REZANIE PÍLOVÝMI KOTÚČMI

Rezanie pílovými kotúčmi je vo všeobecnosti najrozšírenejší spôsob obrábania dreva. Rôzne konštrukcie pílových kotúčov umožňujú rezanie vo všetkých smeroch vzhľadom k priebehu drevných vlákien. Najčastejším je však rezanie pozdĺžne (hlavné ostria sú kolmo ku smeru drevných vlákien) a rezanie priečne (hlavné ostria, pokiaľ sú rovnobežné s osou otáčania, oddeľujú drevnú hmotu v smere tangenciálnom až radiálnom). Do rezu sa posúva buď obrobok (pozdĺžne rezanie), alebo nástroj (niektoré prípady priečneho rezania).
Pílovým kotúčom sa obvykle rozrezáva obrobok na menšie časti (píly omietacie, rozmietacie, skracovacie) a upravuje sa jeho tvar (píly univerzálne).
Pílový kotúč má uprostred vŕtanie pre upnutie na pílový hriadeľ a na obvode má ozubenie. Pílový kotúč je upnutý prírubami na pílovom hriadeli, ktorý je uložený v ložiskách. Pílový kotúč môže rezať v ľubovoľnej polohe (vodorovný, zvislý, sklonený). Okrem toho s ním môžeme robiť aj drážky a perá.

1.1. KLASIFIKÁCIA PÍLOVÝCH KOTÚČOV

Podľa tvaru kotúča v priečnom reze rozoznávame kotúče ploché, podbrúsené (tzv. hobľovacie), zbiehavé (na ľavej alebo pravej strane, poprípade obojstranne), vyduté (vľavo alebo vpravo vyduté). Zbiehavosť, alebo vydutosť sa určuje v smere posuvu obrobku proti ozubeniu. Podľa smeru rezania vzhľadom k priebehu drevných vlákien sa používajú kotúča buď pre priečne, alebo pozdĺžne rezanie. Líšia sa profilom ozubenia a spôsobom ostrenia. Profil zubov a spôsob ostrenia musia byť v súlade s požadovanou výkonnosťou kotúča a kvality obrobenej plochy, musia odpovedať druhu obrobku (mäkké, tvrdé drevo, iné druhy obrobkov) a materiálu ostria (nástrojová oceľ, sk-platničky).

obr.1.

Druhy pílových kotúčov
a-plochý; b-podbrúsený; c,d-jednostranne zbiehavé; e-dvojstranne zbiehavý; f-vydutý

1.2. ROZMERY PÍLOVÝCH KOTÚČOV

Priemer kotúča má byť čo najmenší z dôvodov:
zmenší sa uhol prerezávania vlákien a tým sa zníži výkon potrebný na ich prerezanie
zmenší sa hrúbka odoberanej triesky, zlepší sa teda kvalita reznej plochy
kotúče menšieho priemeru môžu mať menšie rozšírenie vlastnej funkčnej časti (rozvod, pechovanie) a môžu byť tenšie, čím sa zmenšuje šírka reznej špáry a potrebný výkon
kotúče menšieho priemeru sú stabilnejšie
zníženie hladiny zvuku
čím menší je priemer pílového kotúča, tým vyššie sú dymamické rezonančné kmitočty a kritické otáčky kotúča
kotúče menšieho priemeru sa ľahšie ostria a spotreba brúsiacich kotúčov sa týmto zníži

Najmenší priemer kotúča Dmin závisí na konštrukcii stroja a na spôsobe použitia. Je daný priemerom upevňovacích prírub, reznou výškou a nutným presahom kotúča nad obrobkom.
pre stroj s pílovým kotúčom pod stolom:
Dmin = 2( h + hs + p )
pre stroj s pílovým kotúčom nad stolom:
Dmin = 2( h + r + p )
Kde: h – rezná výška (mm)
hs – vzdialenosť stola od osy hriadeľa (mm)
r – polomer upínacích prírub (mm)
p – minimálny presah kotúča nad obrobkom (mm)

Ploché kotúče mávajú priemer 50 až 1 500 mm, podbrúsené 80 až 450 mm, zbiehavé 350 až 800 mm.

1.3. GEOMETRIA PÍLOVÝCH KOTÚČOV

Nástroje pre tradičné spôsoby obrábania dreva, prípadne iných materiálov sú charakterizované tvarom, veľkosťou a počtom aktívnych častí t.j. ostrí.
Ostrie je klinovitá časť nástroja vytvorená dvomi plochami a je funkčnou časťou nástroja.
Hlavné ostrie je tvorené čelom a chrbtom nástroja. Prienik plôch čela a chrbta sa nazýva hlavné ostrie. Otupené hlavné ostrie je tvorené valcovou alebo inou plochou.
Čelo nástroja je plocha, po ktorej kĺže trieska pri svojom pohybe z miesta rezu, chrbát je plocha obrátená k ploche rezu. Čelo a chrbát nástroja sú väčšinou rovinnými plochami.

obr.3 Rezné uhly pílového kotúča
Uhol chrbta  - je uhol, ktorý zviera chrbát nástroja s rovinou rezu. Bez vzťahu k obrobku sa určuje ako uhol medzi chrbtom a a dotyčnicou k reznej kružnici.
Uhol čela  – je uhol medzi rovinou čela a základnou rovinou. Uhol čela je väčšinou kladný, ale tiež môže byť 0° alebo záporný, napríklad u pílových kotúčov pre priečne rezanie alebo u brúsnych zŕn.
Uhol reznej hrany  – je uhol medzi čelom a chrbtom. Platí vzťah:
 = 90° - (  +  )
Uhly , ,  sa určujú v rovine, ktorá je kolmá k obrobenej ploche a rovnobežná so smerom rezného pohybu.

1.4. VÝZNAM JEDNOTLIVÝCH REZNÝCH UHLOV

Veľkosť rezných uhlov je spolu s ostatnými reznými podmienkami rozhodujúca pre výkonnosť nástrojov, strojov, pre hospodárnosť všetkých druhov obrábania, pre kvalitu obrobenej plochy a rozmerovú presnosť výrobku.
Nesprávne volené rezné uhly môžu zhoršiť kvalitu obrobenej plochy, urýchliť otupovanie ostria a tým znížiť životnosť nástroja, zvýšiť rezný odpor a ovplyvniť životnosť stroja a hospodárnosť prevádzky.

Uhol reznej hrany  - Čím väčší je uhol ostria, t.j. uhol klinovitej časti nástroja, ktorá vniká do obrábaného materiálu pri oddeľovaní triesky, tým väčší je i odpor obrábaného materiálu proti vnikajúcemu nástroju.

