ÚVOD

Moja práca sa opiera o vyhlášku Úradu bezpečnosti práce Slovenskej republiky č. 74/96 Z. z., z 30. januára 1996. Táto vyhláška sa však nevzťahuje len na elektrické zariadenia, ale aj na iné technické zariadenia. V mojej práci sa budem zaoberať len elektrickými zariadeniami.
Taktiež vychádza z kmeňovej normy STN 34 3100 – Bezpečnostné predpisy pre obsluhu a prácu na elektrických zariadeniach.
V súčasnej dobe sme v neustálom kontakte s elektrickými zariadeniami. Elektrické zariadenia sú našimi pomocníkmi, ale nesprávnym používaním a obsluhou môžeme prísť k:
- materiálovým stratám
- ujmám na zdraví
Horeuvedené dôvody boli motívom pre napísanie mojej semestrálnej práce.

REŠERŠ LITERATÚRY

Elektrické zariadenia a prístroje
Prístroje musia byť umiestnené tak, aby údaje a označenia potrebné pre obsluhu a revízie, boli viditeľné. Po namontovaní sa nesmú zmeniť vlastnosti prístrojov, k prístrojom musí byť dobrý prístup, musí tam byť dobrá cirkulácia vzduchu, prostredie musí byť udržované (sucho, čistota), horľavé a výbušné látky nesmú byť v okolí namontovaných prístrojov (pokiaľ to konštrukcia prístrojov nedovoľuje). Rozdelenie elektrických zariadení
1. spínače do 1000 V – pákové spínače sa musia inštalovať tak, aby sa samé nemohli zapnúť alebo vypnúť. Spínače majú byť 0,9 až 1,2 m nad podlahou. Konštrukcia spínačov musí zabraňovať vyšľahnutiu elektrického oblúka a musí zabraňovať dotyku živých častí.
2. spínače nad 1000 V – musia mať najmä dostatočnú izoláciu a dostatočnú skratovú odolnosť. Kostry spínačov musia byť spojené so zemou. Použité spínače musia byť vhodné pre dané prostredie. Ku spínačom na 1000 V môžu mať prístup len pracovníci znalí.
3. zásuvky a vidlice – rozmiestnenie zásuviek sa volí tak, aby pohyblivé prívody čo najmenej prekážali a aby zásuvky neboli vystavené mechanickému poškodeniu. Nástenné zásuvky majú byť nad podlahou najmenej 90 cm. V podlahe môžu byť len zásuvky odolné mechanickému poškodeniu a mokrému čisteniu podláh. Konštrukcia zásuviek a vidlíc musí vyhovovať príslušnému prostrediu. Zásuvkové spoje musia byť dostatočne dimenzované pre prípad náhodného zasunutia alebo vytiahnutia vidlice pri prúdovom zaťažení.
4. spúšťače, odporníky a riadiace prístroje – musia byť vyhotovené a umiestnené tak, aby pri ich správnej obsluhe nevznikol trvalý oblúk. Tam, kde môže na spúšťačoch alebo odporníkoch nastať oteplenie nad 50C, musia byť v dostatočnej vzdialenosti od horľavých látok.

V okolí musí byť zabezpečená cirkulácia vzduchu.
5. oznamovacie prístroje – pokiaľ nie sú oznamovacie zariadenia elektricky a priestorovo oddelené od silových zariadení, musia sa stavať a obsluhovať ako silové zariadenia. Oznamovacie prístroje rádiové môžu byť pripojované na napätie najviac 250 V proti zemi.
6. elektromechanické a elektrotepelné spotrebiče – spotrebiče sa musia voliť predovšetkým podľa menovitého napätia v sieti. Ich konštrukcia musí vyhovovať prostrediu a mechanickému namáhaniu, ktorému budú vystavené.
7. elektrické svietidlá – na jeden svetelný obvod sa môže pripojiť toľko svietidiel, aby súčet ich menovitých prúdov neprekročil menovitý prúd istiaceho prístroja obvodu. Vedenie svetelného obvodu sa istí ističmi alebo poistkami s menovitým prúdom najviac 25 A. Vedenie musí mať taký prierez, aby bolo predradenou poistkou alebo ističom istené proti preťaženiu.
8. elektrické stroje a pohony s elektromotormi – elektromotory musia byť chránené pred nebezpečným dotykom ochranou prislúchajúcou sieti, na ktorú je elektromotor pripojení. Konštrukčné riešenie elektromotorov musí vyhovovať ich použitiu a prostrediu, v ktorom budú prevádzkované. Elektromotory sa môžu zaťažovať v medziach dovoleného preťaženia siete.

