Všetko to začalo pred niekoľko miliardami rokov. V týchto časoch, už dávno minulých, s najväčšou pravdepodobnosťou pokrývala takmer celú Zem voda. Vo vzduchu sa nachádzali aj niektoré základne stavebné prvky biohmoty ako kysličník uhličitý, metán, čpavok. Tieto skupiny molekúl za prítomnosti určitej energie vytvorili určitú stabilnú konfiguráciu. Táto situácia sa samozrejme stále opakovala a opakovala, a tak sa vytvárali stále zložitejšie štruktúry.
Tieto štruktúry pravdepodobne existovali v prvotnom oceáne, ktorého kvapôčky boli vyvrhované na breh, kde sa spájali pôsobením energie (napr. ultrafialového svetla). Mohli sa nerušene pohybovať v hustnúcom roztoku kvapalín, keďže ešte neexistovali baktérie alebo iné organizmy, ktoré by ich pohltili.
Raz sa náhodne vytvorila nejaká iná molekula, a tak vznikol prapredok organizmu, replikátor/reduplikátor, neskôr označovaný aj ako gén. Tento reduplikátor bol schopný vytvárať kópie samého seba prostredníctvom vehiklov, teda svojich nositeľov. Sami o sebe sú reduplikátory iba bezduché reťazce, programy, ktoré kódujú to ako ich nástroj prežitia, telá, majú vyzerať. Jediná vlastnosť, ktorá ich drží pri živote je sebeckosť v podobe prežitia. Takto samozrejme prežujú iba tie gény, ktoré ovplyvňujú vlastnosti svojho nástroja prežitia tak, aby ich udržal pri živote čo najdlhšie. Lenže oni chcú prežiť čo najdlhšie nie ako jedinec - gén, ale čo najdlhšie ako gén samotný, či už prítomný v tom či onom tele. Tento princíp dal základy vzniku evolúcie tak ako ju poznáme dnes.

Pokus: Ako to všetko mohlo začať
Chemici sa raz rozhodli, že sa pokúsia zistiť, ako začal život na tejto planéte a ako v podstate môže začínať život. Pokúsili sa napodobniť chemické podmienky na mladej Zemi. Do sklenej nádoby dali základne substancie (vodu, kysličník uhličitý, metán, čpavok) a ako zdroj energie použili ultrafialové svetlo alebo elektrické výboje, čím simulovali blesky dávnych búrok. Po niekoľkých týždňoch sa v nádobe objavilo niečo zaujímavé. Bol to jemný hnedý roztok obsahujúci veľa molekúl, no zložitejších než tie, ktoré boli do nádoby vložené. Našli tam aminokyseliny, stavebné kamene proteínov, ktoré tvoria jednu z dvoch tried biologických molekúl. No pri ďalšom podobnom pokuse sa podarilo získať organické látky puríny a pyrimidíny, ktoré sú stavebnými kameňmi samotnej DNA.