Bolo by teda vhodné voliť uhol ostria čo najmenší, a však pri zmenšení uhla ostria pod určitú hodnotu klesá značne pevnosť ostria, t.j. rýchlejšie sa otupí. Pri voľbe uhla ostria však musíme väčšinou vychádzať predovšetkým z hodnôt uhlov  a . Pri spekaných karbidoch sa uhol ostria volí väčšinou ako u nástrojovej oceli, lebo spekaný karbid je krehký.

Uhol chrbta  - Uhol chrbta má vplyv predovšetkým na trenie chrbta o obrábanú plochu. Čím je tento uhol menší, tým väčšie je trenie a naopak, pretože zmenšovaním uhla chrbta sa styková plocha medzi chrbtom a obrábanou plochou (tesne za ostrím) zväčšuje. Táto styková plocha sa postupne zväčšuje s otupovaním ostria, zaoblená plocha otupeného ostria totiž neoddelí materiál pri oddeľovaní triesky v rovine prechádzajúcej najnižším bodom ostria, ale v rovine ležiacej vyššie. Uhol chrbta má aj priamy vplyv na veľkosť rezného odporu a tým aj na výslednú prácu rezania. Veľkosť uhla sa v praxi volí 10 – 30°.

Uhol čela  – Uhol čela priamo ovplyvňuje tvorenie triesky a jej veľkosť, čo má svoj význam pri priemyslovom spracovaní triesok (napr. výroba drevotrieskových dosák). Optimálna hodnota závisí taktiež od druhu obrábaného materiálu, smere drevných vlákien a veľkosti posuvu na ostrie, poprípade hrúbke odoberanej triesky.

2. SPEKANÉ KARBIDY – SK

Spekané karbidy, niekedy nesprávne nazývané tvrdokovy, sa vyrábajú spekaním, pri ktorom sa dosahuje teploty tavenia niektorých zložiek, nie sú to teda zliatiny, ale pevne spojená zmes práškov tvrdých materiálov (karbidov wolframu, titanu tantalu) a pojiva ( kobaltu).
Jemné prášky sa lisujú tlakom 70 až 420 Mpa pri teplote 600 °C. Tým sa spevnia tak, že ich je možné dobre rezať alebo brúsiť a je možné im dať konečný tvar s prídavkom na zmenšenie, ktoré nastane pri konečnom ohreve na 1400 až 1500 °C. Pri tejto teplote prebieha spekanie karbidových zŕn s nastaveným kobaltom.
Vlastností spekaných karbidov závisia na východzích materiáloch a na priebehu spracovania. Niektoré druhy spekaných karbidov sú vhodné na nástroje k obrábaniu dreva, aglomerovaných materiálov a plastov. Zatiaľ sa bežne používa druh K40 ( skôr G2 ), ktorý však pre niektoré nástroje nie je materiálom optimálnym z hľadiska trvanlivosti ostria. Druhy spekaných karbidov, ktoré možno použiť k obrábaniu dreva a hmôt z dreva sú uvedené v tab. 2.
Tab. 2. Prehľad spekaných karbidov
Označenie ČSN/ISO
WC
Zloženie(%)
Co
TaC
Pevnosť v ohybe (daN.

TíC mm-2)
Tvrdosť HRc
Objemová hmotnosť (g.mm"3)

H2/K05
91,5
7
1
140

90

14.7

Hl/KlO
94,5
6
0,5
160

89

14,75

G1/K20
94
6
-
170
88,5
14,7

G2/K40
89
11
"
180
86,5
14,0

Ul/MlO
86,6
7
1
5 140

-

-

U2/M20
81
10
5
3 145

89

-

Vzhľadom k dôležitosti spekaných karbidov sa ich výroba stále zdokonaľuje. Je nevyhnutné v spolupráci s výrobcami overovať vhodnosť nových druhov spekaných karbidov pre potreby drevárskeho priemyslu.

3. PÍLOVÉ KOTÚČE S SK – PLÁTKAMI

Pri rezaní „abrazívnych“ hmôt sa ostria pílových kotúčov z bežnej nástrojovej ocele
veľmi rýchlo otupujú a preto bolo nutné hľadať spôsob, ako zvýšiť ich trvanlivosť. Tvrdým chrómovaním sa v prevádzkových podmienkach dosiahlo zvýšenie trvanlivosti ostria 2 až 3 násobne, stelitovými návarmi sa pri skúškach tiež zvýšila trvanlivosť 2 až 3 násobne. Preto sa pre rezanie „abrazívnych“ hmôt v súčasnosti všeobecne používajú používajú pílové kotúče so spekaných karbidov, ktoré v porovnaní s nástrojovou oceľou majú 30 až 50 násobne vyššiu trvanlivosť ostria.
Vyrábané SK pílové kotúče majú priemer od 100 do 600 mm, hrúbka tela kotúča od 1,1 do 3,3 mm, šírkou ostria od 1,8 do 4,5 mm. Pre reznú škáru už od 1,6 mm sa vyrábajú kotúče so zosilneným stredom (napr. firma GOMEX).

Presnosť SK pílových kotúčov (podľa firmy GOMEX):

Maximálna axiálna úchylka ostria 0,05 mm
Maximálna radiálna hádzavosť 0,08 mm
Maximálna axiálna hádzavosť 0,07 mm
Maximálne úchylky uhlov radiálneho + 0,5 °
tangenciálneho podbrúsenia doštičiek – 0,0
Maximálne úchylky uhlov čela +– 1°
Dovolené úchylky priemerov kotúča D  400 mm +1 mm
– 0 mm
D  400 mm + 2 mm
– 0 mm
Šírka reznej špáry (šírka SK – doštičky) + 0,08 mm
– 0 mm
Tolerancia otvoru d  300 mm H7
d  300 mm H8

3.1. HLAVNÉ ZÁSADY PRI POUŽÍVANÍ SK-NÁSTRQJOV

Spekaný karbid je síce tvrdý, ale v porovnaní s oceľou veľmi krehký a citlivý na náraz. Preto ukladáme SK-nástroje vždy mimo dobu ich používania a ostrenia do dreveného obalu. Dva nástroje sa nesmú navzájom dotýkať? SK-pilové kotúče sa ukladajú do obalov dodaných výrobcom. Po vybratí z obalu nástroj nikdy neukladáme na kovovú dosku, betón a pod.
SK-nástroj občas, najlepšie po každej smene, Čistíme od nánosov živice, lepidiel atď. S SK-nástrojom pracujeme všade tam, kde i nástroj z kvalitnej ocele nemá dostatočnú trvanlivosť, ieda predovšetkým pri obrábaní plastických hmôt.
Pokiaľ by sa na SK-pilových kotúčoch vyskytli trhlinky alebo by sa odlomila jedna alebo niekoľko plátkov, pošleme nástroj výrobcovi.

Nástroj neopravujeme sami, pretože by výrobca za tento nástroj už neručil.
Pred použitím SK-pilových kotúčov skontrolujeme, či nástroj bude pracovať za podmienok požadovaných výrobcom.

