Postavil ho v historizujúcom slohu domáci staviteľ Viktor Lazary v r. 1879 - 1892 podľa projektu známeho viedenského architekta Theofila von Hansena. V r.1907-1909 pristavali na severnej strane Thökölyovské mauzóleum. Kostol opravili po r. 1960.
Monumentálna jednoloďová stavba má zvýšenú časť svätyne na západnej strane. Preklenutá je veľkou kupolou. V lodi je rovná povala delená klenbovými pásmi. Exteriér je riešený na spôsob neorománskych stavieb s veľkými oblokmi, v ktorých sú štylizované kružby, a s pravidelne rozmiestnenými opornými piliermi. Na severnej strane je pri budove veža - zvonica.
Datovanie oltára sa kryje s dátumom vzniku stavby. Má stĺpovú architektúru v strede so sochou Krista s krížom.
Kazateľnice sú rozmiestnené na rozhraní triumfálneho oblúka a lode po obidvoch stranách.
V mauzóleu Imricha Thökölyho realizovali v duchu spišskej renesančnej architektúry. Jeho priečelie ukončuje arkatúra a štylizovaná štítková atika, pokrýva ho ornamentika na spôsob sgrafita s rastlinnými a figurálnymi motívmi. V strede atiky je veľký maľovaný erb rodiny. V mauzóleu je na východnej stene zamurovaný starý náhrobný kameň z r.1705, ktorý spolu s pozostatkami I. Thökölyho doviezli z Turecka. Nový veľký epitaf z r. 1906 je zamurovaný na severnej strane. Je na ňom portrét zosnulého s bojovými atribútmi. V strede mauzólea je mramorový sarkofág s nápismi a erbmi.
Oproti mauzóleu je drevený pomník padlým v prvej svetovej vojne. Je kópiou priečelia mauzólea. V strede miesto vchodu je veľký obraz s postavou vojaka symbolizujúceho prvú svetovú vojnu. Obraz je signovaný Köszeghy Elmér 1925.
Do chrámového pokladu patrí niekoľko vynikajúcich zlatníckych prác, ako napríklad kalichy z r. 1688, 1693, 1705, 1746, zo zač. , z 1. pol. a z 2. pol. 18. stor., ďalej kanvice z r. 1717, 1727, 1733, krčah z 18. stor., patény z r. 1699 a 1711, cibórium z r. 1626, sitko z r. 1711 a nádobka na hostiu z r. 1626.