Na prelome 19. a 20. storočia vznikali hry, ktorých spoločným znakom bolo hádzanie a chytanie, vedenie a iné spôsoby dopravenia lopty do bránky súpera za súčastného bránenia protihráčov. Tvorcovia pravidiel boli najčastejšie učitelia telesnej výchovy. Hry založené na ovládanie lopty mali byt protiváhou “hrubšieho“ futbalu a vhodnejším prostriedkom pre školsky výchovný systém. 1926 zriadila Medzinárodná amatérska federácia (IAAF) komisiu pre hádzanárske hry a pripravila pravidla hádzanej pre 11 hráčov. Medzinárodná amatérska handbalová federácia (IAHF) vznikla 1926 v Amsterdame. 1934 boli prijaté jednotne medzinárodné platné pravidlá hádzanej pre 7 hráčov. Pre silný negatívny vplyv zástupcov fašistického Nemecka v IAHF bola činnosť federácie po 2. svetovej vojne ukončená a 1946 bol Kodani ustavený novy riadiaci organ Medzinárodná federácia hádzanej (Internacional Handball Federation – IHF). Riadi súťaže a rozvoj hádzanej. Pravidla a hru doniesli do vtedajšieho Česko-slovenska z Francúzka 1947 učitelia a študenti telesnej výchove na Karlovej univerzite. Napriek odporu niektorých vedúcich funkcionárov národnej hádzanej sa hra pomerne rýchlo šírila. Prechodom hráčov a oddielov z národnej hádzanej na hádzanú hra rýchlo dosiahla veľmi skoro vysokej úrovne. V polovici 50. rokov nastala zložitá situácia, vedľa národnej hádzanej, sa šírila hádzaná pre 7 hráčov a v jednotlivých miestach aj hádzaná pre 11 hráčov , ktorá sa hrala na futbalových ihriskách. Nezriedka pri zápasoch v týchto troch hádzanárskych hrach vystupovali ty istý hráči. V riadiacej ústredni bola založená samostatná sekcia hádzanej. V niektorých telovýchovných jednotách prešli oddieli z národnej hádzanej na hádzanú, ktorá bola medzinárodne rozšírená, v iných rozvíjali svoju činnosť oddieli obidvoch hádzanárskych hier. V súčasnej dobe je hádzaná organizačne a metodicky riadená slovenským zväzom hádzanej (SZH).

Charakteristika Hádzanej

Hádzaná je hra pre 7 hráčov. Pohybové základy hádzanárskych činností sú: beh, hod, skok a chytanie, prispôsobené požiadavkám pravidiel a zásadám hádzanárskej techniky. Pohybovo najobtiažnejšie sú spôsoby streľby v páde, v náskoku a niektoré brankárske činnosti. Hádzanárska lopta môže byt ovládaná jednou rukou. Tím sa rozširuje zoznam rôznych druhov prihrávok aj streľby a komplikuje chytanie brankára a činnosť protihráčov pri získavaní lopty.

V hre je povolene bránenie telom.
Napriek jednoduchosti vyžaduje náročnú prípravu, osobitne vysokú úroveň funkčných možností a koordinačnej pripravenosti. Hra sa na relatívne veľkej ploche, útočné a obranné fázy sa striedajú veľmi rýchlo. Ustavičné zmeny herných situácií kladu nároky na prispôsobivosť, pružnosť a neštandardnosť reakcií hráča. Preto je predpokladom jeho úspešnej hry i vysoká úroveň taktického myslenia, anticipácie a tvorivej improvizácie. Z fyziologického hľadiska kladie nároky na nervové a humorálne regulačné systémy, ktoré riadia pohybovú činnosť hráča. Hráč nabehá v zápase 4000-6500 metrov rozličnou rýchlosťou, vykoná 20-30 výskokov, 30-110 prihrávok, maximálna spotreba kyslíka je 60-65ml/min.kg, maximálny kyslíkoví dlh dosahuje 15-18 litrov za minutú, pulzová frekvencia 160-200 úderov za minutú, frekvencia dýchania je 30-40 cyklov za minutú. Hra vyžaduje predovšetkým vysokú úroveň rychlostných, silových a rýchlostno-silových schopnosti, špeciálnej vytrvalosti a rozhodujúcich koordinačných schopnosti. Základom kondičnej prípravy tvory všeobecná vytrvalosť a ohybnosť. Silové a rychlostné schopnosti sa uplatňujú pri štartoch, zmenách smeru, zastavovaní, pri uvoľňovaní, bránení, pri výskokoch a streľbe. Obratnostné a koordinačné schopnosti sa uplatňujú pri streľbe pivotmanov, krídlach a hre brankárov. Úspešnosť streľby je podmienená dynamickou silou dolných (výskoky) aj horných (razancia streľby) končatín. Zvládnutie techniky pádov, dokonala loptová technika a kvalitný povrch ihrísk sú dôležitými predpokladmi úrazovej prevencie. Pravidlá

