spoločná radosť nad úspechom blízkeho priateľa); 2. vyvodzovanie psychických charakteristík na základe telesných znakov človeka ako sú výška, stavba tela, chirológia (znaky rúk), frenológia (znaky hlavy) a pod.; 3. hodnotenie ľudí na základe ich prejavov správania, či už v laboratórnych alebo prirodzených podmienkach – slúžia ako objekty pre označenie vlastností ich nositeľov.
Každý účastník vzťahu predkladá množstvo informácií, signálov pre ďalších účastníkov, čím dáva základy pre vlastné hodnotenie (vek, oblečenie, výzor tváre, chôdza, gestikulácia, držanie tela, oči) a svoje hodnotenie vlastnými prejavmi správania, ako sú vľúdnosť, slušnosť k druhým, ohľaduplnosť, alebo agresívnosť, panovačnosť, hlučnosť. Každý účastník vzťahu má aj svoje kritériá posudzovania, hodnotenia iných, tieto vytvárajú určitý ucelený systém, líšiaci sa od indivídua k indivíduu. Skúsenosť ľudí naučila, že určitým prejavom prisudzujú určité vlastnosti a charakteristiky, ktoré vzťahujú na ich nositeľov. Vnímanie a hodnotenie druhých ľudí nie je jednoduchá záležitosť, hoci ju každý z nás každodenne vykonáva.
Vnímanie druhých ľudí patrí medzi špecifické oblasti vnímania sveta vôbec a podľa Šmolku zahŕňa tri základné komponenty: 1.atribučný – vnímanej osobe priraďujeme určité charakteristiky, znaky a vlastnosti
2. očakávací – kde sa prejavujú očakávania vnímajúcej osoby
3. afektívny – na vlastnosti druhej osoby reagujeme aj emocionálne
Pri vnímaní druhých ľudí sa stávajú dôležitými najmä tie znaky, ktoré sú považované za významné pre spoločnú činnosť. Vnímanie druhých ľudí ja nevyhnutnou súčasťou pôsobenia človeka v sociálnom prostredí, pričom práve od začlenenia človeka v ňom závisia formy sociálnej percepcie. Podľa Andrejevovej (1977) môže ísť rámcovo o tieto prípady: 1. jeden člen skupiny vníma druhého člena skupiny, 2. člen vníma svoju vlastnú skupinu, 3. člen skupiny vníma druhú skupinu, 4. člen prvej skupiny vníma člena druhej skupiny, 4. skupina vníma jedného zo svojich členov, 5. skupina vníma jedného z členov druhej skupiny, 5. prvá skupiny vníma druhú skupinu.
Pri sociálnom vnímaní ide o jednu z najzložitejších poznávacích činností človeka, čo spočíva v mnohých premenných vnímajúcej osoby (subjektu vnímania), vnímanej osoby (objektu vnímania), vzniknutých situáciách a charakteru sociálneho kontaktu. V rámci štruktúry vnímania možno hovoriť o troch faktoroch: 1.