Vyrába sa z bambusu a slonoviny.
Šálka: Vyrába sa z hliny a niekedy môže byť aj vzorkovaná.
Chasen: metlička, ktorá sa používa na šľahanie čaju, aby bol mierne penový. Zhotovená je z bambusu.
Naberačka: na jej výrobu sa používa bambus, drevo či kov a slúži na nalievanie horúcej vody do šálky.
Natsuma: je to malá nádobka, v ktorej sa prechováva čaj.
Fukusa: hodvábna handrička s rozmermi 27 x 29 cm, používa sa na očistenie čajových nástrojov.
Čajník: zhotovený je z ocele alebo mosadze a na čo slúži je jasné snáď každému.
Chakin: táto hodvábna handrička je určená špeciálne na čistenie šálky každého hosťa. Jej rozmery sú 15 x 30 cm.
Kensui: miska z hliny, do ktorej sa vylieva použitá voda.
Ak si každý deň dáte svoju šálku čaju, nielenže sa výborne uvoľníte, ale urobíte aj niečo pre vaše zdravie. Je totiž dokázané, že zelený čaj má pozitívny účinok na kardiovaskulárnu sústavu, prečisťuje cievy a zachováva ich pružnosť. Nie nadarmo je Japonsko takmer na poslednom mieste, čo sa týka úmrtí spojených s infarktom.
K vytvoreniu dobrej nálady určite prispieva aj hudba. Tradičná japonská hudba sa nazýva Hogaku. Gejše ovládajú hru na niekoľkých hudobných nástrojoch a spev je súčasťou každého vystúpenia gejší. V Japonsku existuje mnoho druhov spevu a hry na rôzne nástroje, preto som vybrala len tie, ktoré gejše používajú najčastejšie.
Gagaku: najstarší typ hudby. Pochádza z cisárskych dvorov starej Číny a Kórey.
Biwagaku: používa sa biwa, čo je vlastne druh gitary so štyrmi strunami.
Nogaku: tento spev nesprevádza žiadny tanec ani iné vystúpenia. Spev chóru sprevádza flauta hayashi a bubienok cucumi.
Sokyoku: využíva sa hra na koto – citare s 13 strunami
Shakukachi: je to 55 centimetrov dlhá flauta a jej názov je odvodený od starých japonských mier (shakukachi = 55 cm)
Shamisenongaku: tento druh hudby je snáď úplne najrozšírenejší. Hrá sa na gitaru shamizen, ktorá má 3 struny a hudba je obohatená o rôzne vystúpenia.
Mynio: je to súbor starých japonských ľudových piesní a balád.

G e j š e d n e s – a k ý j e i ch o s u d ?

Gejša ako symbol japonskej kultúry sa zdá byť nesmrteľná. Tradície, ktoré so sebou prinášajú gejše, trvajú viac než tri storočia a za ten čas nezmenili nič na svojich zvykoch a i napriek zmenám, ktoré sa udiali v Japonsku, ba i na celom svete, boli schopné zachovať starého ducha svojho remesla.
Lenže Japonsko je, ako sa vraví ,,krajinou vychádzajúceho slnka“ a to akoby so sebou prinášalo nové zmeny. Pokrok v Japonsku je rýchly a nezastaviteľný a staré, pokojné štvrte sa menia na široké, hektické bulváre, kde sa i počas hlbokej noci cítite ako za bieleho dňa.