3.2. PLECHY PRE VÝROBU TELA SK – PÍL

Výber plechu pre výrobu pílového kotúča (PK) je jednou zo základných podmienok pri výrobe kvalitného PK.
V minulosti sme z dôvodov nenasýtenia trhu zahraničnými spoločnosťami používali materiál ČSN 15231. Tento materiál vykazoval najlepšie vlastnosti pre výrobu PK, hlavne pre tepelné spracovanie a vo svojej dobe sa ukazoval ako jediný vhodný pre túto výrobu.
V súčasnej sme po rôznych testoch a skúškach vytipovali nemecký materiál s označením 75 Crl DIN 1.2003, ktorý vo väčšine používa aj naša súčasná zahraničná konkurencia. Materiál odoberáme buď ako obyčajný plech, ktorý u nás následne tepelne spracujeme na danú tvrdosť, alebo za studena kalenou páskou danej tvrdosti, čo pri určitých typorozmeroch nám umožňuje znížiť náklady ako u klasického plechu.

3.3. BRITOVE DOŠTIČKY SK A ICH MECHANICKÉ VLASTNOSTI
Označenie nástrojov s britovými doštičkami z tvrdokovu:
SK – slinutý karbid
HM – hardmetall (nem.)
TC – tungsten carbide (ang.)
Britove doštičky sú vyrábané slinovaním ( spekaním) karbidu wolframu a kobaltu pri vysokej teplote a tlaku. U niektorých druhov sa naviac pridáva karbid titanu, čím sa z pravidla docieľuje väčšia tvrdosť.
Kobalt, jeho obsah sa pohybuje rádové do 10 %, slúži ako pojivo a jeho množstvo má výrazný vplyv na tvrdosť a húževnatosť doštičky. Čím väčšie je percento kobaltu, tým sú SK húževnatejšie, avšak menej odolné proti opotrebovaniu, a naopak, čím menší je jeho podiel, tým je brit tvrdší a krehší. Tabuľka označovania tvrdosti britových doštičiek:
Tvrdosť stúpa

Označovanie ISO K 40 K 20 K 10
Tvrdosť HRc 86,5
88,5 89

Pevnosť, húževnatosť stúpa
K pájaniu doštičiek na telo nástroja sa používa sendvičová pájka, zložená z medi a striebra.
Ako už bolo spomenuté britove doštičky zo slinutých karbidov sa vyrábajú v rôznych stupňoch tvrdosti podľa zloženia a u väčšine ich prevedenia obecne platí pravidlo: čím väčšia tvrdosť, tým menšia húževnatosť, teda väčšia krehkosť a naopak.
Z hľadiska mechanického opotrebovania sa táto skutočnosť využíva následovne:
SK britove doštičky s vysokou tvrdosťou sa používajú pri rezaní abrazivných a homogených materiálov (DTD, DVD, MDF, lamináty atd.), ale aj pri rezaní suchého masívneho dreva.
Keďže slinutý karbid obsahuje veľké množstvo ťažko taviteľných kovov (wolfram, titan, a pod.), vyznačuje sa vysokou trvanlivosťou a odolnosťou proti opotrebovaniu pri vysokých teplotách. Trvanlivosť a odolnosť voči opotrebovaniu slinutých karbodov pri vysokých teplotách rastie so zvyšovaním obsahu karbidu.

Slinuté karbidy používané pri rezaní, môžeme rozdeliť podľa chemického zloženia do dvoch skupín:
jednokarbidové (karbid wolframu + kobaltové pojivo)
dvojkarbidové (karbid wolframu + karbid titanu + kobaltové pojivo)
Tvrdosť titan-wolframových SK je spravidla vyššia ako tvrdosť wolframových karbidov.
Vysvetľuje sa to tým, že titan-wolframových SK je pevnejší karbidový skelet, čím slinuté karbidy používané na rezné nástroje dosahujú tvrdosť 93 HRA.
Vedľa nástrojov s britovými doštičkami SK sa v truhlárskej a stavebnotruhlárskej výrobe používajú nástroje s britmi z polykryštalického diamantu (DIA). V skutočnosti ide o tenkú vrstvu syntetických diamantových kryštálov vo veľmi husto zlisovanej forme bez pojiva, ktorá sa za vysokého tlaku a teploty nanesie na čelnú plochu tvrdokovovej doštičky (SK), ktorá slúži v tomto prípade ako podklad. Diamantová vrstva má vďaka svojej čistej štruktúre bez pojiva extrémne vysokú odolnosťou proti opotrebovaniu, ale tiež vyššiu citlivosť proti rázovému namáhaniu. Preto sa ako podklad používa doštička z tvrdokovu, umožňujúca zároveň i dobré spojenie rezného elementu s telom nástroja.
S pílovými kotúčmi DIA je možné rezať v podstate tie isté materiály ako s pílovými kotúčmi SK, hlavne tam, kde sa požaduje vyššia trvanlivosť ostria pri zachovaní kvality rezu. Problémom pre praktické použitie je u nás doposiaľ nedostatočne vyriešená otázka ostrenia týchto nástrojov.

3.4. METÓDY SPÁJANIA SK PLÁTKOV S TELOM PÍL

Ako už bolo povedané k pájaniu doštičiek na telo nástroja sa používa tzv. sendvičová pájka zložená z medi a striebra. Touto metódou sa dosahuje kvalitný spoj, čo je dôležité pre dokonalý rez. Čo je vlastne sendvičová pájka? Jednoducho povedané je to desatinový obojstranný povlak striebra na desatinovej vrstve medi. Ako náhrada medi sa úspešne používajú zliatiny napr. MnNi, CuP, a pod.
Desatinový povlak striebra je dostatočný pre vytvorenie pevného spoja. Druhá zložka pájky tj. meď čiastočne odvádza teplo z miesta pájaného spoja a tým znižuje možnosť prekalenia tela PK za pájaným miestom. Druhou vlastnosťou medi je utlmenie vybrácijí pri rezaní. Ďalšou vlastnosťou tejto pájky je výrazné zníženie teploty tavenia, ktorá sa pohybuje okolo 690°C. Nemenej dôležitou zložkou pri pájaní je tavidlo, ktoré zabezpečuje optimálne zatečenie a priľnutie pájky, ako na materiál PK, tak na britovú doštičku SK. Dôležitým predpokladom na kvalitný spoj je predovšetkým dokonalé dávkovanie tavidla a presné strihanie dĺžky pájky vrátane usadenia na PK a britovú doštičku SK.
Systém pájania je založený na indukčnom ohreve pájaného spoja danou teplotou, ktorá je opticky sledovaná a vyhodnocovaná pájacím automatom, ktorý tak riadi dokonalé prevedenie pájaného spoja.
Odporový spôsob pájania je ďalšia možnosť prevedenia spoja, avšak tento spôsob nie je tak kvalitne prepracovaný pre využitie v sériovej výrobe a používa sa vo väčšine pre opravy vypadaných britových doštičiek. 4. DRUHY PÍLOVÝCH KOTÚČOV S SK- PLÁTKAMI

Podľa konštrukcie ozubenia sa vyrábajú tieto druhy pílových kotúčov:
Rovno brúsené z čela i chrbta (obr.

