríklad dohody s krajinami Maghrebu, dohody z Lomé a iné.
3. Dohoda o Európskom hospodárskom priestore so štátmi patriacimi do EZVO. Podobne ako európske dohody, aj táto má podporiť plné členstvo tých štátov, ktoré sa chcú pripojiť k Únii. Zmluvné vzťahy medzi SR a Európskou úniou

Po politických premenách v novembri roku 1989 bývalá ČSFR a Európske spoločenstvo nadviazali diplomatické styky a kontakty sa intenzívne rozvíjali. Bola podpísaná – s platnosťou na štyri roky – Dohoda o obchode s priemyselnými výrobkami, ktorú o rok neskôr nahradila Dohoda o obchodnej a hospodárskej spolupráci s platnosťou na 10 rokov. Tá bola v decembri 1991 opäť nahradená už novým typom dohody – Asociačnou dohodou, resp. Európskou dohodou o pridružení. Tento dokument sa po prvý raz týkal nielen aspektov obchodnej a hospodárskej spolupráce, ale aj politického dialógu a kultúrnej spolupráce. Po rozdelení ČSFR pôvodná dohoda stratila platnosť. Asociačná dohoda medzi SR a Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi bola podpísaná 4. októbra 1993 a po skončení ratifikačného procesu v členských štátoch Spoločenstiev nadobudla platnosť 1. februára 1995.

Dohoda bola uzavretá na dobu neurčitú s možnosťou jej vypovedania ktoroukoľvek zmluvnou stranou formou oznámenia. Dĺžka prechodného obdobia, v priebehu ktorého sa má vytvoriť zóna voľného obchodu, bola stanovená na maximálne 10 rokov rozdelených na dve päťročné etapy. Prvá etapa sa začína vstupom Dohody do platnosti.

Asociačná zmluva upravuje najmä tieto hlavné oblasti vzájomnej spolupráce:
1. vytvorenie zóny voľného obchodu,
2. priemyselnú, vedeckú, technickú a kultúrnu spoluprácu,
3. viacročný program finančnej pomoci,
4. sformovanie mechanizmov na politický dialóg

Ratifikáciou Európskej dohody sa pre SR začala nová éra vo vzťahoch s hlavným západoeurópskym integračným zoskupením, ktorá by mala byť zavŕšená riadnym členstvom SR v EÚ. Hlavným garantom uplatňovania ED v SR je Ministerstvo zahraničných vecí SR, do ktorého kompetencie spadá uzavretie a vykonávanie medzinárodných zmlúv. Koordinačný orgán pre všetky oblasti uplatňovania ED je poradný orgán vlády SR – Rada vlády SR pre integráciu SR do EÚ. Preambula vymedzuje ciele tejto ED nasledujúcim spôsobom:
• poskytovať vhodný rámec na politický dialóg, umožňujúci rozvoj úzkych politických vzťahov medzi zmluvnými stranami,
• podporovať rozvoj obchodu a harmonické ekonomické vzťahy medzi stranami a tým podporovať aj dynamický hospodársky rozvoj a prosperitu v Slovenskej republike,
• poskytovať základňu na finančnú a technickú pomoc Spoločenstva Slovenskej republike,
• poskytovať vhodný rámec na postupnú integráciu Slovenskej republiky do Spoločenstva. Slovenská republika bude na tento účel vyvíjať úsilie, aby sa plnili potrebné podmienky,
• podporovať spoluprácu v kultúrnych otázkach.

Európska dohoda o pridružení sa skladá z preambuly, 119 článkov a záverečných ustanovení. Články sú rozdelené na deväť oddielov:
Politický dialóg – medzi zmluvnými partnermi sa ustanovuje pravidelný politický dialóg ako účinný prostriedok, ktorý má sprevádzať zbližovanie medzi zmluvnými stranami a podporovať politické a ekonomické zmeny v SR.
Všeobecné zásady – rešpektovanie demokratických zásad a ľudských práv, zakotvených v Heslinskom záverečnom akte a Parížskej charte pre novú Európu, ako aj zásad trhovej ekonomiky.
Voľný pohyb tovaru – Európska dohoda predpokladá vytvorenie zóny voľného obchodu medzi Slovenskou republikou a krajinami Európskej únie v priebehu stanoveného prechodného obdobia. Vývozy zo Slovenskej republiky do krajín Európskej únie budú liberalizované v závislosti od druhu tovaru maximálne do piatich rokov od vstupu dohody do platnosti.

