Povrchová úprava (SOČ)
1. HODNOTENIE VONKAJŠÍCH ZNAKOV NÁTEROVÝCH LÁTOK
Pojmom vonkajšie znaky náterových látok (NL) označujeme súbor charakteristických vlastností, na základe ktorých možno čiastočne usudzovať kvalitu a skladovateľnosť skúšanej NL.
Podstata skúšky :
Skúška spočíva v subjektívnom alebo objektívnom posúdení vzhľadu a niektorých ďalších znakov skúšaného typu NL.
Skúšobné pomôcky :
1. Sklenená tyčinka priemeru 8-10 mm, ktorej dĺžka je volená tak, aby pri meraní siahala na dno nádoby so vzorkou,
2. Sklenená skúmavka. Pracovný postup a vyhodnotenie :
Vonkajšie znaky hodnotíme priamo v obale, prípadne po preliatí do osobitnej nádoby. Bezprostredne po otvorení nádoby so skúšanou vzorkou zisťujeme zápach a hodnotíme, či je tento charakteristický pre príslušný druh NL. Ďalšie hodnotenie budeme robiť pre transparentné a pigmentové NL.
Transparentné:
1. Priezračnosť : slabo zakalená,
2. Farba : odtieň 5,
3. Mechanické nečistoty : skoro žiadne,
4. Usadenina : žiadna,
5. Rozvrstvenie : žiadne,
6. Zrôsolovatenie : nie,
7. Koža : nie,
8. Konzistencia : stredne viskózna.
Pigmentové :
1. Koža : nie,
2. Oddelené spojivo : žiadne,
3. Rozvrstvenie : žiadne,
4. Usadenina a rozvrstvenie pigmentu : mäkká usadenina ľahko rozmiešavateľná,
5. Konzistencia : vysokoviskózna.
Záver :
Pri hodnotení vonk. Znakov NL sme nezistili extrémne prípadné znehodnotenie skúšanej NL. Drobné odlišnosti boli pre ďalšie skúšky odstránené.
2.STANOVENIE OBSAHU PRCHAVÝCH A NEPRCHAVÝCH ZLOŽIEK
Neprchavé zložky NL sú zložky, ktoré vytvárajú tuhý film (filmotvorné látky, pigmenty, plnivá, substráty atď.). Tieto sa označujú tiež súhrnným pojmom sušina. Pojmom prchavé zložky označujeme rozpúšťadlá resp. riedidlá, používané pre uvedenie filmotvorných látok do roztoku. Stanovujeme ich podľa STN 67 3031.
Podstata skúšky :
Vzorka naváženej NL sa zohrieva pri určitej teplote predpísanú dobu až do konšt. Hmotnosti. Obsah prchavých a neprchavých látok stanovíme z rozdielnej hmotnosti vzorky pred a po zohrievaním.
Skúšobné pomôcky :
1. sušiareň,
2. Petriho miska,
3. exikátor s vysúšadlom,
4. laboratórne váhy,
5. sklenená tyčinka,
Pracovný postup :
Do vysušenej a odváženej misky odvážime skúšanú NL, ktorú rozotrieme po dne. Pri vážení je miska zakrytá. Misku vložíme do sušiarne.
Po uplynutí predpísanej doby prenesieme misku do exikátora, schladíme na laboratórnu teplotu a zvážime.
Vyhodnotenie :
Obsah prchavých látok :
Obsah neprchavých látok :
Obsah sušiny :
m0 -hmotnosť Petriho misky
m1 -hmotnosť NL pred zohrievaním,
m2 -hmotnosť NL po zohriatí.
Záver :
Po vyhodnotení výsledkov na záver môžeme konštatovať, že aj napriek krátkosti skúšky môžeme naše výsledky porovnať s normou. Pri presnejšom určení je nevyhnutné viacnásobné váženie zasýchajúcej látky.
3. STANOVENIE HUSTOTY NL
Hustota je definovaná ako hmotnosť látky, ktorá zaujíma jednotkový objem pri určitej teplote. Udáva sa v kg.m-3, prípadne g.cm-3. Je jedným z kontrolných ukazovateľov akosti. Udáva sa pri 20°C. (STN 67 3012).
Podstata skúšky :
Podstata metódy je v stanovení hmotnosti skúšanej NL v pyknometri známeho objemu pri stanovenej teplote.
Skúšobné pomôcky :
1. analytické váhy,
2. Gay-Lussacov pyknometer,
3. destilovaná voda,
Pracovný postup :
– kalibrácia pyknometra,
– vlastné stanovenie hustoty.
Kalibrácia pyknometra :
Čistý pyknometer sa kondicionuje na stálu teplotu (20+1)°C po dobu 30 min. a zváži s presnosťou na 0,0002g. Naplní sa destilovanou vodou, prikryje viečkom s otvoreným prietokovým otvorom, odstráni sa voda vytekajúca z otvoru a pyknometer sa z vonkajšej strany dôkladne vysuší. Potom sa zváži s presnosťou na 0,0002g.
Objem pyknometra bude :
m1 – hmotnosť pyknometra s vodou v g,
m0 – hmotnosť prázdneho pyknometra v g, H2O – hustota vody v g.cm-3 (23°C).
Vlastné stanovenie :
Po vytemperovaní pyknometra a NL (20-0,5°C) naplní sa skúšobná nádoba skúšanou vzorkou. Po uzavretí viečka a po očistení prebytku NL sa pyknometer odváži s presnosťou na 0,1g. Postup opakujeme trikrát.
Vyhodnotenie :
Hustota NL :
m0 – hmotnosť prázdneho pyknometra v g,
m2 – hmotnosť pyknometra s NL v g,
V – objem pyknometra v cm3 .