ŠKODLIVÉ ÚČINKY NA ZDRAVIE
VZNIK A PREBEH ÚRAZU ELEKTRINOU

Úraz elektrinou môže vzniknúť pri styku človeka s elektrickým zariadením, alebo pri priblížení sa človeka k živým častiam elektrických zariadení na vzdialenosť, ktorá je menšia ako normou stanovená bezpečná vzdialenosť.
Styk človeka s elektrickými zariadeniami je rôzny, napríklad používanie elektrického náradia, elektrických spotrebičov v domácnosti, v zdravotníctve elektroliečba alebo elektrický šok, pracovný styk – napr. pri oprave elektrického zariadenia, ap.
Úraz elektrinou môže mať rôzne prejavy: jemné potrasenie, bolestivé kŕče, bezvedomie, úmrtie. Elektrina má teda pôsobenie na človeka bezúrazové (napr. elektroliečba) a úrazové.
Úraz elektrinou je to náhle poškodenie zdravia človeka elektrickou energiou. Elektrickou energiou môže byť taktiež poškodené zdravie zvierat.
Prejavy úrazov elektrinou (ich formy) sú rôzne. Príklady poškodenia zdravia, ktoré okamžite vidíme: kŕče svalov, otvorené rany, popáleniny, zastavenie dýchania, zastavenie činnosti srdca, šok, smrť. Môžu byť však úrazy elektrinou aj také, ktoré sa prejavia až neskoršie, napríklad porušenie nervovej sústavy, poruchy srdcového rytmu, a pod.
Skúškami sa zistilo, že existuje určitý bod, po ktorý ľudský organizmus nereaguje na pôsobenie elektrickej energie zvonka. Tento bod sa nazýva prah citlivosti a predstavuje prúd hodnoty 2 mA, ktorý môže pretekať ľudským telom v neobmedzenom čase.