Liberalizácia sa bude dotýkať tarifných (colných) aj netarifných (kvantitatívnych) nástrojov.
Pohyb pracovníkov, etablovanie sa, poskytovanie služieb – v každom členskom štáte bude zaobchádzanie s pracovníkmi, ktorí sú občanmi SR a ktorí sú legálne zamestnaní na území členského štátu bez akejkoľvek diskriminácie založenej na štátnom občianstve, pokiaľ ide o pracovné podmienky mzdu alebo prepustenie. SR sa zaväzuje počas prechodného obdobia uľahčiť etablovanie firiem a občanov Spoločenstva na svojom území pri zahajovaní ich pôsobenia.
Platby, kapitál, hospodárska súťaž, zbližovanie právnych úprav – pri bežných platbách a pohybe kapitálu sa zmluvné strany zaväzujú povoliť vo voľne zameniteľnej mene akékoľvek platby, ktoré sa týkajú pohybu tovaru, služieb alebo osôb medzi zmluvnými stranami, ktoré boli liberalizované podľa asociačnej dohody. Všetky dohody medzi podnikateľskými subjektami, ktoré obmedzujú konkurenciu, sú nezlučiteľné s riadnym pôsobením Dohody. Hlavnou podmienkou na hospodársku integráciu SR do Spoločenstva je zbližovanie legislatívnych predpisov SR s komunitárnym právom Spoločenstva. SR vyvinie úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej legislatívnych predpisov s predpismi Spoločenstva.
Hospodárska spolupráca – sa vzťahuje na priemysel, podporu a ochranu investícií, priemyselné normy a hodnotenie ich zhodnosti, spoluprácu vo vede a technike, vzdelávanie a odbornú prípravu, poľnohospodárstvo a poľnohospodársko-priemyselný sektor, energetiku, jadrovú bezpečnosť, životné prostredie, dopravu, telekomunikácie, bankovníctvo, poisťovníctvo, ostatné finančné služby a audítorstvo, na menovú spoluprácu, regionálny rozvoj, spoluprácu v sociálnej oblasti, cestovný ruch, malé a stredné podniky, ochranu spotrebiteľa a pod.
Kultúrna spolupráca – zmluvné strany sa zaväzujú podporovať kultúrnu spoluprácu predovšetkým preklady literárnych diel, ochranu a obnovu pamiatok a lokalít, odbornú prípravu, organizovanie európsky orientovaných kultúrnych podujatí. Finančná spolupráca – Slovenská republika dostane dočasnú finančnú pomoc od Spoločenstva vo forme grantov a pôžičiek vrátane pôžičiek Európskej investičnej banky.
Inštitucionálne, všeobecné a záverečné ustanovenia – zriaďuje sa Asociačná rada, ktorá bude dohliadať na plnenie Dohody. Bude sa schádzať na ministerskej úrovni raz do roka a vtedy, keď si to vyžiadajú okolnosti. Bude posudzovať akékoľvek významné otázky vyplývajúce z rámca Dohody a akékoľvek iné dvojstranné alebo medzinárodné otázky spoločného záujmu. V Dohode sa uplatňuje princíp asymetrie, napríklad v časti Voľný pohyb. Asymetria v prospech SR znamenala, že dňom vstupu zmluvy do platnosti Spoločenstvo liberalizovalo asi 70% slovenských dovozov, zo strany SR tento podiel predstavoval asi 20 – 25%. ES sa zaviazli liberalizovať ostatné komodity do 5 – 6 rokov, SR pri najzávažnejších do 9 rokov.

Zmluva prsne stanovuje pre jednotlivé kategórie tovarov colné sadzby alebo iné špecifické opatrenia – zoznam výrobkov podľa kódov kombinovanej nomenklatúry je uvedený v prílohách I až XVII Asociačnej zmluvy.

Pri rokovaniach o Asociačnej zmluve sa objavili i názory, že asymetria v prospech SR je pre nízku konkurencieschopnosť slovenských výrobkov nedostatočná. Vývoj zahraničného obchodu medzi SR a EÚ v rokoch 1991 – 1998 ukazuje na tendenciu prehĺbenia záporného salda zahraničného obchodu SR so štátmi EÚ.

