Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Metódy systematickej tvorivej práce
Dátum pridania: | 30.11.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | neuvedeny | ||
Jazyk: | Počet slov: | 900 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 3.9 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 6m 30s |
Pomalé čítanie: | 9m 45s |
iným technologickým postupom, jednoduchšími tvarmi, menšou hmotnosťou, resp. rozmermi, lacnejším materiálom alebo inou skladbou oparácií, pohybov, úkonov, činností atď.
Metóda agregácie (spojenia)
Metóda sa zakladá na spájaní aspoň dvoch známych individuálne používaných prvkov, ktoré v agregovanom spojení vykonávajú každý svoju funkciu.
Metóda dimenzovania
Podstatou metódy je buď zväčšenie (sčítaním alebo násobením), alebo zmenšenie (odčítaním alebo delením) prvkov v novom riešení. Cieľom metódy je dosiahnuť vyšší efekt ako v pôvodnom riešení. Otázky, ktoré sa pri tejto metóde obvykle používajú: "Čo doplniť, zosiliť, zvýšiť, predĺžiť, pridať, zdvojiť, zmnohonásobiť, resp. čo ubrať, zmenšiť, miniaturizovať, znížiť, skrátiť, zmierniť a pod.?"
Metóda kinematického obrátenia
Metóda sa zakladá na vzájomnej zámene funkcií prvkov riešenia. V vo výrobkoch a zariadeniach sa tým chápe zmena vzájomnej funkcie jednotlivých súčiastok v procesoch zmena poradia operácií, čím sa má dosiahnuť analogický účinok s výšším ekonomickým efektom. Metóda agregácie a dezagregácie funkcií
Metóda vychádza z princípu pridania alebo vylúčenia prvku v základnom riešení. V prvom prípade ide o situáciu, keď sa v novom riešení podarí nájsť zastupujúci prvok, ktorý je schopný plniť okrem svojej pôvodnej funkcie ešte ďalšiu funkciu - pridanú (agregovanú), ktorá má obvykle veľmi príbuzný charakter pôvodnej. Tak možno z riešenia vylúčiť prvok, ktorý bol nositeľom fuhkcie agregovanej. Techniku dezagregácie možno charakterizovať ako rozdelenie pôvodnej funkcie na niekoľko funkcií samostatných, ktoré sú v novom riešení zabezpečovať adekvátnym počtom prvkov. Metóda kombinácie s interakciou
Patrí k najobťiažnejším a najzložitejším vedeckým metódam tvorivého myslenia. Jej podstatou je také zlúčenie prvkov alebo operácií, pri ktorom sa vzájomným pôsobením novokombinovaných prvkov dosiahne nový, podstatne vyšší účinok. Aplikácia tejto metódy
si vyžaduje vysokú úroveň vedeckého predvídania účinku, čo znamená schopnosť dokonale pochopiť vzťahy medzi prvkami, ktorých individuálne účinky sú známe, ale doteraz sa neskúmali v novej kombinácii.