Príkladom je diamant, o stabilite jeho molekuly nemožno pochybovať hoci jej vnútorná atómová štruktúra je veľmi jednoduchá.
Darwinova evolučná teória síce jednoznačne nevysvetľuje ako a prečo vznikol život na Zemi, ale dáva dosť logické a zrozumiteľné vysvetlenie, ako sa organizmy vyvíjajú a menia. Niektoré jej detaily však neboli celkom v súlade s tým, čo pozorujeme v prírode.

A potom sa objavil niekto iný
Tím niekým sa stal profesor Oxfordskej univerzity Richard Dawkins. Podľa neho prirodzený výber neprebieha medzi organizmami, ale medzi ich génmi. „Najlepšie“ gény umožnia svojim nositeľom, aby zanechali najviac potomstva, a tým vlastne prevládnu na úkor iných, „horších“ génov. Táto úprava evolučnej teórie napríklad lepšie vysvetľuje správanie včelích robotníc, ktoré nesmeruje ani tak k vlastnému prospechu, ako k prežitiu spoločenstva, ktorého všetci príslušníci sú nositeľmi génov spoločnej matky – včelej kráľovnej. Altruizmus, sebaobetovanie v prospech druhých prosto do Darwinovej teórie akosi nepatrí. Jedinec nemá rozumný dôvod, aby sa obetoval v záujme niekoho iného, ako svojich potomkov (ako to aj robia samice starajúce sa o svoje mláďatá). Ale génu neprekáža, že niektorí jeho nositelia zahynú, ak tým umožnia ostatným nositeľom prežitie a rozmnoženie (replikáciu) informácie tohto génu – a v mnohých prípadoch správanie svojich nositeľov riadi podľa tohto pravidla. Známe je správanie potkanov. Niektoré jedince (možno tie najviac hladné, ale na tom nezáleží) ochutnajú neznámu potravu prvé a obetujú sa v záujme testovania, či nejde o jed. Až keď prežijú, konzumuje ju celé spoločenstvo – v značnej miere príbuzenstvo, nositele mnohých spoločných génov.

Mémy
Práve Richard Dawkins v roku 1976 prvý použil slovo mém vo svojej knihe Sebecký gén. V tejto knihe opísal gén ako sebca, ktorý riadi správanie svojho nositeľa tak, aby sa sám čo najviac rozšíril. A keďže profesor Dawkins nemá ďaleko ani k informatike, nazval niečo podobne sa správajúce vo svete informácií dobre zapamätateľným slovom mém. Tím dal podnet pre vznik nového vedného odboru – memetika. Jedenásta kapitola jeho knihy sa venuje mémom. Dawkins tu jasne rozlišuje medzi evolúciou génov a evolúciou mémov. Jedno z jeho presvedčení: „Vysvetľovať biologické fenomény pomocou výhod génov je možné preto, že gény sú replikátory.. Viac ako tri miliardy rokov bola DNA jediným replikátorom, ktorý stál za reč. Tento monopol však nebude mať navždy. Kedykoľvek vzniknú podmienky, v ktorých by sa mohol množiť nový replikátor, nový replikátor vezme všetko do svojich rúk a odštartuje svoj vlastný nový druh evolúcie, a tá nemusí byť žiadnym spôsobom podriadená tej starej.. Hneď ako vznikli kopírujúce sa mémy, odštartovala sa ich vlastná, o veľa rýchlejšia evolúcia“ (DAWKINS 1998 [1976]: s.