Vláda Slovenskej republiky podala 27. 6. 1995 žiadosť o vstup do EÚ. Vtedy neboli pochybnosti, že začleňovanie SR bude prebiehať v rovnakom čase a podobným tempom ako v susedných krajinách V 4. No vnútropolitický vývoj na Slovensku a jeho hodnotenie zo strany EÚ v konečnom dôsledku viedli k tomu, že v Posudku Európskej komisie na žiadosť SR o vstup do únie z júla 1997 bolo Slovensko ako jediné označené za krajinu, ktorá nespĺňa politickú časť kodanských kritérií (demokracia, ľudské práva, rešpektovanie práv menšín a právny štát). Luxemburský summit Európskej rady v decembri 1997 síce nevylúčil Slovensko z procesu rozšírenia EÚ, ale nepozval ho na vstupné negociácie.
K premene vo vzájomných vzťahoch došlo po voľbách v roku 1998. V pomerne krátkom čase došlo k zmenám v postoji EÚ, ktorá konštatovala splnenie kodanských politických kritérií, čím sa otvorila možnosť začať rokovania o vstupe. Pravidelná správa EK o pripravenosti Slovenskej republiky na vstup do EÚ konštatovala, že v priebehu roku 1999 Slovensko prijalo kroky na zníženie vnútornej a vonkajšej nerovnováhy ktorých výsledky sú povzbudivé. Zároveň správa obsahovala niekoľko výhrad v nasledujúcich oblastiach: postavenie rómskej menšiny, obavy o nezávislosť súdnictva, zefektívnenie boja proti korupcii, potreba reformy a posilnenia verejnej správy, potreba zvyšovania úsilia pri uplatnení už harmonizovaných právnych predpisov, ochrana životného prostredia, nedostatočne slobodný pohyb kapitálu, poľnohospodárstvo.

V súlade so závermi Helsinského summitu v decembri 1999 predstavitelia 15 členských krajín EÚ otvorili so Slovenskou republikou Medzivládnu konferenciu o pristúpení. 15. február 2000 sa tak stal významným medzníkom v procese integrácie Slovenska do európskych štruktúr. Konkrétne rokovania k prvým ôsmim – z celkového počtu 29 – negociačným kapitolám sa začali 28. marca 2000.

Predvstupová pomoc asociovaným krajinám

Pomoc tranzitívnym krajinám SVE zo strany EÚ sa začala vytvorením programu PHARE, ktorý bol vypracovaný na základe Nariadenia Rady č. 3906/89 v decembri 1989. Pôvodne sa vzťahoval na podporu hospodárskych a politických zmien v Poľsku a Maďarsku a neskôr aj v ostatných krajinách SVE.

Množstvo prostriedkov pridelených Európskou úniou v 90. rokoch rástlo, ale percento ich kontrahovania a vyplatenia postupne klesalo.

Bolo to spôsobené zložitosťou procesu implementácie programu PHARE a neschopnosťou finančnej participácie zúčastnených krajín pri jeho realizácii. Podiel každej krajiny sa stanovuje na základe počtu jej obyvateľov, výšky hrubého domáceho produktu a kvalitatívnych kritérií vymedzených úniou. Záväzky, kontrakty a vyplatené sumy PHARE podľa štátov znázorňuje tabuľka. Ako vidieť, Slovensko dokázalo absorbovať len polovicu z pridelených prostriedkov, čo je pomerne malo ak sa porovnáme so Slovinskom, s jeho 97 percentami úspešnosti.

Čerpanie prostriedkov PHARE v období 1990 – 1996

Štát Záväzky v mi. Ecu Kontrakty v mil. Ecu V % Vyplatené čiastky v mil Ecu V %
Bulharsko 538,2 341,4 63 308,2 57
Česká republika 284 96,1 34 105,9 37
Estónsko 130,3 65,1 50 38,2 29
ČSFR 232,2 228,4 98 226 97
Maďarsko 683,8 461,8 67 459 67
Lotyšsko 132 82,9 63 49,5 37
Litva 179 108,7 61 65,7 37
Poľsko 1389,5 862,9 62 858,5 61
Rumunsko 726,1 491 68 406,3 56
Slovensko 130,9 73 56 70 53
Slovinsko 91 90,3 99 88,3 97
Mnohonárodné programy 704,2 486,8 69 373 53
Plošné programy 742,6 474,2 64 323,6 44
Spolu 6636,1 4301,8 65 3727,2 56

