Zbrane
Je známe, že každý ľudský vynález sa môže obrátiť proti jeho tvorcovi. A o zbraniach to platí dvojnásobne. Zatiaľ, čo v praveku slúžili na zaobstaranie potravy a ochrany pred divou zverou, v súčasnosti je to presne naopak. Ľudia sa chytajú zbraní a zabíjajú sa nimi navzájom, zdokonaľujú ich a zvyšujú ich účinnosť každým dňom, neberúc ohľad na ľudský život.
Avšak, ako skoro všetko, aj zbrane prešli určitým vývojom a v histórii ľudstva zohrali jednu z najvýznamnejších úloh. Nikto nevie, kto ich vymyslel. No už praľudia pri love zvierat používali primitívne oštepy, ktoré vznikli z opracovaných pästných klinov, na ktoré sa pomocou kože pripevnili drevené rúčky. Prevratom v zbrojárskom priemysle bolo vynájdenie luku a šípov. Nesmierne uľahčil lov, keďže dobrý strelec ním mohol skoliť zviera zo značnej vzdialenosti. Neskôr sa začal využívať v armáde a po prvý krát ho v boji použili Egyptské, Perzské, a Asýrske armády okolo r. 5000 p.n.l. Vďaka luku dokázalo niekoľko mužov zničiť väčšiu skupinu nepriateľských vojakov ozbrojených ručnými zbraňami. Luk sa využíval až do roku 1500, kedy bol nahradený ručnými palnými zbraňami. Do arzenálu sa k sekerám, oštepom a lukom časom pridali aj meče a kopije, palcáty, halapartne, kordy a iné. Každá z týchto zbraní má svoju históriu, no všetky tieto zbrane sa stali neúčinnými s nástupom pušného prachu. Pušky a pištole nahradili v rukách vojakov zastaralé meče a štíty a človeku sa tak do rúk dostáva dovtedy nepoznaná sila, ktorá zmenila spôsob boja a celkový náhľad naň. Znásobili sa náklady na výrobu, no žiaľ znásobili sa aj počty mŕtvych. Zväčšila sa aj vzdialenosť medzi bojujúcimi a keďže nepriateľ mohol číhať všade, začala sa vyvíjať obrana, ktorá je so zbraňami neoddeliteľne spojená. Na počiatku sa bojovníci chránili železnými brneniami, krúžkovanými košeľami alebo vestami z hrubej kože. Dnešní vojaci sa chránia vestami a helmami z kevlarového vlákna, ktoré sú schopné zastaviť skoro akúkoľvek guľku na nich vystrelenú (Samozrejme takí, ktorí majú na to.) .
No rozvoj zbraní sa ešte len začína. Z jedno ranových muškiet sa vyvinuli guľomety a samopaly, schopné vystreliť niekoľko stoviek guliek v priebehu pár sekúnd. Človek však neostal iba pri ručných zbraniach. Netrvalo dlho a nemotorné, pomalé delá nahradili tanky. Masívne oceľové obludy dodnes križujú krajiny, hroziac okolitému svetu svojou hrôzostrašnou hlavňou a jazdcov na koňoch uháňajúcich s bojovým pokrikom na nepriateľa nahradili ľahké obrnené vozidlá.
Tak isto v letectve i námorníctve sa vyvíja vojenská technika. Dalo by sa veľa uvažovať nad týmito nebezpečnými „hračkami“ moderného sveta, avšak medzi najnebezpečnejšie vôbec bezpochyby patria zbrane hromadného ničenia.
Od delových gúľ, cez granáty sa človek prepracoval až k bombám, malým, no o to viac ničivejším. Najväčšou hrozbou dneška sú jadrové zbrane. Jedna jadrová strela dokáže spôsobiť viac škody, ako tanková divízia, nehovoriac o rádioaktívnom zamorení vyskytujúcom sa na mieste dopadu ešte niekoľko desiatok rokov. Prvý krát bola použitá počas druhej svetovej vojny, keď Americká armáda zhodila na Hirošimu a Nagasaky testovaciu jadrovú bombu. Jej dôsledky badať dodnes. Najväčšou ukážkou vojenskej techniky bola prvá a druhá svetová vojna. V priebehu niekoľkých rokov prišlo na svet množstvo najrozmanitejších zbraní, od diel až po prvé navádzané rakety s dlhým doletom. Prvú raketu zem – zem, nazvanú V-2, zostrojila nemecká armáda v roku 1944. Táto strela bola schopná uniesť 2000 funtov výbušnín na vzdialenosť 200 míľ. Bolo však už príliš neskoro, a tak ani táto super zbraň vtedajšej techniky nedokázala ovplyvniť koniec druhej svetovej vojny. V dnešnej dobe jadrových striel, by bola tretia svetová vojna poslednou vojnou vôbec, keďže jej následky by boli katastrofálne pre život na Zemi. Každý štát vlastniaci takéto zbrane si musí uvedomiť, akú silu má v rukách, avšak ľudská nenávisť a šialenstvo sú schopné behom niekoľkých minút zničiť všetko, čo človek za niekoľko tisíc rokov vlastnej existencie vytvoril. Nám ostáva už iba nádej, že k tomu nikdy nedôjde.
Zdroje:
Ilustrovaný prehľad Vynálezy a Objavy – české vydanie (autor neuvedený) - Zošit Stretnutia s Umením -
|