otázky na spôsob trvalého dosiahnutia technicky reálneho stavu

Elementárne vedecké metódy tvorivého myslenia

Táto skupina metód je vhodne pužiteľná v etape tvorby námetov, ale najmä v etape tvorivého prepracovania a dopracovania námetov. Túto skupinu metód nazývame elementárnymi vedeckými metódami tvorivého myslenia. Táto skupina patrí medzi najzákladnejšie metódy systematického tvorivého myslenia. Vo svojej podstate predstavujú riacionálny spôsob systematického tvorivého myslenia každého inovátora. Je možné, v prípade riešenia jednoduchého problému použiť ich samostatne. Na riešenia zložitejších problémov je však potrebné spolupoužitie minimálne dvoch alebo kombináciou niekoľkých metód. Metóda analógie

Dá sa povedať, že metóda vychádza zo zásady, kde skúmanie charakteru jedného systému dáva základ pre formuláciu určitých - podobných záverov pri systéme druhom.

Metóda porovnávania funkcií

Princíp tejto metódy spočíva v snahe nájsť predmet, objekt, ktorý by tú istú alebo podbnú funkciu plnil efektívnejšie ako analyzovaný predmet. Táto metóda má rôzne varianty riešenia.
Spoločným metodickým základom tejto skupiny metód sú vedecké metódy poznania ako: analýza, syntéza, abstrakcia a zvšeobecnenie, konkretizácia, indukcia a dedukcia. Pri týchto metódach ide vždy o logický, vedecky orientovaný a často zložitý myšlienkový proces postupného vytvárania hypotéz s predvídaním účinkov, na ktorom je založený ďalší postup riešenia.

Metóda alternatívnych otázok

Patrí medzi metódy, ktoré sa nachádzajú na rozhraní metód intuitívneho a systematického spôsobu tvorivého myslenia.
Podstata metódy spočíva v tom že členovia pracovnej skupiny odpovedajú na otázky vedúceho tímu. Formulácia otázok musí spĺňať tieto kritéria:
- musia byť presné a orientované iba na jeden konkrétny problém
- musia vyjadrovať dôveru v znalosti a skúsenosťi respondenta
- musia nútiť respondenta k najvyššiemu duševnému vypätiu
- musia priviesť respondenta k presnému a odôvodnenému stanovisku
- musia podnecovať iniciatívu a sociatívne myslenie respondenta
- musia naznačovať nejakú novú cestu, inú možnosť riešenia


Metóda porovnávania podobností

Jej podstatou je vyhľadávanie výrobkov (činností), ktoré sú tvarom, zložením, rozmermi, hmotnosťou, úkonmi, pohybmi atď. podobné výrobku (činnosti), ktorý sa vyvíja. Ide však o porovnanie iba vonkajšícch podobností predmetova, ktoré môžu byť funkčne úplne rôzne.
Ak nemožno výrobok alebo činnosť porovnávať ako celok, odporúča sa rozložiť predmet na jednotlivé organické časti, ktoré sa porovnávajú zvlášť. Platí zásada, že treba porovnávať aspoň päť podobných variant riešenia. Pri porovnávaných riešeniach môže byť efektívnosť dosiahnutá napr.