Sociálna interakcia
1.4 Kontexty sociálnej interakcie:
Sociálna interackia sa odohráva v kontexte, ktorý nás môže viacerými spôsobmi ovplyvniť
- fyzické, sociálne, kultúrne
- FYZICKÉ KONTEXTY(ovplyvňujú chovanie rôznym spôsobom: od stresu v tlačenici až po jemné náznaky mocenských pozícií, ktoré v sebe nesie architektonické riešenie kancelárie/triedy) – štúdiom ich pôsobenia na chovanie ľudí sa zaoberá psychológia životného prostredia
- SOCIÁLNE KONTEXTY scenár/skript (R.Schank a R.Abelson 1977 – príklad reštaurácie – každý vie ako sa má chovať = sociálne správanie má veľmi často podobu plánovitých postupností, ktoré regulujú chovanie a umožňujú nám očakávať priebeh udalostí); rola (úlohy dlhodobé deti rodičov, krátkodobé časovo obmedzené cestujúci, dlhodobejšie časovo obmedzené študent; recipročné – hráme vo vzťahu k inej osobe; Bandura – imitácia a modeling hrajú dôležitú rolu v sociálnom učení, ktoré nám umožňuje osvojiť si celé vzorce správania a naučiť sa príslušné role – experiment so študentami vo väznici); sociálne schémy (Baron a Byrne – 3 typy: schéma úloh, schéma osoby a sebaschéma – riadia aj naše poznávanie – videonahrávka o drobných priestupkoch); sociálna identita (zaradenie do skupiny vrstevníkov = peer group – ovplyvňujú naše chovanie hlavne počas adolescencie a na začiatkoch dospelosti, rodina nie je najdôležitejším zdrojom sociálnych informácií; referenčná skupina – skupina ľudí, ktorých správanie sa nám páči a preto ich berieme ako model; Tajfel – proces sociálnej kategorizácie, model minimálnych skupín – experiment s 2 skupinami mali málo info o na prevedenie sociálneho porovnania členov skupiny a napriek tomu ohodnotili členov svojej skupiny „in-group“ v neprospech členov vonkajšej/druhej skupiny „out-group“ – niektoré spoločenské skupiny majú väčší prestíž a preto sa snažíme zaradiť k nim = vnímanie druhých na základe ich členstva v skupinách)
- KULTÚRNE KONTEXTY – etnocentrizmus (=neschopnosť pochopiť/si predstaviť iný spôsob myslenia, spoločenské názory a pohľad na svet, ako je ten, ktorý ponúka vlastná kultúra/spoločenská skupina – príklad černošské dievčatá a sebadôvera čo sa týka školského prostredia = výsledky niektorých pokusov neplatia všeobecne); sociálne psychologické experimenty (prebiehajú v laboratóriu – ekologická validita – ľudia sa v laboratórnych podmienkach môžu chovať inak ako v normálnom živote – pôsobia 2 dôležité spoločenské mechanizmy: efekt experimentátora „experimenter effects“ a charakteristiky požiadaviek „demand characteristics“); efekty experimentát. (1963 Rosenthal a Fode – pokus ako môžu presvedčenia a predstavy experimentátora ovplyvniť chovanie respondentov, hoci aj zvierat – myši a študenti psychológie – prejsť bludiskom – niektoré myši „inteligentá“ populácia a druhé hlúpa – v skutočnosti vytvorili dve rovnaké skupiny – lepšia bola intel. – „povzbudzované“, viac príležitostí k nácviku, viac podnetov = sebasplňujúca predpoveď „self-fulfilling prophecy“; Rosenthal a Jacobsen – veľká americká škola – náhodne vybraný žiaci z priemerných – výskum viedol k množstvu teórii – labelling theory – t. nálepkovania); charakteristiky požiadaviek (Orne – ak ľudia vedia, že sú súčasťou experimentu, sú ochotní robiť nezmyselné veci až pokiaľ ich niekto nezastaví a v reálnom živote by sa s nimi zaoberali len veľmi krátko – respondenti mali na kúsok papiera písať čísla a potom papier roztrhnúť a zahodiť a tak pokračovať z ďalším papierom – keď o to ľudí požiadal v rutinnom, každodennom kontexte, už po prvom alebo druhom papieri odmietli, no keď vedeli, že sú súčasť výskumu boli schopní to robiť aj 6 hodín vkuse, kým ich Orne nezastavil); výskum podľa nového paradigmu (psychológovia sa snažia upustiť od experimentov v laboratóriách – Rom Harré – činy prežívame v epizódach, v celistvých postupnostiach činov a činností; viac pozornosti na výpovedi „accounts“ ľudí o okolitom dianí; akčný výskum „action research“ – experimentátory si uvedomujú, že situáciu ovplyvnia a preto skúmajú podstatu svojho vplyvu spoločne s podstatou ostatných sociálnych procesov, ktoré tam prebiehajú – umožňuje to zaoberať sa väčším množstvom reálnych situácií)

2. Proces interakcie – mnohodimenzionálne podmienený faktormi prostredia, situáciou i osobnosťou účastníkov
- pozostáva z troch zložiek: Sociálna percepcia a poznávanie ľudí; Komunikácia; Správanie a konanie jednotlivcov – vytvárajú vzájomne sa podmieňujúci „blok“ so spätnoväzbovými vplyvmi

2.1 Sociálna percepcia

2.1.1 Podstata sociálnej percepcie a vnímanie druhých ľudí
Sociálne vnímanie je zvláštnym druhom vnímania a viaže sa na vnímanie druhých ľudí a ich znakov, charakteristík. Je súčasťou sociálneho poznávania ako základný proces (akási „vstupná brána“), ktorým človek získava informácie o jednotlivcoch a skupinách, na základe ktorých sa potom navzájom hodnotia. História spôsobov poznávania druhých vyčleňuje 3 základné typy realizácie: 1. intuitívne poznanie – založené na „vcítení sa“ do situácie a stavu druhého človeka (napr.