Prúdy do 2 mA patria do oblasti necitlivosti. Po prekročení hodnoty 2 mA je oblasť elektrických úderov (prejavy: svrbenie, teplo, tŕpnutie, bolesti v kĺboch, ľahké kŕče). V oblasti elektrických úderov už má vplyv na stav postihnutej osoby aj čas, po ktorý je postihnutá osoba pod účinkami elektrického prúdu. Prejavy elektrických úderov ľudovo nazývame „rana“, „potrasenie“, „kopnutie“. Oblasť elektrických úderov končí pred hranicou úrazovosti, za ktorou nasleduje neovládateľný kŕč. Neovládateľný kŕč vznikne už pri prúde 10 mA, ktorý preteká ľudským telom 10 a viac sekúnd. So zväčšujúcim sa prúdom klesá čas, ktorý je nevyhnutný na vznik neovládateľného kŕča. Pri prúde 500 mA pretekajúcim ľudským telom, stačí čas 0,02 sekundy. Hranicou vzniku neovládateľného kŕča začína oblasť ťažkých úrazov elektrinou, čo sa u človeka prejavuje silnými kŕčami svalov (možné je aj pretrhnutie), dýchacie a srdcové ťažkosti, bezvedomie, prípadne aj smrť. V oblasti ťažkých úrazov (prúd nad 10 mA) postihnutý je odkázaný na cudziu pomoc.
Pri zvyšovaní prúdu, ktorý preteká ľudským telom za hranicou úrazovosti, predlžovanie času pôsobenia elektrickej energie na človeka zvyšuje nepriaznivé účinky na zdravie postihnutej osoby. Preto majú veľký význam technické zariadenia, ktoré rýchlo odpoja od zdroja poruchové elektrické zariadenie, ktoré ohrozuje človeka. Potom nasleduje neodkladné a účinné poskytnutie prvej pomoci a urýchlené privolanie lekára.
Pri úraze elektrinou v oblasti ťažkých úrazov môže nastať zvláštny kmitavý stav srdcového svalu, ktorý sa nazýva fibrilácia srdca (nejedná sa o zastavenie srdcovej činnosti). Fibrilácia srdca patrí do oblasti mortality, úmrtnosti. Je ju možné zastaviť jedine použitím defibrilačného prístroja. Pri prúde do 20 mA, ktorý preteká ľudským telom, k fibrilácii srdca nedochádza ani pri dlhodobom pôsobení prúdu.
Úraz elektrinou nastáva, keď telom človeka preteká nebezpečný prúd – stáva sa súčasťou elektrického obvodu. Na stupeň nebezpečenstva pri úraze elektrinou má vplyv aj cesta, ktorou telom človeka preteká úrazový prúd. Najhoršie následky sú vtedy, keď sa úrazová slučka uzatvára cez hlavu alebo oblasťou srdca. Na úraz elektrinou má vplyv aj frekvencia striedavého prúdu. Nebezpečná je frekvencia 50 Hz. Frekvencia niekoľko sto Hz a vyššie sa na človeku neprejaví nepriaznivo (nachádza využitie aj v medicíne).
Reakcia ľudí na úraz elektrinou býva často rozdielna a to najmä z dôvodu, či „úder“ elektrinou očakávali alebo neočakávali.

V praxi sa stalo aj to, že po dotyku pôvodne živých častí, ktoré pri dotyku boli bez napätia, zlyhali obranné reflexy a skončilo sa to zlyhaním srdca.
Pri úraze elektrinou sa postihnutá osoba môže dostať do šoku. Šok je vážny stav organizmu, ktorý neohrozuje život postihnutého. Je spôsobený nejakým stresovým podnetom. Šok charakterizujeme ako nepomer medzi množstvom cirkulujúcej krvi a veľkosťou cievneho riečiska. Príčiny takéhoto stavu: veľká strata krvi, strata plazmy pri popáleninách, rozšírenie cievneho riečiska pri alergiách, nedostatočná činnosť srdca napr. pri infarkte myokardu a pod. Teda podstatou šoku je znížený obsah kyslíka v tkanivách vplyvom nedostatočného prekrvenia tkaniva. Hlavným príznakom šoku je nápadne bledá pokožka pokrytá studeným potom, chladné končatiny, zrýchlený príp. slabý pulz, nepokoj alebo ospalosť (príznaky závisia od charakteru zranenia či fyzických a psychických predpokladov poraneného). Taktiež dýchanie býva zrýchlené príp. hlboké a nepravidelné. Postihnutý postupne upadá do bezvedomia a bez pomoci umiera.

BEZPEČNOSTNÉ PREDPISY PRE OBSLUHU A PRÁCU NA ELEKTRICKÝCH ZARIADENIACH

ZÁKLADNÉ POJMY

Elektrické zariadenie – zariadenie (stabilné aj mobilné) na výrobu, rozvod a spotrebu elektrickej energie.
Obsluha elektrického zariadenia – činnosť spojená s prevádzkou elektrického zariadenia, napr. spínanie, regulovanie, čítanie údajov trvalo namontovaných prístrojov, synchronizovanie, výmena závitových a prístrojových poistiek, žiaroviek, prehliadka zariadenia a pod.
Prehliadka elektrického zariadenia – prehliadka stavu a sluchová kontrola činnosť zariadenia pri dodržiavaní predpísaných bezpečnostných vzdialeností od častí pod napätím.
Údržba elektrického zariadenia – všetky druhy opráv, čistenie a odstraňovanie závad a porúch na zaistene dobrého technického stavu zariadení.
Zaistenie pracoviska pre prácu – súhrn opatrení pre bezpečnosť pracujúcich.
Ochranné pomôcky – predmety chrániace pracovníka pred nebezpečnými účinkami elektriny, pred škodlivosťou pracovného prostredia alebo pred ich ohrozením.
Pracovné pomôcky – predmety potrebné na prácu na elektrickom zariadení, alebo v jeho blízkosti, prípadne na obsluhu elektrického zariadenia.