Záver :
Pri porovnaní našich výsledkov s normou je v celku postačujúca táto skúška a nami namerané hodnoty môžeme použiť na ďalšie skúšanie NL.
4. STANOVENIE VISKOZITY NÁTEROVÝCH LÁTOK
Viskozita je vlastnosť kvapaliny, ktorá charakterizuje odpor voči dotykovému napätiu v podmienkach laminárneho toku. Prejavuje vnútorným trením, ku ktorému dochádza pri vzájomnom pohybe k sebe priliehajúcich častíc kvapaliny.
Stanovujeme kinematickú viskozitu – výtokový pohárik a zdanlivú dynamickú viskozitu pomocou rotačného viskozimetra.
1. Stanovenie výtokovej doby z výtokového pohárika :
Výtoková doba je veličina, ktorou charakterizujeme reologické vlastnosti NL. Vyjadruje sa v sekundách a predstavuje dobu nepretržitého toku daného objemu látky cez kalibrovaný otvor pohárika.
STN 67 3013.
Podstata skúšky :
Meria sa doba nepretržitého toku daného objemu NL cez kalibrovaný otvor pohárika do okamihu prvého prerušenia prúdu vytekajúcej kvapaliny.
Skúšobné pomôcky :
1. výtokový pohárik ( 4 mm),
2. stojan,
3. stopky s presnosťou merania do 0,2s,
4. miešadlo
5. nádoba o objeme 110 – 150 cm3.
Pracovný postup :
Premiešanú vzorku NL a zbavenú nečistôt vytemperujeme na teplotu (20-0,5°C). Pod trysku pohárika upevneného v stojane postavíme nádobu. Otvor trysky pohárika zakryjeme prstom a naplníme ho NL tak, aby sa na jeho okrajoch vytvoril meniskus. Prebytok NL odstránime. Uvoľníme otvor trysky s následným stlačením stopiek. Po prvom prerušení vytekajúceho prúdu NL zastavíme stopky a odčítame výtokovú dobu. Meranie opakujeme trikrát.
Vyhodnotenie :
Výsledkom meraní je aritmetický priemer meraní. Z grafu odčítame kinematickú viskozitu (graf 3 str. 21. – Eva Liptáková a kolektív : Povrchová úprava dreva – návody na cvičenia).
Výtokové doby :
1. 3min, 3s = 180 s,
2. 3min, 6s = 186 s,
3. 3min, 5s = 185 s.
Priemer = 184,667 s.
Po odčítaní z grafu dostávame kinematickú viskozitu : približne 950.10-6 m2.s-1
Po prepočítaní na dynamickú : = 950.10-6. 1,022 = 0,9705 Pa.s-1
Kde
– dynamická viskozita (Pa.s-1),
– kinematická viskozita m2.s-1),
– hustota NL (g.cm-3).
2. Stanovenie zdanlivej dynamickej viskozity rotačným viskozimetrom :
Zdanlivá dynamická viskozita predstavuje hodnotu dynamickej viskozity pri stanovenom rýchlostnom gradiente. Hodnotí sa podľa STN 67 3016.
Podstata skúšky :
Zdanlivú dynamickú viskozitu meriame na rotačnom viskozimetri s koaxiálnymi valcami. Skúšobné pomôcky :
1. rotačný viskozimeter,
2. meracie agregáty (indukčné zariadenie),
3. nádobka na 500 ml so sklenenou tyčinkou.
Pracovný postup :
NL (250 ml) nalejeme do valcovej nádoby meracieho agregátu (sada valcov S; S1). Meracie valcové teliesko nasadíme na hriadeľ viskozimetra, pripevníme nádobku so vzorkou. Nastavíme pracovné rozsahy a po 60 s otáčania valcovitého rotačného telieska odpočítame výchylku na stupnici napätia.
Pracovné rozsahy :
Sada valcov : S, S1; Prevod 5AI; Konšt. prístroja Z=5,92.0,1 [Pa]; Rýchlostný gradient Dr = 27. Výchylka na ukazovateli napätia a = 56,5; Frekvenčný sklz X; Skutočná fS a teoretická frekvencia fteor..
Vyhodnotenie :
Záver :
Pri porovnaní výsledkov z oboch skúšok môžeme konštatovať, že výsledky viskozity sú porovnateľné. Pri skúške výtokovým pohárikom nám po prepočítaní vyšla dynamická viskozita 0,9705 Pa.s-1, čo približne súhlasí s 1,25 Pa.s-1 ako pri rotačnom viskozimetri.
5.STANOVENIE RIEDITEĽNOSTI NÁTEROVÝCH LÁTOK
Riediteľnosť je schopnosť náterovej látky dať sa riediť príslušným riedidlom.
Typ riedidla pre jednotlivé náterové látky je daný druhom filmotvorných látok a je pre konkrétny typ náterovej látky uvádzaný v príslušnej dokumentácií. Účelom skúšky je overenie vhodného typu riedidla pre konkrétny typ náterovej látky. Podstata skúšky:
Zisťuje sa či je možné skúšanú vzorku riediť predpísaným riedidlom.
Skúšobné pomôcky:
1. Sklenená skúmavka
Pracovný postup:
Do skúmavky dáme vzorku. Potom do skúmavky pridáme po častiach riedidlo. Skúšame riediteľnosť v pomere 1:1 a 1:2.
Vyhodnotenie:
Zisťujeme, že pri riedidle S 6006 došlo k vyzrážaniu zložiek. Vzorka náterovej látky je daným riedidlom neriediteľná. Pri riedidle C 6000 nedošlo k vyzrážaniu zložiek, čiže vzorka náterovej látky je daným riedidlom riediteľná.
|
