Aby napodobnili bojovníkov, boli oblečené celé v bielom, mali vysoký klobúk a v ruke držali meč. Táto verzia je skôr mýtom a nie je nijako podložená faktami.
Iný veria, že gejše boli vlastne pôvodne muži, ktorý zabávali svojimi vystúpeniami nižšie vrstvy spoločnosti, kam patrili potulní rytieri, prostitútky a ich patróni. Prvá gejša – žena sa objavila v roku 1751 a vyvolala tým veľkú senzáciu. Avšak boli to práve ženy, ktoré spopularizovali toto remeslo a behom nasledujúcich 50 rokov prešlo ,,gejšovstvo“ úplne do ich rúk.
Faktom je, že slovo gejša sa bežne začalo používať v 17. storočí. V tom období vznikali v Japonsku prvé zábavné štvrte, takzvaný ,,vodný svet“ alebo micu shobai. Tento svet mal uspokojovať všetky zmysly mužov, ktorí v týchto štvrtiach nehľadali len sex, ale aj akési odpútanie od bežného života, trošku romantiky a (aj keď to znie neuveriteľne) duchaplnú konverzáciu. A presne to im poskytovali gejše, ktoré boli a sú aristokratickou špičkou vo ,,vodnom svete“. Avšak vláda bola nespokojná s vedením gejší a najmä s tým, že gejše neplatili žiadne dane zo svojich príjmov. Preto japonská vláda vydala v roku 1779 prísny kódex, ktorý určoval povinnosti gejší voči štátu. Tieto normy platia v Japonsku dodnes. Možno aj to, že gejše pochádzajú z rovnakých štvrtí ako ,,ľahké ženy“ , viedlo západný svet k domnienke, že sú to len akési luxusnejšie prostitútky, čo však nie je pravda. Gejše sú ženy večera a nie noci a svojich zákazníkov mali len nezáväzne pobaviť. Jasným dôkazom toho, že na práci gejše nie je nič protizákonné, je aj to, že prostitúcia bola v Japonsku v roku 1957 oficiálne zakázaná, zatiaľ čo remeslo gejše je povolené. Netreba si však myslieť, že gejše sú sväté, pretože praktiky, ktoré uplatňovali v práci, sa nemuseli zhodovať s morálkou slušnej ženy.

K ý m s a s t a n e t e g e j š o u...


Hoci povolanie gejše na prvý pohľad vyzerá veľmi nenáročne, opak je mnoho krát pravdou. Kým sa z dievčaťa stane gejša, musí sa podrobiť náročnému tréningu, počas ktorého sa vzdelávajú v tradičných japonských umeniach. Centrami výchovy gejší sú okije, kde gejše prežijú celý svoj život.
V minulosti sa gejšami stávali najmä pekné dievčatká z chudobných oblastí, kde sa o ne ich rodičia nedokázali postarať, opustené siroty alebo dcéry gejší. Ak sa teda dievčatko zapáčilo majiteľke okije - okami, prijala ju pod svoje ochranné krídla. Okami to však v žiadnom prípade nerobili z ľútosti alebo z milosrdnosti. Bol to pre ne obchod ako každý iný.