Plocha ihriska tvory obdĺžnik 40 metov dlhy a 20 metrov široký. Uprostred kratších strán sú pevne zakotvene bránky 3 metre široké a 2 metre vysoké. Hracia doba je: 2x30 minút pre mužov, ženy a dorastencov
2x25 minút pre starších žiakov
2x20 minút pre mladších žiakov
Lopta pre mužov a starších dorastencov má obvod 58-60 cm a hmotnosť 425-475 gramov, pre ženy aj mladších dorastencov má obvod 54-56 cm a hmotnosť 325-400 gramov. Družstvo ma 14 hráčov (12 hráčov v poli a 2 brankárov). Na hracej ploche je súčasne 6 hráčov a brankár. Striedajúci hráči i brankár môžu vstúpiť na ihrisko potom, čo ihrisko opustil striedaný hráč v priestore určenom pre striedanie. Brankár nesmie nahradiť hráča v poli. Pri bránení v bránkovisku sa môže dotknúť lopty všetkými časťami tela. Ak opusti bránkovisko, sťahujú sa na neho pravidla ako na hráča v poly.
Hráč z pola nesmie vstúpiť do bránkoviska, ani sa dotknúť čiary bránkoviska. Nevznikne tím však nevýhoda pre súpera, netrestá sa.

Inak sa za vstup brániaceho hráča nariaďuje 7 metroví hod, za vstup útočiaceho hráča nariaďuje voľný hod. Je dovolene hrať s loptou všetkými časťami tela, s výnimkou nôh od kolien dole, držať loptu najdlhšie 3 sekundy, prevádzať s loptou v ruke najviac 3 kroky, driblovať odrazením lopty, hrať v kľaku, s sede i v ľahu, odoberať loptu súperovi otvorenou rukou zo všetkých smerov, blokovať súpera telom aj keď nemá loptu.
Je zakázané s loptou nohou, vrhať sa po lopte(s výnimkou brankára vo vlastnom bránkovisku), držať loptu bez snahy strieľať používať k získaniu lopty päsť zastavovať a brániť súperovi v pohybe rukami, pažami, nohami, ohrozovať súpera loptou. Gól je uznaný, keď lopta prešla celým svojim objemom bránkovú čiaru. Pravidla hádzanej ďalej určujú prevádzanie voľného hodu, sedemmetrového hodu a tresty: napomenutie (žlta karta), vylúčenie hráča na 2 minutý, vylúčenie hráča do konca zápasu ( za hrubý faul alebo za 3 vylúčenia na 2 minutý). Zápas riadia 2 rozhodcovia za pomoci časomerača a zapisovateľa.

Vývojové tendencie v hádzanej

Hráčske skúsenosti, somatické a iné ukazovatele

Pri analýze vrcholových svetových podujatí mužov a žien môžeme konštatovať, že hráčska skúsenosť (najmä mužov) patri medzi kritériá úspešnosti popredných svetových družstiev. Napríklad medailisti na OH 2000 v Sydney mali priemerný vek až 29,3 rokov, ženy 27,3 rokov. Hráči a hračky staršie ako 30 rokov tvoria približne 20% z celkového počtu hráčov (hráčok). Jedným z dôležitých faktorov vysokej športovej výkonnosti sú i medzinárodné skúsenosti. Hráči popredných svetových družstiev odohrali priemerne 130 a hračky 75 medzištátnych zápasov.
Vplyv na vysokú športovú výkonnosť popredných svetových družstiev majú i somatické charakteristiky. Priemerná telesná výška sa pohybuje u mužov okolo 190 cm a u žien 175 cm. Družstva majú vo svojich kádroch nielen vysokých (20 – 40 %), ale aj nižších hráčov (25 – 30 %). Aj hráči a hračky s menšou telesnou výškou patrili medzi opory svojich družstiev. Nižší hrací disponujú vyššou úrovňou rychlostných a koordinačných schopností, väčšou pestrosťou streľby, vyššou aktivitou a úspešnosťou v hre 1:1, celkovou hernou aktivitou a taktickou vyspelosťou.
V skladbe každého družstva majú významné postavenie ľaváci a ľaváčky. Každé vrcholové družstvo ma 3 – 4 ľavákov. Vzhľadom na ich menši počet v jednotlivých družstvách ich využitie sa prakticky obmedzuje na post pravého krídla a pravej spojky.
Konštitučne typy. V hádzanej sú úspešní vysoký hráči s vyššou hmotnosťou – atletické typy.

