Skrutkovač patrí medzi najbežnejšie pracovné nástroje vo všetkých oblastiach nášho života. Používajú ho mechanici, inštalatéri, elektrikári, remeselníci i domáci majstri.
Aj keď si to často ani neuvedomujeme, bez skrutkovača si ťažko vieme predstaviť akúkoľvek manuálnu prácu. V súčasnosti sa vyrába široká škála skrutkovačov. Pre názornosť môžem uviesť niekoľko typov ich delenia.

1. Delenie skrutkovačov:
a) MECHANICKÉ – majú pevnejšiu čepeľ, obvykle kalenú a povrchovo upravenú
b) IZOLOVANÉ – vzhľadom na ich použitie (pri práci s el. prúdom) sa nevyžaduje taká veľká pevnosť ako pri mechanických. Majú však izoláciu (izolovanú rukoväť aj čepeľ) dnes už podľa európskych noriem do 1000 V.

2. Delenie podľa hrotu
a) KRÍŽOVÉ – philips (PH) a pozidrive (PZ)
b) PLOCHÉ – s čepeľou tvaru „delta“ alebo s priamou čepeľou
c) SO ŠPECIÁLNYM TVAROM HROTU – torx ( + torx s dierou) , imbus (šesťhran) , imbus s guľôčkou , štvorhran, Tri-Wing, vidlička a pod.

3. Delenie podľa rukoväti
Viaceré firmy majú rukoväte chránené patentom. Môžu byť z plastov, dvojprvkové ( plast kombinovaný s gumou), klasické drevené, špeciálne s protišmykovou úpravou a pod.

TVAR RUKOVATE
Veľmi dôležitý je tvar rukoväte. Musí byť zhotovená tak, aby ani pri namáhavej práci nerobila mozole. V dlani musí dobre „sedieť“ a povrch musí byť bez ostrých hrán a výbežkov, poprední výrobcovia skrutkovačov venujú tejto problematike veľkú pozornosť. Niektoré rukoväte sú zhotovené s otvorom v zadnej časti, aby bolo možné cezeň nasunúť páku a zosilniť torznú silu.
V iných prípadoch je telo hrotu vedené pozdĺžne cez celú rukoväť s presahom, na ktorý môžeme udrieť kladivom.
Samostatnú kapitolu tvoria skrutkovače s antistatickými rukoväťami.

4. Delenie podľa čepele skrutkovača
Najväčšia pozornosť pri výrobe sa venuje prirodzene čepeliam. Zo strojárskeho hľadiska je oceľ buď tvrdá a krehká (láme sa), alebo mäkká (láme sa). Je veľmi ťažké nájsť kompromis medzi týmito dvomi vlastnosťami. Tento problém rieši napr. jeden z popredných nemeckých výrobcov Witte, tak že základnú surovinu (oceľovú tyč) najprv lisuje za studena, čím zhutní materiál a získa pružnosť, potom sa čepeľ zakalí, aby získala tvrdosť. Nasleduje povrchová úprava (napr. chrómovanie). Fosfátovaním hrotu čepele sa zvyšuje odolnosť proti oteru.