Darwinova teória
Viac ako pred dvesto rokmi sa na zemi objavil pán Darwin, ktorý do poznania týchto problémov vniesol evolučnú teóriu, podľa ktorej vlastnosti organizmu určujú gény. Gény sú dedené informácie, zapísané vo vláknitých molekulách DNA v jadre bunky. Jadro každej bunky nesie kompletnú informáciu o organizme a zložité regulačné mechanizmy vývoja určujú, ktorá časť tejto informácie sa použije pre každú jednu z obrovského množstva buniek, tvoriacich organizmus. Teda určujú ako bude organizmus vyzerať a fungovať v dospelosti, akého tkaniva a orgánu budú súčasťou. Nositelia niektorých génov majú väčšie schopnosti prežiť a zanechať potomstvo, majú tendenciu množiť sa na úkor iných. Tu je niekoľko veľmi zjednodušených príkladov: gény kódujúce bohaté ochlpenie, prevládajú v populácii cicavcov žijúcich v polárnych oblastiach. Jedinci s nedostatočným ochlpením pravdepodobne zamrznú a nezanechajú potomstvo. Podobnú výhodu poskytujú gény pre bielu farbu srsti polárnym líškam, pre ryšavú farbu európskym líškam, alebo, povedzme, gény pre rýchle nohy zajacom. V prírode prebieha prirodzený výber najschopnejších jedincov v populácii každého živočíšneho druhu, ktoré prenášajú svoje gény na potomstvo. Ak sa zmenia prírodné podmienky, prežijú a rozmnožia sa tie druhy, ktorých génová výbava najlepšie umožňuje prežitie v novom prostredí. Veľmi nepríjemným a každodenným príkladom tohto prispôsobovania sa prostrediu je vznik odolnosti (rezistencie) baktérií na antibiotiká. Stáva sa, bohužiaľ, celkom bežne, že z miliónov baktérií v organizme vážne chorého pacienta niektoré náhodou (vďaka svojej génovej výbave) vytvárajú enzým, ktorý dokáže rozkladať antibiotikum. Hoci obvykle táto schopnosť neposkytuje nijaké výhody, za daných podmienok len tieto dokážu odolať antibiotickej liečbe, prežiť a rozmnožiť sa – čo, pochopiteľne, stav chorého zhoršuje. Prirodzený výber – selekcia – kmeňov baktérií rezistentných proti antibiotikám je jeden z veľkých problémov dnešnej medicíny. Ide vlastne aj o zákon „ prežitia stabilného/stabilnej veci “. Stabilná vec je súbor atómov, ktorý je dostatočne stály alebo dostatočne rozšírený, aby si zaslúžil pomenovanie. Môže to byť unikátny súbor atómov, ako napríklad Kriváň, ktorý nosí Zem dosť dlho na to, aby bol hodný pomenovania. Pri chemických reakciách sa atómy pospájajú a vytvoria molekuly, ktoré sú viac či menej stabilné.