Najvyšší BMI (index telesnej hmotnosti) majú pivoti a brankári. Sú to vysokí jedinci a majú aj vyššiu hmotnosť.
Vysokú športovú výkonnosť hráčov a hráčok pozitívne ovplyvňuje ich štart v kvalitných súťažiach v zahraničí, u mužov najmä v Nemecku, Španielsku a vo Francúzsku.

Herne činnosti jednotlivca

Zvýšili sa nároky na stabilitu techniky v podmienkach pôsobenia negatívnych vplyvov, na ovládanie tela, lopty pod časovým, priestorových a osobným tlakom.
Významne vzrástla požiadavka na spôsobilosť útočníkov i obrancov riešiť hernú situáciu 1:1, zvýšila sa úspešnosť streľby po rýchlej kľučke.
Zvyšuje sa počet pokusov o streľbu po osobnom kontakte s obranou hráči a hráčky sa neboja často až agresívne vnikať i do malých medzier v obrane.
Úspešná je streľba z krídla, krídla sú veľmi dobre kondične pripravene, vysokú výkonnosť dosahujú v akrobacii. Streľba z krídla je veľmi atraktívna aj pre divákov.
Rozširuje sa uplatňovanie streľby odrazom znožmo, nielen z priestoru pivota, ale aj z priestoru spojky.
Najlepší hráči ovládajú viac druhov streľby, najmenej v dvoch útočných priestoroch, napríklad v priestore krídla a pivota, pravej a levej spojky, spojky a pivota a podobne. Všetci poprední strelci z priestoru spojky ovládajú na vysokej úrovni dva – tri druhy streľby: vo výskoku (i s úklonom), zo zeme, úklonom zo zeme (,,podstreľ“), skokom do bránkovisku po prieniku v hre 1:1.

Obranne činnosti jednotlivca

V individuálnej obrannej činnosti sa nove prvky – neprerušovať sústavne útok súpera faulom, ale snaha o zisk lopty vyvolaním útočného faulu útočníka, jeho ,,donútením“ k technickej chybe, prihrávke horšie postavenému spoluhráčovi alebo k streľbe v časovej tiesni z nepripravenej streleckej pozície.
Do popredia sa dostavajú obrancovia, ktorí dokážu včas zaujať správne postavenie a vedia konať aktívne, o je „útočiť v obrane“, namiesto reagovať na hru útočníka.
Úspešnosť brankárov je stabilizovaná medzi 33 – 40 %. Brankári patria medzi najvyšších hráčov svojho družstva ( muži 190 cm, ženy 175 – 180 cm). Vysoký je aj vek brankárov (30 – 39 rokov) a brankárok (28 – 36 rokov).

Brankári, v porovnaní s hráčmi v poli, majú odohraných viac medzinárodných zápasov.

Požiadavky na celkový herný prejav družstiev (na štýl hry)

Pokračuje trend “dynamizácie hry“ s aktívnou snahou o stály útočný a obranný tlak na súpera, jeho sprievodnými znakmi sú najmä krajne herne nasadenie s častými telesnými kontaktmi, odolnosť pri telesných zrážkach a pri pádoch, schopnosť vyrovnať sa s nárokmi rýchle sa meniacich, často stresových situácii. V súvislosti s tým sa kladu vysoké požiadavky na kondičnú a psychickú úroveň jedinca.
Z hľadiska družstva rastie význam vysoko motivovanej “bojovnej“ pripravenosti integrovaného kolektívu.
Hra popredných družstiev je charakterizovaná aj dôslednou hernou disciplínou a mobilizujúcimi interpersonálnymi vzťahmi.
Dôležitým predpokladom dobrých športových výsledkov je dosiahnuť rovnováhu medzi hry v útoku a v obrane. Doterajšia preferencia útoku pred obranou ustupuje v prospech rovnováhy medzi nimi.
Mnohí autori za základnú vývojovú tendenciu považujú požiadavku presadiť v zápase vlastnú hernú koncepciu na úkor hernej koncepcie súpera.
Finálnou úlohou obranných a útočných činnosti je vyriešenie hernej situácie.
Mimoriadne schopnosti niektorých hráčov sú v dôležitých zápasoch špecializovane využívané. Striedanie dvoch – troch špecialistova obranu a útok pretrváva, i keď nove pravidlo o počiatočnom hode značne sťažilo striedanie hráčov do obrany s útoku.
Súčasnú hru ovplyvňuje zmena pravidiel, ktorá priniesla nove varianty hry v obrane i v útoku :
- prísnejšie posudzovanie pasívnej a agresívnej hry
- možnosť využiť počiatočný hod po góle na protiútoku 2. a 3. vlny.
V kategórií žien je výrazný príklon k mužskej hádzanej.

