Ich 4 pojmy: frustrácia – prekážka pri dosahovaní cieľa (fyzikálne činitele - hluk, faktory sociálneho prostredia – časté konflikty, zložitosť úlohy a nedosiahnuteľnosť cieľa, neprítomnosť objektov potrebných na uspokojenie potrieb; dlhodobá = deprivácia), agresia – správanie zamerané na zničenie, odstránenie prekážky, potlačenie – potlačenie takého správania, ktoré môže viesť k negatívnym dôsledkom, posunutá agresia – zameranie správania na iný, nie na pôvodný frustrujúci faktor
A. Bandura tento model doplnil o „sociálne učenie“ – podľa neho bude osoba voliť také formy správania, ktoré sa naučila.
Hormická koncepcia (Teória agresívneho inštinktu) (W. McDougall) – otázka do pléna: 3 časti soc. Inštinktov (aferentná – vnímanie, centrálna – prežívanie, eferentná – reakcia na podnety); dvojice inštinktov a emócií: boj – hnev a strach, útek – sebazáchova, reprodukcia rodu – žiarlivosť, nadobúdania – vlastníctvo, budovania – tvorenie, stádový – spolunáležitosti
2.3.5 Prosociálne správanie
- ide o správanie aktívnej pomoci jedného človeka druhému na základe precítenia jeho situácie a „vžitia sa“ do jeho stavu.
Motivácia pomôcť môže mať rôzne aspekty, čím aj ten istý prejav správania môže mať odlišné zdroje. Niekto poskytne pomoc nezištne, kým iný za svoju pomoc očakáva odmenu. Jeho podstata sa stala predmetom záujmu niekoľkých psychologických smerov, hlavne tzv. humanistickej psychológie (človek má ľudské kvality, vnútorný svet). - má rôzne formy: darovanie, sympatie a porozumenie, pomoc, ponuka ku spolupráci, podpora
- altruistické chovanie (nemá presné definovanie) – tzv. čisté prosociálne chovanie = vedome neráta ani s maličkým ziskom, ale prináša iba vnútorné uspokojenie (existuje takéto chovanie vôbec?)
Vysvetľujúce princípy
- sociálna výmena – ak sa náklady zdajú byť vyššie ako odmena, tak zostane situácia bez odpovedi (nepomôžem);
- sociálna norma – predstavuje sociálne očakávanie, predpisuje chovanie vyžadované spoločnosťou, pri chovaní v súlade s normou pociťuje človek uspokojenie, zvýšené sebaocenenie a pozitívne emócie (interiorizované normy = normy sa pre nás stávajú morálnymi zásadami); dve normy, ktoré výrazne motivujú prosociálne správanie: reciprocita (pomôcť tím, čo pomohli nám), norma sociálnej zodpovednosti (pomôcť tím, ktorí pomoc potrebujú)
- empatia – jej výsledkom je veľmi blízke až totožné prežívanie situácie s iným; zahrňuje všetky tri zložky, ktoré tvoria základnú štruktúru riadenia ľudského správania – poznávaciu, emocionálnu a motivačnú
S rastúcim číslom prítomných osôb sa znižuje pravdepodobnosť zaznamenania udalosti, jej vyhodnotenie ako tiesňovej či nebezpečnej a znižuje sa miera prijímanej zodpovednosti k zásahu do situácie (efekt pozorovateľa = „bystander effect“; fenomén tzv.