samotné zdroje vnímania (fyzický zjav, rôzne formy správania vnímaného človeka – na ich základe možno ľudí kategorizovať a podľa toho potom charakterizovať ľudí ako priateľských, ochotných ku spolupráci, pracovitých a pod.), 2. zložky týkajúce sa vnímajúceho človeka (schopnosť vnímať a posudzovať iných, skúsenosti, postoje a pod.), 3. „dopad“ vnímania (formovanie obrazu vnímaného, priradenie mu určitých vlastností, zaujatie vzťahu k nemu i voľba určitých foriem správania) – toto výrazne vystihuje pojem „sociálne poznávanie“. Charakteristickým znakom sociálneho kontaktu je jeho obojstrannosť. To znamená, že v procese sociálneho kontaktu dochádza k „stretávaniu“ sa prinajmenšom dvoch stránok, ktoré zároveň vystupujú ako objekty i subjekty vnímania. Čiže tá istá osoba pri stretnutí s inou je v pozícii vnímajúceho i vnímaného. Aktéri stretnutia navzájom posudzujú svoje znaky, najprv vonkajšie, neskôr v procese komunikácie dochádza k dešifrovaniu ďalších znakov osobnosti.
Závažným limitujúcim faktorom je správanie sa ľudí pod vplyvom sociálneho tlaku a teda nemusí byť adekvátnym vyjadrením osobnosti dotyčného. Iným prípadom môže byť výskyt situácií ustáleného charakteru, keď nenastávajú výraznejšie zmeny v podmienkach pôsobenia skupiny, a tak určitý ľudia môžu vystačiť s vytvorenými stereotypmi foriem správania. Problémom pri vnímaní druhých ľudí je prenášanie osobných kritérií do hodnotenia iných = každý hodnotí iného z vlastného aspektu „psychológia iného človeka je taká istá ako jeho“ (Bodalev, 1970, s. 13) = subjektivizmus v hodnotení.
Chyby a nepresnosti, ktorých sa pri vnímaní ľudí a ich hodnotení možno dopustiť: prvý dojem, tzv. haló-efekt, jednostrannosť a neúplnosť informácií o druhom – tieto chyby výrazne zmenšuje skúsenosť zo sociálneho kontaktu a styk vnímajúceho človeka a jeho schopnosť komplexne a bez subjektívnych alebo objektívnych vplyvov posudzovať druhých ľudí.
2.1.2 Objekt vnímania
- t.j. osoba, ktorá je vnímaná druhou osobou alebo skupinou. Základná otázka znie: Ktoré znaky človeka môžu byť objektom vnímania ? vonkajšie, objektívne znaky (oblečenie a celková upravenosť – o príslušnosti k skupine, spoločenskej vrstve, stav opilosti, .. – kategorizácia najmä v rámci spoločenského rebríčka; postava, chôdza a držanie tela – pohlavie, vek, fyzickú silu a zdatnosť; mimika – horná časť tváre – ukazovateľom nepríjemných stavov, dolná príjemných; oči; gestikulácia; vonkajšie prejavy správania)
2.1.3 Subjekt vnímania
- t.j. osoba, ktorá vníma inú osobu

2.1.4 Interpersonálna príťažlivosť
Telesná príťažlivosť
Výskumy ukazujú, že s ľuďmi, ktorých nepovažujeme za atraktívnych, jednáme menej priateľsky než s tými, ktorí sa nám takí zdajú.