Hra v útoku

Rastie počet útokov proti neorganizovanej obrane. Väčšina gólov sa dosahuje po jednoduchých nekomplikovaných akciách vo veľkej rýchlosti. Prevažujú jednoduché útočné kombinácie, súčinnosť dvoch – troch hráčov, založené na križovaní a clonení. Rastie celkový počet útokov a rastie i podiel gólov dosiahnutých z protiútokov na celkovom pocte gólov.
Skracuje sa doba postupného útoku.
Útočne kombinácie nie sú schematické, sú variabilne najmä v záverečnej fáze, čo vyplýva z vysokej úrovne zvládnutia techniky individuálnych herných činnosti. V útočných systémoch dochádza často ku koncepčnej zmene v priebehu hry s následnou ďalšou cieľavedomou aktivitou, napríklad zábeh spojky alebo krídly do priestoru pivota s pokračovaním hry v zmenenom útočnom systéme.
Vzrastá význam zmeny rytmu hry. Akčný rádius hráčov sa zvyšuje, zvyšuje sa operačný priestor na jednotlivých postoch, zvyšujú sa požiadavky na hernú všestrannosť, na ovládanie širokého registra činnosti, typických pre rôzne akčne priestory. Hráči majú stále viac priestoru na individuálne a účelové riešenie herných situácií. Skvalitnil sa protiútok 2. sledu.

Zvyšuje sa spolupráca spojka – pivot pri každom obrannom systéme.

Hra družstva v obrane

Vzrastá agresivita obranných systémov s dôrazom na prelínanie priestorovej a osobnej obrany. Ich premenlivosť by mala znemožniť súperovi adaptáciu na novovzniknutú situáciu. Prelínanie priestorovej obrany s momentmi osobného krytia s loptou alebo bez lopty rozširuje účinnosť obranných systémov. Presadzuje sa tesne obsadzovanie vo veľkom priestore, a to nielen voči hráčovi s loptou, ale tiež tzv. anticipačne bránenie voči súperovi bez lopty.
V uplatňovaní obranných systémov je evidentný návrat k obrannému systému 0-6, ktorý je však uplatňovaný veľmi aktívne s neustálym tlakom na súpera. Základne postavenie hráčov je na 7 – 8 m s častým vysúvaním až na 10 – 13 m.
Každé vrcholové družstvo disponuje okrem agresívnej obrany 0-6 ešte niekoľkými variantmi agresívnejších obranných systémov, napríklad 1-5, rôzne modifikácie obranného systému 1-2-3 alebo kombinovaná obrana 1+5, 2+4.
Zmena obranného systému bude v priebehu zápasu rozhodujúca vo fázach, keď chce družstvo získať prevahu nad súperom.
Družstva lepšie organizujú návrat do obrany.
Dôraz a kladie na kvalitný brankársky tím – nie jedna brankárska osobnosť.
U špičkových družstiev je evidentná tendencia na vysokej úrovni zvládnuť dva obranne systémy, jeden deštruktívny, zameraný na intencionálnu činnosť hráčov v obrane, ktorá ma za ciel prinútiť súpera zakončovať akcie z nevýhodných pozícií. Celkove je viditeľná snaha prejsť od deštrukčnej obrany k ofenzívnej obrannej hre.