Blízkosti elektrického zariadenia – taká vzdialenosť osoby, alebo pracovného miesta od živých častí elektrického zariadenia pod napätím, v ktorej pri použití pomôcok alebo iných vodivých predmetov sa musia dodržiavať predpísané bezpečnostné opatrenia.
Práca pod napätím (ďalej len PPN) – práca na elektrickom zariadení, pri ktorej sa pracovníci dotýkajú živých častí pod napätím priamo, alebo predpísanými pracovnými pomôckami za súčasného použitia predpísaných ochranných pomôcok.
a) PPN v dotyku – práca na elektrickom zariadení, pri ktorej je pracovník v priestore ohrozenia časťou tela a dotýka sa živých častí pod napätím za súčasného použitia predpísaných ochranných a pracovných pomôcok.
b) PPN na vzdialenosť – práca na elektrickom zariadení, pri ktorej je pracovník mimo priestor ohrozenia a do tohto priestoru vniká a živých častí pod napätím sa dotýka iba pracovnými pomôckami za použitia predpísaných ochranných pomôcok.
c) PPN na potenciáli – práca na elektrickom zariadení, pri ktorej je pracovník vodivo spojený so živými časťami len jednej fázy, na ktorej pracuje a za jej časť je považovaný.
d) Priestor ohrozenia pri PPN – súhrn bodov, ktorých vzdialenosť vo všetkých smeroch od nekrytých živých častí elektrického zariadenia a nekrytých neživých častí s iným potenciálom je menšia alebo rovná dovolenej vzdialenosti priblíženia pracovníka.
e) Pracovné postupy pre PPN – súbor jednotlivých pracovných úkonov potrebných na vykonávanie príslušného druhu práce, ktorý bol písomne spracovaný, prakticky overený a schválený.
f) Zvláštny režim prevádzky – súhrn technicko-organizačných opatrení nutných na zaistenie bezpečnosti práce a technických zariadení počas vykonávania PPN na vn, vvn a zvn.

BEZPEČNOSŤ ELEKTRICKÝCH ZARIADENÍ – VŠEOBECNÉ ZÁSADY

Elektrické zariadenia sa musia udržovať v stave, ktorý odpovedá platným elektromechanickým normám. Pri elektrických zariadeniach, ktoré nie sú dlhšiu dobu v prevádzke (túto dobu určí prevádzkovateľ podľa druhu zariadenia a miestnych podmienok), musí sa pred novým uvedením do prevádzky preveriť ich bezpečný a prevádzkyschopný stav. Elektrické zariadenia, ktoré nevyhovujú platným elektrotechnickým normám a ktoré bezprostredne neohrozujú bezpečnosť osôb a vecí, je ďalej dovolené prevádzkovať podľa zvláštnych miestnych pracovných, prevádzkových a bezpečnostných predpisov (ak je zariadenie upravené podľa STN 33 2000, nie je potrebné vydávať zvláštne predpisy), v ktorých musia byť uvedené aj odchýlky od platných noriem. S týmito predpismi musia byť oboznámení všetci pracovníci, ktorí majú na týchto zariadeniach pracovať, alebo ich obsluhovať. Priestory, ktoré svojimi rozmermi nevyhovujú elektrotechnickým normám, musia byť označené.

