Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Pilové Kotúče (SOČ)
Dátum pridania: | 21.12.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | leskomajko | ||
Jazyk: | Počet slov: | 5 723 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 22.2 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 37m 0s |
Pomalé čítanie: | 55m 30s |
Ak sú však plátky už značne zbrúsené, nástroj vyradíme, pretože chýbajúce plátky spôsobujú nevyváženosť nástroja.
Pred ostrením roztriedime nástroje podľa stupňa otupenia na nástroje s bežným otupením (šírka otupenia ostria najviac 0,15 mm) a na nástroje s veľkým otupením (šírka otupenia nad 0,15 mm).
Základný spôsob ostrenia
Pre priostrovanie pílových kotúčov s SK – plátkami sa hodia univerzálne brúsky s jemne nastaviteľným zvislým a vodorovným pohybom brúsiaceho vretena. Pilový kotúč sa upne na patričné zariadenie. Upínacia príruba by mala byť najmenej tak veľká, ako pri dosadnutí nástroja na stroji. Najmenej však 1/3 priemeru pílového kotúča.
Pri vodorovnom upnutí sa musí urobiť podopretie pílového kotúča, aby sa vylúčilo chvenie vyvolané pri brúsnom tlaku.
a. obvodové obrusovanie
podľa otupenia ostria sa obrusuje otáčaním okolo osi nástroja obvodovo zbrúsená ploška „fazetka“ minimálne 0,2 mm (aby zmizli na zuboch znaky opotrebenia).
Obvodové obrusovanie (egalizovanie) prináša zvýšenú presnosť kruhového otáčania ( t.j. znižuje obvodové hádzanie ostria) a preto by sa malo vykonávať (obr.6)
b. odsadenie základného telesa
Odsadenie základného telesa sa robí po viacnásobnom ostrení, v každom prípade však skôr, ako by mohol diamantový kotúč prísť do styku so základným telesom. Prísun by nemal byť príliš veľký, aby sa zabránilo nadmernému ohriatiu. Je výhodné chrbtový uhol telesa obrúsiť o 5 – 10 ° viac ako uhol chrbta rezacieho zubu.
c. brúsenie chrbta
Rezacie zuby u pilových kotúčov (SK) sú radiálne pripájané, preto sa robí priostrovanie v prvom rade na chrbte. Pilové kotúče pre jednoduché práce sa hlavne ostria iba na chrbte zuba, zatiaľ čo u pilových kotúčov pre použitie u dýhovaných alebo ofóliovaných materiálov sa musia priostrovať na chrbte a čele. Priostrovanie sa robí podľa tvaru zubu.
d. brúsenie čela
Na základe skutočnosti, že boky zubov pri použití taktiež podliehajú určitému otupeniu, je tiež obvyklé robiť brúsenie rovnobežne k čelu. Pretože hrúbka zubov je asi 4 – krát menšia ako dĺžka, má sa zbrusovať málo materiálu, aby sa neznižovala trvanlivosť.
7.2. OBŤAHOVANIE A EGALIZÁCIA OSTRIA
Po ostrení nástroja brúsnym kotúčom nie je kvalita ostria u väčšiny nástrojov optimálna z hľadiska jeho trvanlivosti, kvality obrobenej plochy a výkonnosti nástroja. Väčšinou sa vytvára na ostrí „ihla“, ktorá sa pri niekoľkých prvých záberoch nástroja „láme“. Obťahovaním sa zmení drsnosť povrchu čela aj chrbta a odstráni sa „ihla“.
Pre obťahovanie nástrojov so spekanými karbidmi sa vyrábajú diamantové ručné „lapováky“. Podľa STN 22 4689 zásadne je chybné odstrániť „ihlu“ rezom do dreva, pretože sa tým ostrie vyláme. Obťahuje sa bez tlaku. Obťahovacie kamene neostríme a preto ich volíme skôr mäkšie, aby sa zrno včas vylomilo.
Egalizáciou ostria sa dosahuje rovnomerného využitia všetkých zubov píly aj kvalitnejšie obrobenie plochy a zvýšenie výkonnosti nástroja.
Zdroje: Mikolášik, Ľ.: Drevárske stroje a zariadenia, 1. zväzok, SNTL – ALFA Bratislava – Praha 1981, Nástroje s reznými doštičkami zo spekených karbidov na strojné obrábanie dreva a nových hmôt – Technické pedpisy a rozmerové normy., Prokeš,S.: Obrábění dřeva a nových hmôt ze drěva, SNTL – ALFA Praha 1982., Siklienka.M.: Zemiarová,B.: Barcík,Š.: Drevárske stroje a zariadenia. Návody na cvičenia. VŠLD Zvolen 1990, Prokeš,S.: Údržba a ostření drěvoobráběcích nástrojú. SNTL Praha 1980