Lee: eros (erotická láska, ktorá sa vyznačuje silnou sexuálnou túhou a zdôrazňovaním ideálov fyzickej krásy), ludus (hravá láska, bez výrazného zväzku alebo žiarlivosti), storge (láska kamarátska alebo priateľská, s malým dôrazom na vášeň), pragma (pragmatická láska, riadiaca sa racionálnym výberom partnera z hľadiska osobného prospechu), mania (voľná láska, založená iba na uspokojovaní sexuálnej potreby bez trvalého záväzku), agape (altruistická, nesobecká láska, zameraná na starostlivosť o druhého)
- najčastejšie delenie lásky: Vášnivá a priateľská (kamarátska);Vášnivá láska – stav typický pre začiatočný stav zamilovania sa a väčšinou trvá niekoľko týždňov až mesiacov, vyznačuje sa intenzívnym, zamilovaného úplne ovládajúcim citovým stavom, neustálymi a neodbytnými myšlienkami na milovanú osobu a snahou stráviť s ňou/ním čo najviac času, ak vzťah pretrvá, transformuje sa do podoby kamarátskej (priateľskej) lásky – prvotné okúzlenie sa mení na hlboký, zrelý a stály vzťah priateľstva, založený na vzájomnom emocionálnom odmeňovaní, rešpektovaní druhého, dôvere apod. Kamarátska láska je akoby návratom k predchádzajúcemu charakteru vzťahu, ale obohatenému o neobyčajne silné citové prežívanie. Vyznačuje sa potlačením úzkosti a prevahou dôvery – ochota otvoriť sa = sebaodaľovanie (S.M. Jourard). Vzájomné poznávanie preniká do hĺbky nedostupnej iným medziľudským vzťahom. (Prečo sa ľudia odhaľujú? – Človek je ochotní odhaliť sa tomu, kto bol otvorený k nemu)

2.2 Komunikácia
Kollárik: proces vzájomného dorozumievania sa ľudí, pričom poznáme komunikáciu formálnu a neformálnu a ďalej verbálnu (slovo = základný element) a neverbálnu (proxemika, gestika, haptika, mimika, paralingvistické prejavy, pohľady očí, ale aj pohybová reč hluchonemých, signály v doprave atď.) Okrem dorozumievacej funkcie plní i významnú úlohu uspokojovania potreby sociálneho styku a kontaktu, sociálnej začlenenosti a akceptácie.
Model komunikácie
Základný priebeh medziľudskej komunikácie býva najčastejšie zobrazovaný ako vzťach medzi komunikátorom a komunikantom. Komunikátor je človek čo správu vysiela smerom k prijímajúcemu, komunikantovi. K dorozumeniu dochádza, keď sú vyslaná a prijatá správa totožné. To sa objasní prostredníctvom spätnej väzby (feedback).
Obsah správy
V správe rozlišujeme obsahový a vzťahový aspekt. Jednoduchý príklad:
Otec: „ Braňo, zajtra máš školu!!!“
Syn: „Oco, dostávaš známky ty alebo ja?“
Z hľadiska obsahu nám otcova veta hovorí len to, že Braňo má zajtra školu. (vecná informácia) Otec sa mu však touto vetou snaží naznačiť, aby sa viac venoval učeniu. To je vzťahový aspekt vety, ktorý vyjadruje čo si vysielajúci myslí a čo chce prijímateľovi naznačiť.
Správa sa však okrem verbálnych zložiek skladá aj zo zložiek neverbálnych ako tón, hlasitosť, mimika a gestika, postoj tela atď. Tieto zložky sa navzájom doplňujú a podporujú napr. Keď poviem: „Ahoj, rád ťa vidím.“ A zároveň sa usmejem a vystriem ruky smerom k nemu. No verbálne a neverbálne prejavy si môžu aj odporovať: napr. Spýtam sa niekoho „Cítiš sa dobre?“ a odpovie: „Áno, je mi fajn.“ No telesným postojom môže prezrádať nepohodu, bolesť atď.
Nedorozumenia
Prijímateľ volí, na ktorý aspekt správy bude reagovať, teda či na obsahový alebo vzťahový. Syn v príklade reagoval na vzťahový, no rovnako mohol povedať : „Áno, viem, zajtra idem na skúšku.“ Tým by reagoval na obsahový aspekt správy.
Prijímateľ sa však môže zamerať na iný aspekt než na ten, na ktorý kládol dôraz vysielajúci. To pôsobí nedorozumenia, ktorým je však možné sa vyhnúť napr.