ZAISTENIE BEZPEČNOSTI PRI PRÁCI

Bezpečnostný oznam
Bezpečnostný oznam upozorňuje na stav elektrických zariadení, na možnosť ohrozenia života a zdravia, určuje príkazy alebo zákazy nutné na zaistenie bezpečnosti alebo upozorňuje na bezpečnostné zariadenie. Pre bezpečnostný oznam sa používa bezpečnostná tabuľka a nápis, bezpečnostné farebné označenie a farby svetelných návestí. Bezpečnostný oznam môže byť tiež akustický.
Ochranné a pracovné pomôcky
Pokiaľ sa pri obsluhe a práci na elektrickom zariadení používajú ochranné a pracovné pomôcky, musia byť vždy v dobrom stave. Pred každým použitím týchto pomôcok je nutné sa presvedčiť o ich riadnom stave. Ochranné a pracovné pomôcky musia byť podľa príslušných noriem alebo predpisov v predpísaných lehotách skúšané a o vykonaných skúškach musia byť vedené záznamy.
Pre obsluhu a prácu je nutné voliť také ochranné a pracovné pomôcky, aby zabezpečovali osoby a veci:
Ochrannými pomôckami sú:
ochranné izolačné rukavice, izolačné koberce, izolačné mostíky, izolované plošiny, izolačné galoše alebo topánky, ochranné izolačné prilby, ochranné kukly, ochranné zástery, izolačné obleky, ochranné okuliare a štítky, skratovacie a zemniace zariadenie, vybíjacie zariadenie, zábrany, ochranné pásy, záchranné háky a pod. Pre PPN na potenciáli zariadení vvn a zvn sa používajú vodivé ochranné pomôcky napr.

ochranné vodivé oblečenie.
Pracovnými pomôckami sú:
izolačné spínacie tyče, spínacie páky, fázovacie tyče, skúšačky napätia, indikátory plynov, stúpadlá, izolované náradie, rebríky, závesné stoličky, konopné laná, zdvíhadlá, meracie prístroje a pod.
Pracovníci musia byť poučení a vycvičení v zaobchádzaní s pomôckami príp. s prístrojmi, ktoré pri obsluhe a práci používajú. Odev osôb pri obsluhe a práci musí byť volený vzhľadom na nebezpečie, ktoré môže vzniknúť. Pri PPN alebo v blízkosti častí pod napätím sa nesmú používať voľne vlajúce časti odevov, bielizeň a odev nesmie byť z ľahko vznetlivých látok. Zakazuje sa pracovať s vyhrnutými rukávmi, rukávy musia byť v zápästí zapnuté. Je tiež zakázané pracovať v odeve s krátkymi rukávmi alebo bez rukávov, okrem pri PPN na vzdialenosť. Nesmú sa nosiť prstene, vodivé retiazky, náramky, štítky alebo kovové súčiastky, pokiaľ pre špeciálne práce nie sú predpísané. Doporučuje sa pri vybraných PPN používať pracovný odev výraznej farby.

ZAISTENIE PRACOVISKA

Vypnutie a odpojenie zariadenia
a) Zariadenie, na ktorom alebo v blízkosti ktorého sa má pracovať, sa odpojí zo všetkých strán možného napájania. V miestach odkiaľ sa vypína a zapína, sa vyvesia bezpečnostné tabuľky. V prípadoch, keď pri zariadení nn nehrozí nežiaduce zapnutie, nie je treba bezpečnostné tabuľky vyvesovať. Aby nemohlo dôjsť k nežiaducemu zapnutiu zariadenia, je potrebné napr. vonkajšie úsečníky alebo úsekové odpojovače a odpínače uzamknúť zaisťovacím zámkom, spínače odpojovače alebo stýkače zaistiť blokovaním, uzáverom vzduchových ventilov, spoľahlivo odpojiť ovládacie okruhy, diaľkové ovládanie a pod.
b) Ak sa pracuje na zariadení nn, ktoré je zaistené tavnými poistkami, musia sa poistkové vložky a hlavice, po ich vybratí, bezpečne uchovať.
c) Nesmie sa zabúdať na možné spojenie zariadenia, na ktorom sa má pracovať, so zariadením pod napätím cez meracie prístroje, vypínacie tlmivky, meracie transformátory, kondenzátory, prípadne na spätné napätie cudzieho zdroja, na napätie indukované, a pod.
Aby nebola ohrozená bezpečnosť osôb, je potrebné dbať, aby sa po odpojení odstránil nebezpečný elektrický náboj, napr. z vonkajších a káblových vedení, z kondenzátorov, a pod.
Trvalo namontované zariadenia, ktoré signalizujú odpojený stav, rôzne blokovacie zariadenia, a pod., sú len pomocnými prostriedkami a z ich údajov sa nesmie usudzovať, že zariadenie je bez napätia. Uvedené sa netýka signalizácie odpojeného stavu úsekových odpojovačov so skratovačom pri odpojení trakčného vedenia a jeho skratovania s koľajnicovým vedením.
Odskúšanie, uzemnenie, skratovanie, označenie a ohradenie pracoviska

