Brankári, v porovnaní s hráčmi v poli, majú odohraných viac medzinárodných zápasov.



Požiadavky na celkový herný prejav družstiev (na štýl hry)

Pokračuje trend “dynamizácie hry“ s aktívnou snahou o stály útočný a obranný tlak na súpera, jeho sprievodnými znakmi sú najmä krajne herne nasadenie s častými telesnými kontaktmi, odolnosť pri telesných zrážkach a pri pádoch, schopnosť vyrovnať sa s nárokmi rýchle sa meniacich, často stresových situácii. V súvislosti s tým sa kladu vysoké požiadavky na kondičnú a psychickú úroveň jedinca.
Z hľadiska družstva rastie význam vysoko motivovanej “bojovnej“ pripravenosti integrovaného kolektívu.
Hra popredných družstiev je charakterizovaná aj dôslednou hernou disciplínou a mobilizujúcimi interpersonálnymi vzťahmi.
Dôležitým predpokladom dobrých športových výsledkov je dosiahnuť rovnováhu medzi hry v útoku a v obrane. Doterajšia preferencia útoku pred obranou ustupuje v prospech rovnováhy medzi nimi.
Mnohí autori za základnú vývojovú tendenciu považujú požiadavku presadiť v zápase vlastnú hernú koncepciu na úkor hernej koncepcie súpera.
Finálnou úlohou obranných a útočných činnosti je vyriešenie hernej situácie.
Mimoriadne schopnosti niektorých hráčov sú v dôležitých zápasoch špecializovane využívané. Striedanie dvoch – troch špecialistova obranu a útok pretrváva, i keď nove pravidlo o počiatočnom hode značne sťažilo striedanie hráčov do obrany s útoku.
Súčasnú hru ovplyvňuje zmena pravidiel, ktorá priniesla nove varianty hry v obrane i v útoku :
- prísnejšie posudzovanie pasívnej a agresívnej hry
- možnosť využiť počiatočný hod po góle na protiútoku 2. a 3. vlny.
V kategórií žien je výrazný príklon k mužskej hádzanej.



Hra v útoku

Rastie počet útokov proti neorganizovanej obrane. Väčšina gólov sa dosahuje po jednoduchých nekomplikovaných akciách vo veľkej rýchlosti. Prevažujú jednoduché útočné kombinácie, súčinnosť dvoch – troch hráčov, založené na križovaní a clonení. Rastie celkový počet útokov a rastie i podiel gólov dosiahnutých z protiútokov na celkovom pocte gólov.
Skracuje sa doba postupného útoku.
Útočne kombinácie nie sú schematické, sú variabilne najmä v záverečnej fáze, čo vyplýva z vysokej úrovne zvládnutia techniky individuálnych herných činnosti. V útočných systémoch dochádza často ku koncepčnej zmene v priebehu hry s následnou ďalšou cieľavedomou aktivitou, napríklad zábeh spojky alebo krídly do priestoru pivota s pokračovaním hry v zmenenom útočnom systéme.
Vzrastá význam zmeny rytmu hry. Akčný rádius hráčov sa zvyšuje, zvyšuje sa operačný priestor na jednotlivých postoch, zvyšujú sa požiadavky na hernú všestrannosť, na ovládanie širokého registra činnosti, typických pre rôzne akčne priestory. Hráči majú stále viac priestoru na individuálne a účelové riešenie herných situácií. Skvalitnil sa protiútok 2. sledu.