Druhy pílových kotúčov
a-plochý; b-podbrúsený; c,d-jednostranne zbiehavé; e-dvojstranne zbiehavý; f-vydutý

1.2. ROZMERY PÍLOVÝCH KOTÚČOV

Priemer kotúča má byť čo najmenší z dôvodov:
zmenší sa uhol prerezávania vlákien a tým sa zníži výkon potrebný na ich prerezanie
zmenší sa hrúbka odoberanej triesky, zlepší sa teda kvalita reznej plochy
kotúče menšieho priemeru môžu mať menšie rozšírenie vlastnej funkčnej časti (rozvod, pechovanie) a môžu byť tenšie, čím sa zmenšuje šírka reznej špáry a potrebný výkon
kotúče menšieho priemeru sú stabilnejšie
zníženie hladiny zvuku
čím menší je priemer pílového kotúča, tým vyššie sú dymamické rezonančné kmitočty a kritické otáčky kotúča
kotúče menšieho priemeru sa ľahšie ostria a spotreba brúsiacich kotúčov sa týmto zníži

Najmenší priemer kotúča Dmin závisí na konštrukcii stroja a na spôsobe použitia. Je daný priemerom upevňovacích prírub, reznou výškou a nutným presahom kotúča nad obrobkom.
pre stroj s pílovým kotúčom pod stolom:
Dmin = 2( h + hs + p )
pre stroj s pílovým kotúčom nad stolom:
Dmin = 2( h + r + p )
Kde: h – rezná výška (mm)
hs – vzdialenosť stola od osy hriadeľa (mm)
r – polomer upínacích prírub (mm)
p – minimálny presah kotúča nad obrobkom (mm)

Ploché kotúče mávajú priemer 50 až 1 500 mm, podbrúsené 80 až 450 mm, zbiehavé 350 až 800 mm.

1.3. GEOMETRIA PÍLOVÝCH KOTÚČOV

Nástroje pre tradičné spôsoby obrábania dreva, prípadne iných materiálov sú charakterizované tvarom, veľkosťou a počtom aktívnych častí t.j. ostrí.
Ostrie je klinovitá časť nástroja vytvorená dvomi plochami a je funkčnou časťou nástroja.
Hlavné ostrie je tvorené čelom a chrbtom nástroja. Prienik plôch čela a chrbta sa nazýva hlavné ostrie. Otupené hlavné ostrie je tvorené valcovou alebo inou plochou.
Čelo nástroja je plocha, po ktorej kĺže trieska pri svojom pohybe z miesta rezu, chrbát je plocha obrátená k ploche rezu. Čelo a chrbát nástroja sú väčšinou rovinnými plochami.

obr.3 Rezné uhly pílového kotúča
Uhol chrbta  - je uhol, ktorý zviera chrbát nástroja s rovinou rezu. Bez vzťahu k obrobku sa určuje ako uhol medzi chrbtom a a dotyčnicou k reznej kružnici.
Uhol čela  – je uhol medzi rovinou čela a základnou rovinou. Uhol čela je väčšinou kladný, ale tiež môže byť 0° alebo záporný, napríklad u pílových kotúčov pre priečne rezanie alebo u brúsnych zŕn.
Uhol reznej hrany  – je uhol medzi čelom a chrbtom. Platí vzťah:
 = 90° - (  +  )
Uhly , ,  sa určujú v rovine, ktorá je kolmá k obrobenej ploche a rovnobežná so smerom rezného pohybu.

1.4. VÝZNAM JEDNOTLIVÝCH REZNÝCH UHLOV

Veľkosť rezných uhlov je spolu s ostatnými reznými podmienkami rozhodujúca pre výkonnosť nástrojov, strojov, pre hospodárnosť všetkých druhov obrábania, pre kvalitu obrobenej plochy a rozmerovú presnosť výrobku.
Nesprávne volené rezné uhly môžu zhoršiť kvalitu obrobenej plochy, urýchliť otupovanie ostria a tým znížiť životnosť nástroja, zvýšiť rezný odpor a ovplyvniť životnosť stroja a hospodárnosť prevádzky.

Uhol reznej hrany  - Čím väčší je uhol ostria, t.j. uhol klinovitej časti nástroja, ktorá vniká do obrábaného materiálu pri oddeľovaní triesky, tým väčší je i odpor obrábaného materiálu proti vnikajúcemu nástroju.