a) Spoľahlivým a bezpečným spôsobom musí byť overené, že časť zariadenia, na ktorom sa má pracovať, je na všetkých póloch, fázach a prívodoch bez napätia.

V prípade, že sa použijú pre overenie beznapäťového stavu špeciálne zariadenia, musia byť tieto zariadenia pred použitím odskúšané.
b) Vopred pripravené skratovacie zariadenia sa ihneď po odskúšaní beznapäťového stavu najprv spojí so zemou a potom sa pripojí na všetky vodiče vypnutého zariadenia. Skratovacie zariadenie musí byť dimenzované tak, aby vydržalo skratovací prúd tak dlho, než vypne ochrana pred miesto pripojenia skratovacieho zariadenia. Skratovanie a uzemnenie sa musí urobiť zo všetkých možných strán napájania, pričom aspoň jedno skratovacie zariadenia má byť v dohľade pracujúceho alebo vedúceho práce, najlepšie priamo na pracovisku. Ak sa zistí pri uzemňovaní a skratovaní, že v niektorom vodiči zostalo alebo do neho vniklo napätie, musia sa okamžite všetky práce prerušiť, pokiaľ sa závada odstráni.
c) Pri elektrických zariadeniach mn, nn, sa musia vodiče spojovať na zemi a nakrátko, ak je vypnutý stav bezpečne zaistený vybratím poistkových vložiek alebo inak a ak je náhodné zapnutie alebo vniknutie napätia vylúčené. Pri príslušných poistkových spodkov sa umiestni bezpečnostná tabuľa „POZOR – NA ZARIADENÍ SA PRACUJE“. d) Pri vonkajších vedeniach mn a nn sa však musia na pracovisku spojiť vodiče so zemou a nakrátko aj v tom prípade, keď beznapäťový stav je zaistený vytiahnutím poistkových vložiek alebo inak.
e) Na pracovisku sa musí vyvesiť bezpečnostná tabuľka „LEN TU PRACUJ“. Táto tabuľka sa nemusí vyvesovať tam, kde nemôže dôjsť ku zámene pracoviska.
f) Podľa miestnych podmienok sa urobia opatrenia, aby pracujúci nemohli omylom vstúpiť na miesto so živými časťami pod napätím. K takýmto opatreniam patrí napr. ohradenie, vyznačenie cesty na pracovisko, uzamknutie nezameniteľnými kľúčmi, označenie bezpečnostnými tabuľkami, uzatváracou páskou, prelepenie zámkov kobiek, zaplombovanie zámkov kobiek, a pod. Pri opravách v ohrozených priestoroch, musia byť pracujúci zoznámení s únikovou cestou, aby v prípade nebezpečenstva mohli rýchlo opustiť pracovný priestor. Úniková cesta musí byť trvalo voľná.
g) Pri žeriavoch v izolovaných sústavách nn, kde obsluhu vykonáva osoba poučená, považuje sa za zaistenie, po overení beznapäťového stavu, pre jednoduchá prácu (čistenie, výmena kontaktov) odpojenie zariadenia žeriava na dvoch miestach v prívode alebo na hlavnom rozvádzači žeriava. Pri vypnutom spínači sa musí vyvesiť bezpečnostná tabuľka „NEZAPÍNAJ – PRACUJE SA“. POVOLENIE NA ZAHÁJENIE PRÁCE