Koncom marca 1997 Európska komisia schválila v Bruseli nové orientácie programu PHARE formu informačnej nóty Zásady novej politiky pre program PHARE v rámci predvstupovej pomoci, ktorou sa program stáva hlavným nástrojom EÚ pri kooperácii s krajinami strednej a východnej Európy, pri podpore vstupu do EÚ a určovaní celkovej integračnej stratégie. Hlavným zameraním programu sa stalo:
• budovanie inštitúcií (30%), ktoré zahŕňa posilnenie demokratických inštitúcií, právnych noriem, verejnej správy a všetkých orgánov zodpovedných za verejné práce, podporu na zriadenie potrebných inštitucionálnych a administratívnych štruktúr a školení pracovníkov, ktorí budú v praxi aplikovať súbor právnych noriem EU (aquis communautaire),
• investičná podpora (70%), ktorá sa sústreďuje na reštrukturalizáciu poľnohospodárstva, regionálny rozvoj a investovanie do ľudských zdrojov, zosúladenie s normami EÚ najmä v oblasti životného prostredia, poľnohospodárstva, priemyslu, dopravy a spojov, spolufinancovanie veľkých infraštuktúrnych projektov, rozvoj malých a stredných podnikov. V roku 1999 sa skončil viacročný indikatívny program pomoci Európskej komisie kandidátskym krajinám na obdobie 1994 – 1999 a Slovenská republika patrila medzi krajiny, ktoré zlepšili využívanie prostriedkov programu. Od začiatku poskytovania pomoci Európskej únie cez program PHARE sa pravidlá a priority pomoci s postupom času vyvíjali.

Pomoc sa v čoraz väčšej miere sa uplatňujú pravidlá decentralizácie a demokratizácie, ktoré na jednej strane zjednodušujú programový a hlavne realizačný cyklus, na strane druhej vyžadujú, aby sa kandidátske krajiny rýchlo adaptovali na zmeny v organizácii a postupoch poskytovania pomoci. V poslednom období to boli najmä zmeny týkajúce sa twinningu ako hlavného nástroja budovania inštitúcii, princípu spolufinancovania jednotlivých projektov a princípu účelovosti jednotlivých projektov. Od roku 2000 sa začalo ďalšie programové obdobie (2000 – 2006). Európska únia v rámci dokumentu Agenda 2000 schváleného na Berlínskom summite v marci 1999 vyčlenila pre kandidátske krajiny tri nástroje predvstupovej pomoci: PHARE 2000 (Action plan for coordinated aid to Poland and Hungary), ISPA (Instrument for Structural Policies for Pre-Accession) a SAPARD (Special Aid for Pre-Accession measures for Agriculture and Rural Development). Celková predvstupová podpora pre asociované krajiny v programovom období 2000 až 2006 bola stanovená v objeme 3,12 mld. eur ročne. Cieľové zameranie jednotlivých programov je takéto:
1. Program PHARE je v kompetencii Generálneho riaditeľstva (Direction Générale – DG) pre rozšírenie a sústreďuje sa na opatrenia spojené s prijatím acquis communautaire, napr. budovanie správnych a inštitucionálnych kapacít kandidátskych krajín a financovanie investícií, ktoré by kandidátskym krajinám mali pomôcť prispôsobiť sa právu spoločenstva. Od roku 2000 bude program PHARE podporovať aj investície do ekonomickej a sociálnej súdržnosti v kontexte predbežných Národných plánov rozvoja.
2. Program ISPA (riadený DG pre regionálnu politiku) sa zameriava na podporu projektov rozvoja infraštruktúry v oblasti dopravy a životného prostredia. Prostriedky sa delia rovnakým dielom medzi dopravný sektor a sektor životného prostredia. Na jeden investičný projekt je stanovený minimálny rozpočet 5 mil. EUR, pričom úniou bude krytých maximálne 75% výdavkov (vo výnimočných prípadoch 85%). V oblasti životného prostredia je základným cieľom to, aby pristupujúce krajiny vyhovovali všetkým normám stanoveným v acquis na dodávky pitnej vody, čistotu vôd, znečistenie ovzdušia a pevné odpady. Celkové odhadované investičné náklady v krajinách SVE na dosiahnutie úplnej kompatibility s legislatívou EˇU týkajúce sa životného prostredia boli vyčíslené na 100 mld. EUR. Príklad výpočtu prostriedkov z fondu ISPA pre jednotlivé krajiny podľa úniou stanovených kritérií a z toho vypočítaný percentuálny podiel je uvedený v tabuľke.

Ako vidieť, Slovensko si môže nárokovať v priemere okolo 4,5 percenta všetkých prostriedkov programu ISPA.