4.a). Sú určené pre rozrezávanie tvrdého i mäkkého dreva pozdĺž vlákien, hustozubé sa používajú taktiež pre rezanie tvrdých tenkých hmôt a dosiek pokrytých plastami.
Striedavo šikmé brúsené (obr. 4.b), väčšinou na chrbte. Majú najširšie použitie. Je nimi možno rezať všetky materiály pri voľbe vhodného uhla čela:

obr.4. Konštrukcia SK – plátkov na pílových kotúčoch

+5 až – 2° predrezávanie dýhovaných dosiek
+10 až –2° priečne rezanie dreva (skracovanie)
5° rezanie tvrdých tenkých hmôt, vrstvených materiálov, dosiek pokrytých plastami
10 ° priečne rezanie dreva, rezanie tvrdých drevovláknitých dosiek, preglejok,drevotrieskových dosiek, laminovaných dosiek, polotvrdých plastov
20 ° rozrezávanie suchého dreva, skracovanie, rezanie mäkkých plastov
25 ° rozrezávanie dreva
Jednostranne šikmo brúsené (obr.4.c) Používajú sa pre predrezávanie a v spojení s roztrieskovacími nástrojmi.
Duto brúsené z čela (obr.4.d) Toto ozubenie spája výhody šikmo brúsených zubov (typ b) a rovnobrúsených zubov (typ a) a mimo to sa dutým výbrusom čela vytvorí priaznivý uhol čela bočného ostria. Tento typ zubov je vhodný pre rezanie dýhovaných doskových materiálov, jednostranne laminovaných dosiek, atď.
Kombinované ozubenie (rovno brúsené trapézové zuby s rovno brúsenými zubmi typu a, obr. 4.f). Trapézový zub má funkciu zubu predrezávacieho, rovno brúsený začisťuje.
Trapézové zuby duto brúsené (obr.4.g) Ich použitie je obdobné ako u typu f.
Kombinované ozubenie (strechovito brúsené zuby s rovno brúsenými zubmi typu a ). Doporučuje sa pre rezanie a formátovanie drevotrieskových dosiek, taktiež odyhovaných dosiek (obr.4.e)
Ozubenie je niekedy vybavené obmedzovačmi triesok (obr.5.a,b ). Typ a je zo zvlášť prevedenými zárezmi, ktoré majú zlepšiť vedenie, chladenie, znížiť trenie medzi obrobkom a kotúčom a majú zaisťovať pôvodné pnutie kotúča. Typ b je vybavený začisťovacími zárezmi, ktoré majú dlhý SK – plátok. Sú vhodné tiež pre chladenie kotúča a môžu vytvárať užšie rezné škáry. Vyrábajú sa pre reozmietacie a omietacie stroje.

obr.5.

Konštrukcia ozubenia
a – podľa firmy LEUCO, b – podľa firmy GOMEX (typ Multix)

5. ZVÝŠENIE TRVANLIVOSTI OSTRIA S SK – PLÁTKAMI

K uplatneniu spekaných karbidov v drevopriemysle došlo v súvislosti s rozvojom výroby vrstveného lisovaného dreva, aglomerovaných materiálov a plastov.
Na trvanlivosť ostria s SK – plátkami má vplyv:
druh spekaného karbidu
geometria ostria a spôsob ostrenia nástroja
rezné podmienky
presnosť chodu nástroja
výskyt cudzích telies a častí v obrobku
1; Druh spekaného karbidu použitého pre určitý druh obrábaného materiálu
2; Vzhľadom ku štruktúre a mechanickým vlastnostiam spekaných karbidov nesmie byť uhol ostria menší ako 50 až 45 °. Pri menších uhloch veľmi rýchlo klesá jeho trvanlivosť vplyvom rastúceho nebezpečia vyštrbenia ostria, hlavne pri obrábaní tvrdších hmôt.
3; Spekané karbidy dovoľujú vysoké rezné rýchlosti, pretože spekané karbidy sú na zvyšovanie reznej rýchlosti podstatne menej citlivé ako ostria z nástrojovej oceli.
4; Presnosť chodu nástroja má vplyv nielen na životnosť ložísk, kvalitu obrobenej plochy a bezpečnosť pri práci, ale tiež na trvanlivosť ostria. U vysokootáčkových strojov sa dovoľuje maximálna axiálna odchýlka 0,01 mm, u strojov s obvyklými otáčkami 0,02 mm.
5; Pri obrábaní mäkkého dreva môže uvoľnená hrča spôsobiť vylomenie SK – plátku a to nielen svojou tvrdosťou, ale aj zovretím a vzpriečením.
Pre rôzne spôsoby obrábania sa uvádza zvýšená trvanlivosť ostria pri použití spekaných karbidov v porovnaní s nástrojovou oceľou v rozsahu 1:6 až 1:80.

5.1. KONŠTRUKCIA JEDNOTLIVÝCH ČASTÍ NÁSTROJA

5.1.1. TELO NÁSTROJA

Telo pílových nástrojov sa vyrába lisovaním, alebo rezaním pomocou
laseru, poprípade kombináciou týchto technológií, z nástrojovej ocele, zušľachtenej kalením na tvrdosť 40 – 50 HRc (Rockwell). To je menej ako polovičná tvrdosť pnutia, tzv. vytužovanie, ktoré vyrovnáva obvodové pnutie pílového kotúča, vznikajúce pri vysokých otáčkach vplyvom odstredivej sily, zahrievaním kotúča a pôsobením rezného odporu. Tým sa zvyšuje jeho tuhosť a znižuje riziko vzniku deformácií. Predpätie sa na pílovom kotúči, ktorý nie je upnutý na stroji, môže prejaviť vo vodorovnej polohe ako mierne plošné vydutie.

5.1.2. DILATAČNÉ DRÁŽKY

Pomáhajú vyrovnávať pnutie na obvode pílového kotúča, vznikajúce pôsobením odstredivej sily, rezného odporu a zahrievaním kotúča. Niekedy je kruhový otvor, zakončujúci dilatačnú drážku, vyplnený medenou niťou. Ten plní funkciu odvádzania tepla z tela kotúča a zároveň pomáha znižovať hlučnosť pílového kotúča pri rezaní.

