Ak sa aj gejša rozhodla mať pomer s niektorým so svojich zákazníkov, bolo to jej vlastná voľba a v žiadnom prípade za to nebrali peniaze. Samozrejme, morálka gejše sa nezhodovala do bodky a do písmena s morálkou vydatej, slušnej ženy, ale od prostitútok mali poriadne ďaleko.
K názoru, že gejše sú ,,ľahké ženy“ výraznou mierou prispeli americkí vojaci, ktorý sa po 2. svetovej vojne vracali domov z Japonska a prinášali zo sebou divoké a roztopašné historky o dievčatách, ktoré sa nazývali slovíčkom ,,gejša“. Samozrejme, že vo väčšine prípadov to neboli pravé gejše, ale japonské prostitútky - tayuu, ktoré sa za ne vydávali. Americkí vojaci, ktorý sa s japonskou kultúrou nikdy nestretli, nemohli vedieť o tom, že gejše nie sú ženami na jednu noc a sa im dali nahovoriť rôzne báchorky.
Je však neuveriteľne ľahké rozlíšiť gejšu od tayuu. Rozdiel je očividný na prvý pohľad. Tu je päť vonkajších znakov, ktorými sa gejše odlišujú od tayuu:

Vlasy: Účesy, ktoré nosia tayuu, sú omnoho bohatšie a komplikovanejšie než účesy gejší. Nosili v nich množstvo sponiek, hrebienkov a ihlíc a často boli ich hlavy také ťažké, že bol zázrak, ak vydržali držať celý deň hlavu vzpriamenú.

Kimono: Je to asi najvýraznejší prvok odlišujúci tayuu od gejše. Kimoná tayuu hýrili farbami, boli až prehnane zdobené a vzorkované. Nebolo ničím zriedkavé, ak mali na sebe 3 až 5 (!) vrstiev kimona a to všetko korunoval uchikake, plášť, ktorý nosili prehodený cez ostatné oblečenie.

Obi: Gejše a maiko si na rozdiel od tayuu nikdy, ale nikdy neuväzovali svoje obi na prednej časti tela! Jestvujú dve vysvetlenia, prečo si tayuu uväzovali opasky práve týmto spôsobom. Prvé je, že takto napodobňovali vydaté ženy, ktoré si obi uväzovali vpredu. Tým vlastne prejavovali to, že sú ,,vydaté“ - v noci za svojich zákazníkov. Druhé tvrdí, že bolo oveľa jednoduchšie vyzliecť sa a obliecť, ak sa opasok nosil uviazaný vpredu. Na tom bude niečo pravdy, pretože uväzovanie obi si vyžaduje istú zručnosť a aj samotné gejše pri ňom potrebovali asistenciu. Tak či tak, obe tvrdenia znejú pravdivo a zrejme sa vzájomne dopĺňajú.

Nohy: Tayuu nikdy nenosili tabi – ponožky, dokonca ani v zime, keď udreli najväčšie mrazy a dul krutý severák. Považovali to za veľmi zvodné, veď čo už mohlo mužov rozrušiť viac ako kúsok obnaženej kože.. Samozrejme, boli tu aj gejše, ktoré tiež nenosili tabi, ale to bolo skôr výnimkou než pravidlom.

Geta: Vysoké topánky, ktoré nosili tayuu, boli zrejme predchodcami ihličkových topánok, rozšírených v sedemdesiatich rokoch. Bol to majstrovský výkon udržať rovnováhu na 25 - 30 centimetrových topánkach.