Po zaistení pracoviska, osoba určená na zaistenie pracoviska spolu s vedúcim práce, skontroluje, či sú na pracovisku urobené všetky bezpečnostné opatrenia a až potom povolí pracovnej skupine vstup na pracovisko. Túto kontrolu urobí vedúci práce aj v tom prípade, keď pracovisko zaisťoval sám.

Po tejto kontrole, osoba zaisťujúca pracovisko, presvedčí pracovnú skupinu o beznapäťovom stave priamym dotykom na zaistenú časť (rukou sa chytí zaistenej časti zariadenia). Zakazuje sa vydávať povolenie na zahájenie prác na vopred dohodnutý čas a uvádzať dobu, kedy bude vedenie odpojené. Tam, kde si vedúci práce, na základe vopred stanoveného programu, dohodnutého s elektrodispečerom alebo so službukonajúcim technikom, zaisťuje pracovisko v plnom rozsahu sám, oznámi odchod na pracovisko elektrodispečerovi alebo službukonajúcemu technikovi.

DOZOR PRI PRÁCI

Od okamžiku, kedy je pracovnej skupine povolený vstup na pracovisko, preberá vedúci práce, pokiaľ nie je dozorom poverený iný pracovník, na celú dobu práce dozor nad bezpečnosťou všetkých pracovníkov a nad používaním predpísaných ochranných a pracovných pomôcok. Za správny postup práce zodpovedá vedúci práce. Pracujúci môžu vykonávať len tie práce, ktoré im boli nariadené vedúcim práce. Aby vedúci práce mohol spoľahlivo vykonávať dozor, môže sa priamo zúčastniť práce len vtedy, keď je celá pracovná skupina na jednom miesto a to v takej vzdialenosti, aby ju mohol bezpečne svojim dozorom zo svojho pracoviska obsiahnuť. Ak sa musí vedúci práce alebo určený dozor neodkladne vzdialiť z pracoviska, je povinný ustanoviť zástupcu s kvalifikáciou odpovedajúcou vykonávanej práci. Ak tam takú osobu nemá, je povinný pred odchodom z pracoviska prácu zastaviť, odvolať pracovnú skupinu z pracoviska a zaistiť, aby neboli ohrozené osoby ani zariadenia.

UKONČENIE A KONTROLA VYKONANEJ PRÁCE

Potrebné skúšky zariadenia, na ktorom sa pracovalo, sa musia vykonať ešte na zaistenom pracovisku, pričom môžu byť odstránené len tie zaisťovacie zariadenia, ktoré by znemožňovali vykonanie skúšok. Po končení práce musí pracovná skupina uviesť zariadenie, na ktorom sa pracovalo, do prevádzkyschopného stavu, upratať náradie a materiál. Na záver vedúci práce prekontroluje pracovisko, skontroluje prítomnosť všetkých členov svojej pracovnej skupiny, upovedomí ich o zamýšľanom zapnutí a dá pokyn všetkým členom pracovnej skupiny, aby opustili pracovisko. Až po kontrole, že všetci členovia pracovnej skupiny opustili pracovisko, je možné odstrániť zaistenie pracoviska. Po odstránení skratovacieho zariadenia považuje sa vypnutá časť už za zariadenie pod napätím. O ukončení prác podá vedúci práce správu osobe, ktoré pracovisko zaisťovala alebo zaistenie organizovala. OBSLUHA ELEKTRICKÉHO ZARIADENIA

Obsluhovať elektrické zariadenie môžu len osoby s kvalifikáciou požadovanou pre príslušné zariadenie. Pokiaľ sú pre obsluhu predpísané ochranné pomôcky, musia byť používané.