5.1.3. OTVORY PRE OCHLADZOVANIE

Plnia funkciu ochladzovania tela pílového kotúča pomocou prúdiaceho vzduchu a okrem toho odvádzajú vznikajúce triesky z reznej škáry v materiálu. Pílový kotúč si tak počas rezania zachováva stále svoju tuhosť a stabilitu.

5.1.4. STABILIZAČNÉ A ČISTIACE PRVKY

Pri pozdĺžnom rozrezávaní masívneho dreva silnejších dimenzií, hlavne ak nie je veľmi suché, dochádza často pri používaní štandardných pílových kotúčov k zanášaniu priestoru medzi reznou plochou a telom nástroja v reznej škáre pilinami a drevným vláknom.

Nadmerné zahrievanie vplyvom trenia a následné zapálenie drevných silic na telo nástroja môže mať za následok vyhriatie až spálenie tela pílového kotúča a stratu jeho tuhosti.
Všeobecne platí zásada, že pre pozdĺžne rozrezávanie masívneho dreva sa majú používať pílové kotúče s menším počtom zubov a väčšou zubovou vzdialenosťou (30 – 60 mm). Je to tiež z toho dôvodu, aby bol medzi jednotlivými zubami vytvorený dostatočný priestor pre odvádzanie vznikajúcej triesky. Ak je tento priestor veľmi malý (pri väčšej hustote zubov), piliny sa zhusťujú a lisujú a často zostávajú v zubovej medzere. Negatívny vplyv tohto javu je opäť spálenie a prehrievanie pílového kotúča.
Preto sú na pílových kotúčoch, pre tento účel špeciálne vyrábaných, riešené konštrukčné úpravy v tele nástroja, plniace funkciu odvádzania triesok mimo priestor reznej škáry. Tieto úpravy sú konštruované s ohľadom na hrúbku a vlhkosť rezaného materiálu. Medzi najjednoduchšiu konštrukčnú úpravu patrí skupinové ozubenie s niekoľkými väčšími zubovými medzerami a stabilizačný a čistiaci prierez. Tieto úpravy tiež znižujú tepelné deformácie kotúča počas prevádzky.
Obidva spôsoby sú dostatočné pre suché rezivo. Pri rezaní smolnatého dreva a reziva s vyššou vlhkosťou sa používajú kotúče s tvrdokovovými čistiacimi a stabilizačnými doštičkami, ktoré sú až o 0,6 mm užšie ako je šírka britových doštičiek (reznej škáry). Pre rezivo s vlhkosťou 10 – 20 % sa doporučuje používať napr. kotúč s dvomi doštičkami ( vnútorných alebo vonkajších podľa hrúbky materiálu ), pri vlhkosti nad 20 % sa doporučujú kotúče so štyrmi až šiestimi doštičkami (vnútorné aj vonkajšie usporiadanie). Vnútorné a vonkajšie umiestnenie doštičiek je z toho dôvodu, aby bola vykritá čo najväčšia plocha tela pílového kotúča. V praxi sa vyskytujú ešte ďalšie varianty vzájomného usporiadania čistiacich doštičiek. Pozn.: pri nákupe pílových kotúčov je potrebné poznať priemer upínacich prírub a medzikružkov.

5.1.5. PROTIHLUKOVÉ ÚPRAVY

Zníženie hladiny zvuku pri rezaní a pri chode naprázdno, ktorá u štandardných pílových kotúčov dosahuje i hodnoty vyššie ako 95 dB, sa docieľuje narušením tela kotúča rôznymi profilovými prierezmi. Tieto ornamenty umiestnené často nerovnomerne po celej ploche nástroja, dokážu znížiť hladinu zvuku až o 8 dB

5.1.6. OMEDZOVAČ HRÚBKY TRIESKY

Niektoré pílové kotúče pre pozdĺžne rozrezávanie masívneho dreva a to predovšetkým tie, ktoré sú určené pre ručný posuv sú opatrené omedzovačom hrúbky triesky.
Omedzovač chráni britové doštičky proti prudkým nárazom. Presah ostria nad vrcholom omedzovača hrúbky triesky (po) sa má podľa B-testu pohybovať v rozmedzí 0,8-1,1 mm.

Túto toleranciu je potrebné dodržiavať aj počas ostrenia pílového kotúča.
5.2. REZNÉ PODMIENKY PÍLOVÝCH KOTÚČOV

Na každom pílovom kotúči sú vyznačené maximálne otáčky odpovedajúce maximálnej reznej rýchlosti 100 ms-1. Táto rýchlosť nie je pracovná rýchlosť, ale uvádza prevádzkovú bezpečnosť za ktorú ručí výrobca.
Pre dosiahnutie optimálneho výkonu pílového kotúča je potrebné voliť rezné podmienky s prihľadnutím k rezanému materiálu. Doporučené rezné rýchlosti pílových kotúčov podľa materiálu:
mäkké drevo 60 – 100 ms-1
tvrdé a exotické drevo 50 – 85 ms-1
laťovka 50 – 80 ms-1
lisované vrstvené drevo 40 – 65 ms-1
DTD neupravené 50 – 80 ms-1
DVD tvrdé dosky 50 – 80 ms-1
DVD mäkké dosky 60 – 100 ms-1
DTD upravené laminované 60 - 80 ms-1
termoplasty – dosky, profily 30 – 70 ms-1
termosety 15 – 50 ms-1
plexisklo 30 – 70 ms-1
tvrdený papier, tvrdený textil 45 – 70 ms-1
sadrokartonové dosky 40 – 60 ms-1
cementovo - trieskové dosky 30 – 40 ms-1
azbestocementové dosky 2 – 5 ms-1
hliníkové profily 40 – 70 ms-1
hliník legovaný kremíkom 20 – 30 ms-1
V rámci rozsahu doporučenej reznej rýchlosti pre zvolený materiál sa orientujeme podľa požiadaviek na kvalitu reznej plochy, technologického stavu stroja atd. Prekračovanie doporučených rezných rýchlostí nemá praktický význam a z ekonomických dôvodov sa nedoporučuje.

6. ZHRNUTIE PRAVIDIEL A ZÁSAD PRI VOĽBE PÍLOVÉHO KOTÚČA

K voľbe priemeru, konštrukcie a počtu zubov kotúča:
pre max. kvalitu rezania dreva a aglomerovaných materiálov je dobre dodržiavať rezné rýchlosti v rozmedzí 50 – 90 (event. 100) ms-1
pre rezanie mäkkého dreva a dýh je možné reznú rýchlosť voliť vyššiu ako pri rezaní tvrdého dreva a tvrdších aglomerovaných materiálov
menej zubov (teda väčšia zubová medzera) volíme u materiáloch silnejších (max. 4 zuby trvale v zábere), mäkkých a pri pozdĺžnom rezaní masívneho dreva
viacej zubov (teda menšia zubová medzera) volíme u materiáloch tenkých (min. 1 zub trvale v zábere), tvrdých a pri priečnom rezaní masívneho dreva
pre pozdĺžne rezanie dreva silnejších dimenzií je výhodné používať prednostne kotúče so stabilizačnými a čistiacimi prvkami

K prevedeniu britových doštičiek:
pre rezanie rovnorodých a abrazívnych materiálov používame doštičky tvrdšie, pre rezanie nerovnorodých húževnatejší
pre rezanie surového dreva nie sú SK doštičky vždy vhodné, výhodné je zvoliť stelitované kotúče
pre rezanie vláknitých materiálov (rezivo, dýhy) používame najčastejšie doštičky so striedavo šikmými zubami
pre rezanie krehkých a problematických materiálov (lamin.