Základné údaje o kandidátskych krajinách a rozdelenie prostriedkov ISPA
Krajina Rozloha (km²) Počet obyvateľov v roku 1997 (tisíc) Index HDP *na obyvateľa (priemer=100) Orientačné rozdelenie, ako % z celku
BG Bulharsko 111 062 8 312 67 8,0 – 12,0
CZ Česká republika 78 864 10 304 166 5,5 – 8,0
EE Estónsko 43 431 1 458 90 2,0 – 3,5
HU Maďarsko 93 030 10 155 124 7,0 – 10,0
LV Lotyšsko 64 589 2 469 67 3,5 – 5,5
LT Litva 65 300 3 706 76 4,0 – 6,0
PL Poľsko 312 685 38 660 91 30,0 – 37,0
RO Rumunsko 238 391 22 546 84 20,0 – 26,0
SK Slovensko 49 035 5 383 116 3,5 – 5,5
SI Slovinsko 20 256 1 986 175 1,0 – 2,0
* na základe priemeru za roky 1995 – 1997. 3 Program SAPARD (riadený DG pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo) je určený na modernizáciu poľnohospodárstva a rozvoja vidieckych oblastí. Základnou podmienkou na schválenie podpory z tohto programu je vyčlenenie finančných prostriedkov na jednotlivé opatrenia zo súkromných zdrojov, teda žiadateľom o podporu vo výške minimálne 50% nákladov celého projektu a tiež z domácich verejných zdrojov. Podiel potrebných súkromných zdrojov bude závisieť od toho, či pôjde o opatrenia ziskové alebo verejnoprospešné. Pri opatreniach vytvárajúcich zisk môže byť projekt spolufinancovaný z verejných zdrojov do 50% celkových nákladov, z čoho môže EÚ prostredníctvom programu SAPARD uhradiť až 75% z celkových nákladov projektu. V rámci prípravy na realizačnú etapu programu SAPARD v SR bola 1. decembra 1999 zriadená Slovenská platobná agentúra, ktorá v súvislosti s posilnením jej implementačnej funkcie bola 1. júla 2000pretransformovaná na Agentúru SAPARD Slovensko. K 1 decembru 2000 mala spolu s 8 krajskými sekretariátmi 48 pracovníkov. 24. októbra 2000 príslušný výbor EK odporučil schválenie Národného plánu rozvoja poľnohospodárstva a vidieka SR (schváleného vládou SR) a Komisia ho schválila 17. novembra 2000. Po akreditácii Agentúry SAPARD (2001) bude môcť Slovensko aktívne vstúpiť do programu. Rozdeľovanie podpory pre jednotlivé krajiny sa realizuje vo forme preddavkov na uskutočnenie programu a častejšie vo formu platby za realizované výdavky. Predpokladaná ročná podpora pre všetky asociované krajiny z EAGGF predstavuje sumu 520 mil. euro. Suma pridelená každej krajine bude odvodená od: percenta poľnohospodársky činného obyvateľstva, celkovej rozlohy poľnohospodársky využívanej pôdy, hrubého domáceho produktu a špecifickej situácie jednotlivých oblastí. Z celkovej sumy 520 mil. euro, ktorá je k dispozícii v programe SAPARD, dostane Slovensko 18,289 miliónov euro ročne, t. j. okolo 3,5 percenta.

Objem prostriedkov na predvstupovú pomoc asociovaným krajinám je odvodený od objemu prostriedkov pridelených z rozpočtu EÚ do príslušných štrukturálnych a kohéznych fondov. S ohľadom na pripravované východné rozšírenie prijala Komisia strategické rozhodnutie: napätie v rozpočte neumožní, aby sa išlo ďalej, než to, čo odpovedá relácii voči HDP Európskej únie v roku 1999 (0,46 %).

Azda s dodatočnými zdrojmi, vytvorenými ekonomickým rastom a efektívnejším využívaním existujúcich zdrojov, aby bolo možné rozsiahlejšie financovanie štrukturálnej politiky Európskej únie včítane postupného začleňovania nových členských štátov od okamihu ich vstupu.

Významným medzníkom v politike východného rozšírenia EÚ sa stal summit Európskej rady v Nice (7. – 10. decembra 2000), kde sa pod predsedníctvom Francúzska podarilo nájsť kompromis v otázke inštitucionálnej reformy EÚ. Na jeho základe kandidátske krajiny získali prísľub, že EÚ bude pripravená na rozšírenie k 1. januáru 2003, čo však nemožno vnímať ako záväzok Európskej únie k tomu dátumu prijať prvých záujemcov. Zároveň EÚ potvrdila ochotu v rámci najbližších troch polrokov (švédskeho, belgického a španielskeho predsedníctva) tak akcelerovať negociácie , aby u tých najpokročilejších asociovaných krajín mohli skončiť do 31. decembra 2002.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Asociačné dohody Slovenska a EÚ