Pri riešení úloh a práci v oblasti technického rozvoja možno v myšlienkovom procese postupovať dvoma spôsobmi: konvenčným a tvorivým postupom. Obidva postupy smerujú k riešeniu problémov.
Problém, ktorý si vyžaduje tvorivý prístup myslenia, nemá jednoznačnú odpoveď, ale má viac požiadaviek a riešení, ktoré nemajú rovnakú kvalitu. Najlepšie riešenie sa môže objaviť až v budúcnosti.
Pre tvorivý myšlienkový postup existuje schéma, ktorá napomáha hľadaniu nových myšlienok. Z množstva existujúcich postupov má nasledujúci tieto etapy:

1. zainteresovanie sa a sústredenie sa na problém,
2. definovanie problému a príprava na anylýzu,
3. zhromaždenie vhodných informácií,
4. vyznačenie problému k tvorivému riešeniu,
5. vyznačenie počtu možných riešení -(tvorba myšlienok, uvoľnenie predstavivosti, použitie samoopytovania sa, upustenie od kritického posudzovania)
6. vyznačenie všetkých myšlienok okrem nádejných riešení (uchovanie nepoužitých myšlienok pre prípadne použitie v budúcnosti),
7. premýšľanie (inkubácia),
8. vyhodnotenie a uskutočnenie výberu,
9. praktické skúšky.

Pri použití postupu nie je potrebné dodržať chronologickú nadväznosť. Podľa potreby možno určité stupňe vynechať, resp. vrátiť sa k iným.

Podstatou skupiny metód systematickej tvorivej práce je takzvané systematické myslenie. Vychádza zo súčasného stavu vedeckého poznania problémov (javov) a z logiky zákonitostí vývoja analyzovaných problémov (javov). Ináč povedané, je to vedecké myslenie a skúmanie javov, postupujúce od dnešnej úrovne znalostí do budúcností, pričom sa využívajú exaktné nástroje.V závislosti od charakteru riešeného problému volí vedúci tímu vhodnú sústavu otázok. Správny výber a poradie otázok, ako aj ich presná formulácia sú najdôležitejšou zárukou úspešného použitia tejto metódy. Otázky by mali mať približne toto základné členenie:










Obr.1.Schéma systematického spôsobu tvorivej práce /myslenia/


1. otázky skúmajúce nutnosť všetkých požadovaných funkcií
2. otázky zisťujúce možnosti zmien stupňa plnenia funkcií
3. otázky skúmajúce možnosť zabezpečenia funkcie principiálne iným spôsobom
4. otázky na dosiahnutie teoretického (ideálneho) stavu
5.