DTD ) bez predrezu volíme prednostne zubové kombinácie s vydutým čelom, kde zuby trapezové alebo strechovité predrezávajú, pokiaľ môžeme, je však lepšie mať predrez
pre kapovanie a rezanie tvrdších materiálov sú tak isto vhodné zuby s obojstranným zošikmením
pre priečne rezanie dreva volíme menší uhol čela ostria ako pre pozdĺžne rezanie
pre mäkké materiály používame väčší uhol čela ako pre materiály tvrdšie a abrazívnejšie
predrezávacie kotúče s konickým zubom nepoužívame tam, kde nie je možné zabezpečiť dostatočný prítlak materiálu na podložku (hlavne zlý predrez je u plošne skrivených materiálov)

Niektoré ďalšie zásady:
priemer príruby by nemal byť menší ako je zhruba 1/3 priemeru pílového kotúča
pri menšom presahu pílového kotúča nad materiálom spravidla dosiahneme vyššiu kvalitu rezu, lebo pri rovnakej rýchlostí posuvu materiálu dochádza k odrezávaniu dlhšej a v priemere tenšej triesky ako pri rezaní s veľkým presahom (kolmom), tak isto dochádza k menšiemu narušovaniu spodnej vrstvy opracovávanému materiálu
priemerný doporučený presah je 5 – 15 mm, pri rezaní kotúčom so záporným uhlom čela ostria musíme dať pozor na vytrhávanie hornej vrstvy materiálu

7. ÚDRŽBA PILOVÝCH KOTÚČOV

7.1. OSTRENIE PILOVÝCH KOTÚČOV S SK - PLÁTKAMI

Kvalita ostrenia a teda východzia kvalita ostria má vplyv na trvanlivosť ostria, výkon stroja, kvalitu obrobenej plochy, rozmerovú presnosť obrobku, spotrebu energie a podiel vedľajších časov. Voľba brúsnych podmienok ovplyvňuje životnosť nástrojov aj brúsnych kotúčov. Chyby pri ostrení sa teda prejavia v celkových nákladoch výroby a znížia hospodársky výsledok.
Nástroje so spekanými karbidmi zásadne nesmieme ostriť voľnou rukou. Každý nástroj s SK – plátkami musí byť naostrený, akonáhle sa zistí určité opotrebovanie ostria. K tomu sa používajú brúsne kotúče, ktoré dávajú dobrý, čistý povrch pri priaznivej trvanlivosti a súčasne zamedzujú prílišnému vývoju tepla. Výber správneho brúsneho kotúča je tiež predpokladom pre kvalitu ostria.

Pri brúsení sa treba riadiť všeobecnými zásadami:
Siliciumkarbidové brúsne kotúče používame pre hrubé brúsenie poškodených ostrí a ostrí veľmi opotrebených a ďalej pre zbrusovanie tela nástroja pri SK – plátku. Použijeme zelené kotúče (C 49), zrnitosti 60, tvrdosti najviac K, pri obvodovej rýchlosti 25 až 30 m.s-1. Brúsime pod prúdom chladiacej kvapaliny. Pre odbrusovanie samotného tela nástroja použijeme kotúč A99 60 K 9V.
Diamantové kotúče sú určené výhradne pre brúsenie spekaných karbidov. Ostrí sa zásadne s chladením. Ostrí sa v smere proti ostriu. Pre hrubé brúsenie použijeme zrnitosť 100, pre jemné 280 až 320. Volíme kotúče o priemere 100 až 125 mm.
Smerové hodnoty podmienok pri strení diamantovými kotúčmi.

Hrubé ostrenie Jemné ostrenie
Prísun (mm) na dvojzdvih 0,02 – 0,03 0,005-0,01
Posuv (m/min) 2-3 0,5-1,5
Obvodová rýchlosť (m/s) 15 – 20 25 - 30

Dovolené odchýlky ostria: +- 0,01 mm

Diamantový kotúč upnutý na ostričku nesmie hádzať v axiálnom smere viac ako 0,02 mm a v smere polomeru viac než 0,05 mm (predpokladá sa čelné brúsenie, nie obvodové).
Pre ostrenie je nutné používať presné nástrojové brúsky. Nástroje, u ktorých má byť zachovaný profil na chrbte, ostríme zásadne z čela. Pre zaistenie stále rovnakého profilu je však treba súčasne zachovávať stále rovnaký uhol čela. Zachovávame geometriu nového nástroja.
Pri odlomení väčšom ako asi 1/5 dĺžky plátku alebo pri vylomení celého plátku treba poslať nástroj k oprave výrobcovi.

Ak sú však plátky už značne zbrúsené, nástroj vyradíme, pretože chýbajúce plátky spôsobujú nevyváženosť nástroja.
Pred ostrením roztriedime nástroje podľa stupňa otupenia na nástroje s bežným otupením (šírka otupenia ostria najviac 0,15 mm) a na nástroje s veľkým otupením (šírka otupenia nad 0,15 mm).

Základný spôsob ostrenia

Pre priostrovanie pílových kotúčov s SK – plátkami sa hodia univerzálne brúsky s jemne nastaviteľným zvislým a vodorovným pohybom brúsiaceho vretena. Pilový kotúč sa upne na patričné zariadenie. Upínacia príruba by mala byť najmenej tak veľká, ako pri dosadnutí nástroja na stroji. Najmenej však 1/3 priemeru pílového kotúča.
Pri vodorovnom upnutí sa musí urobiť podopretie pílového kotúča, aby sa vylúčilo chvenie vyvolané pri brúsnom tlaku.

a. obvodové obrusovanie

podľa otupenia ostria sa obrusuje otáčaním okolo osi nástroja obvodovo zbrúsená ploška „fazetka“ minimálne 0,2 mm (aby zmizli na zuboch znaky opotrebenia).
Obvodové obrusovanie (egalizovanie) prináša zvýšenú presnosť kruhového otáčania ( t.j. znižuje obvodové hádzanie ostria) a preto by sa malo vykonávať (obr.6)

b. odsadenie základného telesa

Odsadenie základného telesa sa robí po viacnásobnom ostrení, v každom prípade však skôr, ako by mohol diamantový kotúč prísť do styku so základným telesom. Prísun by nemal byť príliš veľký, aby sa zabránilo nadmernému ohriatiu. Je výhodné chrbtový uhol telesa obrúsiť o 5 – 10 ° viac ako uhol chrbta rezacieho zubu.