Osoby, ktoré obsluhujú stroje a zariadenia, musia byť zoznámené s prevádzkovým zariadením a jeho funkciami. Tam, kde sú vypracované miestne alebo iné bezpečnostné a pracovné predpisy alebo pokyny, musia byť na vhodnom mieste prístupné a pracovníci musia byť s nimi preukázateľne oboznámení. Obsluhujúci sa môže dotýkať iba tých častí, ktoré sú pre obsluhu určené. K obsluhovaným častiam zariadenia musí byť vždy voľný prístup. Pri obsluhe zariadení vn a vvn sa nesmie obsluhujúci priblížiť k živým častiam pod napätím bližšie, než na vzdialenosť uvedenú v predpisoch. Pri poškodení elektrického zariadenia alebo poruche, ktorá by mohla ohroziť bezpečnosť a zdravie pracujúcich, musí pracovník, ktorý takýto stav zistí a ak nemôže sám príčiny ohrozenia odstrániť, urobiť opatrenia k zamedzeniu alebo zníženiu nebezpečia úrazu, požiaru alebo iného ohrozenia (napr. zamedzenie prístupu osôb dozorom, bezpečnostnou tabuľkou, ohlásením prevádzkovateľovi zariadenia, miestnym orgánom správy, polícii). Pri premiestňovaní strojov a elektrických spotrebičov musia byť tieto najskôr odpojené od napätia.
PPN sa dovoľuje iba vtedy, ak sú zariadenia prehľadné, časti na ktorých sa má pracovať sú prístupné, ak môžu byť pri práci dodržané všetky bezpečnostné opatrenia, použité predpísané ochranné a pracovné pomôcky a práce sa vykonávajú podľa schváleného pracovné postupu. Toto ustanovenie sa netýka prác na elektrických zariadeniach pod napätím, pokiaľ napätie pre daný priestor nie je vyššie ako bezpečné, alebo pokiaľ v obvode uzavretom ľudským telom nemôže vzniknúť väčší prúd ako bezpečný. Za PPN je nutné považovať aj práce na zariadení, ktoré dosiaľ nebolo pripojené na napätie, idúce však súbežne alebo križujúce vn, vvn alebo zvn, na ktorom by indukciou mohlo vzniknúť nebezpečné napätie, pokiaľ toto zariadenie nie je skratované a uzemnené. PPN vrátane vykonávaného dozoru je nutné konať sústredene, rozvážne, s plným vedomím zodpovednosti a nebezpečnosti zariadenia, bez nemiestneho „zhonu“ alebo časového nátlaku. Ak si pracovník nie je istý svojimi schopnosťami alebo okamžitým zdravotným stavom, musí to včas oznámiť svojmu nadriadenému a nesmie na zariadení pod napätím pracovať. Ak má vedúci práce podozrenie, že pracovník nie je pre PPN spôsobilý, alebo pracovník sám javí príznaky zníženej pracovnej spôsobilosti, nesmie PPN pracovníkovi povoliť.

ZÁVER

Moja semestrálna práca bola venovaná bezpečnostným predpisom pre obsluhu a prácu na elektrických zariadeniach.
Snažila som sa priblížiť, aké dôležité je vedieť správne obsluhovať a narábať s elektrickými zariadeniami.

Nesprávnym používaním elektrických zariadení môžeme dôjsť k ľahkým úrazom, ťažkým úrazom, k trvalým následkom a v najhoršom prípade k smrti.
Musíme si pri manipulácii s elektrickým zariadeniami všímať:
- akú majú konštrukciu (či sú dostatočne izolované, či sú vybavené bezpečnostnými krytmi)
- aký je spôsob používania (vždy je potrebné pozorne prečítať si návod na obsluhu a pod.)
- aké má byť správanie sa v blízkosti elektrických zariadení (zákazy, pokyny)
Len tie elektrické zariadenia sú bezpečné, ktoré ani v prevádzke, ani pri ich poruche nespôsobia ujmu na zdraví alebo hmotné škody.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Bezpečnosť práce