c. brúsenie chrbta

Rezacie zuby u pilových kotúčov (SK) sú radiálne pripájané, preto sa robí priostrovanie v prvom rade na chrbte. Pilové kotúče pre jednoduché práce sa hlavne ostria iba na chrbte zuba, zatiaľ čo u pilových kotúčov pre použitie u dýhovaných alebo ofóliovaných materiálov sa musia priostrovať na chrbte a čele. Priostrovanie sa robí podľa tvaru zubu.

d. brúsenie čela

Na základe skutočnosti, že boky zubov pri použití taktiež podliehajú určitému otupeniu, je tiež obvyklé robiť brúsenie rovnobežne k čelu. Pretože hrúbka zubov je asi 4 – krát menšia ako dĺžka, má sa zbrusovať málo materiálu, aby sa neznižovala trvanlivosť.

7.2. OBŤAHOVANIE A EGALIZÁCIA OSTRIA

Po ostrení nástroja brúsnym kotúčom nie je kvalita ostria u väčšiny nástrojov optimálna z hľadiska jeho trvanlivosti, kvality obrobenej plochy a výkonnosti nástroja. Väčšinou sa vytvára na ostrí „ihla“, ktorá sa pri niekoľkých prvých záberoch nástroja „láme“. Obťahovaním sa zmení drsnosť povrchu čela aj chrbta a odstráni sa „ihla“.
Pre obťahovanie nástrojov so spekanými karbidmi sa vyrábajú diamantové ručné „lapováky“. Podľa STN 22 4689 zásadne je chybné odstrániť „ihlu“ rezom do dreva, pretože sa tým ostrie vyláme. Obťahuje sa bez tlaku. Obťahovacie kamene neostríme a preto ich volíme skôr mäkšie, aby sa zrno včas vylomilo.
Egalizáciou ostria sa dosahuje rovnomerného využitia všetkých zubov píly aj kvalitnejšie obrobenie plochy a zvýšenie výkonnosti nástroja.

Egalizovať môžeme z chrbta i z boku zubu.
Pri egalizácii musíme dbať na to, aby zuby neboli jednostranne vyššie a aby rozvod nebol na jednej strane väčší.

7.3. ROVNANIE PILOVÝCH KOTÚČOV

Rovinnosť sa kontroluje vo zvislej polohe kotúča pravítkami podľa svetelnej štrbiny. Príliš veľké alebo príliš malé miestne pnutie rozlišujeme vo vodorovnej polohe kotúča na trojbodovom meradle pnutia. Konečnú kontrolu robíme na skúšobnom hriadeli pri pomalom otáčaní úchylkomerom.

7.4. ÚPRAVA CELKOVÉHO STAVU PNUTIA PÍLOVÝCH KOTÚČOV

Celkový stav pnutia sa kontroluje dvoma spôsobmi, približnou kontrolou pravítkom podľa priesvitu medzi pravítkom a kotúčom a presnou kontrolou úchylkomerom vo vodorovnej polohe kotúča na trojbodovom meradle.
Približná kontrola sa robí behom vlastnej úpravy pnutia a slúži súčasne pre priebežnú kontrolu miestnych výchyliek pnutia, poprípade rovinnosti. Pnutie kontrolujeme na oboch stranách kotúča. (obr.10)

obr.10. Kontrola celkového stavu pnutia pílového kotúča

Pnutie sa kontroluje najmenej v dvoch polohách, aby sa zistila rovnomernosť pnutia. Pnutie sa upravuje u kotúčov napred vyrovnaných. Pnutie možno upravovať vyklepaním kladivom alebo valcovaním na valcovacom stroji. Kotúč postačí valcovať na polomere 0,8.R, poprípade na polomeroch 0,8 a 0,6.R a to vždy po troch až štyroch prechodoch na jednom polomere (najprv na jednej, potom na druhej strane kotúča).

Spôsob označenia a následnej úpravy chybných miest na pílových kotúčoch:
a,b - tanierovitý kotúč; c - vypuklina; d - zoslabnuté miesto; e - vypukliny;
f - tuhé miesto; g,h – tuhé a slabé miesta

7.5. ČISTENIE NÁSTROJOV

Čistenie nástrojov je nepochybne nutnou prípravnou prácou pred vlastnými úpravami nástroja, pretože nečistoty nie iba nedovoľujú urobiť s dostatočnou presnosťou potrebné kontrolné merania, ale tiež znečisťujú brúsiace kotúče. Niekedy nánosy na bokoch celkom vyradia nástroj z práce, pretože zmenšujú účinok rozšírenia funkčnej časti nástroj. Pri nástrojoch s dlhou životnosťou ostria (pílové kotúče s SK – plátkami) sa pred novým ostrením musíme presvedčiť, či príčinou vyradenia kotúča zo stroja nebolo práve jeho zanesenie. V opačnom prípade sa zvyšuje energia potrebná na prácu nástroja. Znečistenie môže zaviniť tiež stratu výkonnosti stroja.

Na čistenie sa doporučujú tieto prostriedky:
Teplá voda s prídavkom sódy proti hrdzaveniu alebo zmes petroleja s naftou, poprípade roztok hydroxidu sodného vo vode v pomere 1:30.

Pri použití lúhu je však nutné pracovať v rukaviciach a použiť štetce s fibrovými vláknami.
Niekedy sa doporučuje použiť benzín alebo rozpúšťadlá na laky, poprípade trichlóretylén.
Ak sa nepodarí odstrániť nečistoty a nánosy uvedenými prostriedkami a stredne tvrdými kefami alebo štetcami, použijeme škrabky, zhotovené z vyradeného listu. Zo škrabkami pracujeme opatrne, aby sme nepoškodili ostrie a nepoškrabali povrch nástroja.
Dobrých výsledkov sa dosiahlo preventívnym čistením pílových kotúčov už pri rezaní a to „hmlou“ vháňanou pod tlakom 0,5 at. Proti zubom kotúča na výstupnej strane z materiálu. Kvapalina, ktorá má súčasne chladiace účinky, bola zmesou 1 dielu vŕtacieho oleja a 20 dielov vody.
Preventívnym opatrením proti zanášaniu živicou je taktiež povlak teflonu, napríklad na bočných plochách pílového kotúča. Ak sa zanesú tieto nástroje na niektorom mieste, nesmie sa nános odstraňovať oceľovou škrabkou, aby sme povlak teflonu nepoškodili!

8. HLUČNOSŤ PRI REZANÍ PÍLOVÝMI KOTÚČMI

Akustický tlak 110 až 130 dB, pri ktorom človek pracuje denne po dobu 8 hodín, spôsobuje takmer vždy po 2 až 3 rokoch poškodenie sluchu, niekedy i veľmi vážne.
Pôsobenie hluku sa môže prejavovať pocitmi tiesne, strachu, zvýšeným sklonom k únave, menej rýchlymi a presnými pohybmi ( vplyv na bezpečnosť práce ). Vyhláška č. 13 zb. z r. 1977 pripúšťa vo väčšine prípadov ekvivalentnú hladinu hluku 85 dB. Toto sa pravidelne prekračuje, preto sú zamestnanci povinný používať osobné ochranné pomôcky po celú smenu.
Hladina hluku pri rezaní pílovými kotúčmi je určená veľkosťou amplitúd a frekvenciami chvenia kotúča. Vysokú hladinu hluku vykazujú „pískajúce“ kotúče (kotúče väčších hrúbok, s väčším počtom zubov), k pískaniu kotúčov dochádza pri chode naprázdno, pri rezaní mizne pískanie pôsobením rezného materiálu ( kotúč sa nechveje voľne ako pri chode naprázdno).
U nepískajúcich kotúčov ( kotúče tenšie s malým počtom zubov ) sú pri voľnobehu rozhodujúcim činiteľom určujúcim hladinu hluku kotúča vplyvy aerodynamické.
Pri rezaní, pri posuvoch do 25 m. min-1. sa vplyv počtu zubov stráca, preto možno doporučiť i v tomto rozsahu posuvov s ohľadom na úsporu energie, drsnosť povrchu kotúč podľa STN 22 5329 (16 zubov), poprípade STN 22 5311 (36 zubov). Pri posuvoch nad 25 m.min-1 sa z hľadiska hluku, výkonnosti atď.

doporučuje kotúč s 36 až 40 zubami.
Zmenšením hrúbky kotúča o 2 mm sa pri voľnobehu zníži hladina hluku až o 10 až 14 dB (pri rezaní 3 až 4 dB).
Znížením počtu otáčok sa u pískajúcich kotúčov môžu hladiny hluku líšiť už pri zmene o 5 – 10 otáčok až o 10 dB.
Zmenšením priemeru kotúča zo 600 mm na 400 mm sa zníži hladina hluku pri voľnobehu asi o 7 dB a to pri rovnakom počte otáčok.
Pílové kotúče typu MINIBEL (firma GOMEX) znižujú podľa firemných údajov hladinu hluku pri rezaní aj pri voľnobehu o 5 – 10 dB. Vyrábajú sa však iba s SK – plátkami. Telo kotúča sa skladá s dvoch kotúčov vzájomne znitovaných.
Účinné je u SK – kotúčov opatrenie, pri ktorom sa nalepia tlmiace dosky ( korok krytý plechom) v tvare medzikružia na bočné plochy kotúča. 9. BEZPEČNOSŤ PRI PRÁCI

Vzhľadom na veľké rezné rýchlosti a ostrosť patria drevoobrábacie nástroje medzi najnebezpečnejšie. V STN, v podnikových normách a iných bezpečnostných predpisoch je určená konštrukcia, používanie a skúšanie nástrojov z hľadiska bezpečnosti práce. U nás neexistujú tieto bezpečnostné predpisy pre samotné nástroje, ale pre stroje ako celok, vrátane nástroja.
Všetky brúsne kotúče musia mať ochranný kryt ( aj kotúčové píly ), ktorý by chránil obsluhu aj ostatné osoby pred úlomkami, pred prachom, poprípade kvapalinou a pred dotykom s nebezpečnými súčasťami. Brúsne kotúče hrncovité, miskovité a segmenty môžu z ochranného krytu vyčnievať iba o 1/3 svojej šírky, maximálne však 25 mm. Časť krytu, tvoriaca obvodový. pás okolo kotúča musí byť pevne spojená so strojom tak, aby sa nemusela pri výmene kotúča odpojovať. Obvodová medzera medzi vnútorným okrajom krytu a kotúčom môže byť najviac 5 mm.
Otáčky kotúča sa musia voliť tak, aby pracovná obvodová rýchlosť kotúča nebola väčšia ako dovoľujú údaje na kotúči. Na strojoch, na ktoré vreteno sa môžu upínať kotúče rôznych priemerov, musí byť štítok so správnym počtom otáčok pre rôzne priemery kotúčov.
Upínať kotúče a meniť ich môže len školený pracovník, zvlášť na to poverený. Pri doprave, upínaní a výmene sa musí kotúč chrániť pred nárazom.
Pred upnutím sa musí kotúč skontrolovať, či nie je poškodený alebo prasknutí ( inak sa nemôže použiť). Pri ľahkom zovretí kotúča medzi prírubami sa musí kotúč vystrediť.
Po upnutí kotúča a pred spustením stroja sa musí prekontrolovať ručným otáčaním kotúča, Či nie je poškodený alebo nenaráža na nejakú prekážku (časť stroja).

Pred začatím práce sa kotúč vyskúša naprázdno pri pracovných otáčkach minimálne po dobu piatich minút.
Normy súvisiace s bezpečnosťou práce:
STN 49 6105 - bezpečnostné predpisy pre kotúčové a valcové píly
STN 01 2720 - farebné označenie zdrojov nebezpečenstva a bezpečnostných zariadeníEN 847 E Tl - všeobecné požiadavky na bezpečnosť obrábacích nástrojov pre obrábanie dreva

10. NAJČASTEJŠIE CHYBY NÁSTROJOV

Vibrácie v pílovom kotúči – zlý rez: Zlé ložiská vo vretene, nepoužité príruby alebo opotrebené krúžky, zlý otvor, nerovnomernosť v pílovom kotúči.

Prepálený list a)samostatné body: Nepoužívanie prírub, vreteno klepe, píl. kotúč nie je rovný,
b)okruh bodov:Zlé napätie píl. kotúča, posuv nieje paralelný.

Trhliny v napínacej medzere alebo v radiálnom noži: Píl. kotúč je zatupený, príliš malý vyhadzovač, priveľa zubov, zlý posuv na zub.
Zlomenie zubového krčka: Píl. kotúč je príliš vysoko nad materiálom, privisoký posuv.

Píl. kotúč reže rovno, ale rezná plocha je hrubá: Malé zuby, vysoký posuv, tupý kotúč.

Píl. kotúč zanecháva okraje v obrobku: Jeden alebo viac zubov má väčšiu šírku rezu než ostatné.

Píl. kotúč reže pomaly v materiáli: Píliš veľa zubov, nízka rýchlosť rezu, tupý kotúč.
Nahromadenie živice alebo pilín na píl. kotúči: Veľa zubov, posuv nieje paralelný.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Pilové Kotúče (SOČ)