Zložky tréningu

Kondičná príprava

Dlhodobé pozorovania potvrdzujú, že požiadavky na úroveň kondície v športových hrach a teda aj v hádzanej sa postupne zvyšujú. Tak napríklad kým pred 20 – 30 rokmi postačovalo hráčovi mat VO2max. na úrovni 50 – 55 ml/kg.min, dnes je požiadavka 60 – 65 ml/kg.min. je to dôsledok vývojových tendencii, zmeny pravidiel a narastania počtu významných medzinárodných súťaží. Posledná zmena pravidiel viedla k ďalšej intenzifikácií hry, skrátili sa úseky relatívneho odpočinku, zvýšili sa požiadavky na manipuláciu s loptou. Hra sa stala rýchlejšou, častejšie sa striedajú útočné a obranne fázy. Hráč je čoraz častejšie nútený realizovať adekvátne herne činnosti v maximálnej rýchlosti za časového a priestorového deficitu, za agresívnej obrany súpera. Na významných turnajoch typu ME, MS, OH sa vyžaduje absolvovať za krátky časový úsek (10-12 dní) sériu náročných zápasov (6-8). Toto všetko zvyšuje požiadavky na úroveň kondície hráčov. Kondičná príprava ma vyvolať v organizme hráča také adaptačné zmeny, ktoré podmienia zvýšenie úrovne kondície.

O efektívnosti kondičnej prípravy rozhoduje nielen vyber vhodných tréningových prostriedkov, metód, veľkosti tréningových zaťažení, ale aj ich správna nadväznosť v tréningovej jednotke.
Pokiaľ ide o tréningové zaťaženie, rozlišujeme:
- Malé, takzvane podprahové tréningové zaťaženie. Nevedie k trvalým adaptačným zmenám, nemá trénujúci účinok. Využíva sa na zachovanie dosiahnutej úrovne, respektíve urýchlenie regenerácie.
- Optimálne tréningové zaťaženie (trénujúce), ktoré je v súlade s momentálnymi možnosťami organizmu a vedie k trvalým adaptačným zmenám, ktoré podmieňujú napríklad zvýšenie úrovne tej-ktorej pohybovej schopnosti.
- Nadhraničné tréningové zaťaženie, ktoré nie je v súlade s momentálnymi možnosťami organizmu hráča a môže viest k takzvaným deadaptačným zmenám, pretrénovaniu a preto nemá v príprave hádzanárov opodstatnenie.
Tréningové zaťaženie určujú štyri komponenty, na ktoré musíme prihliadať pri stanovení veľkosti tréningového zaťaženia, sú to:
1. Objem – kvantitatívny ukazovateľ tréningového zaťaženia. Dokážeme ho pomerne presne stanoviť a registrovať. Vyjadruje sa v nasledujúcich ukazovateľoch: v počte, metroch, kilogramoch alebo v minútach.
2. Intenzita – kvalitatívny ukazovateľ. Vyjadruje sa spravidla v percentách z maximálnej intenzity.
3. Koordinačná zložitosť – ovplyvňuje ju novosť, koordinačná náročnosť pohybových činnosti (osvojovanie nových alebo zdokonaľovanie osvojených pohybových činností), ich realizácia v zápase, v nezvyčajných podmienkach a situáciách, v časovom a priestorovom deficite za agresívnej obrany súpera a podobne.
4. Psychická náročnosť – je určovaná požiadavkami danej činnosti na psychiku hráča. Psychickú náročnosť zvyšuje zložitosť a neočakávanosť pohybovej úlohy, existencia primeraného rizika, meranie síl, dôležitosť zápasu, kvalita súpera, stresové situácie a podobne. Takéto situácie vznikajú nielen v zápase, ale možno ich modelovať aj v tréningu.
So zvyšovaním trénovanosti sa musí tréningové zaťaženie postupne zvyšovať. V opačnom prípade sa s odstupom času môže stať, že zaťaženie, ktoré viedlo k adaptačným zmenám (malo trénujúci účinok), sa stáva podprahovým a nevyvoláva už žiadne adaptačné zmeny. Rovnako optimálne zaťaženie za určitých okolnosti (choroba, hrubé porušenie životosprávy a podobne) sa môže stať nežiaducim – detrénujúcim.
V profesionálnom sporte sú hráči čoraz viac zainteresovaní na samostatnej kondičnej príprave tak, aby splnili pred sezónou požadované kritériá pre zaradenie do družstva.

Taktická príprava

Taktická príprava je zacielená na prípravu hráča k takému konaniu, ktoré vedie v boji so súperom k úspechu.

Preto základnými úlohami tejto zložky prípravy sú:
1. Osvojiť si a naučiť sa spôsoby riešenia herných situácii pomocou účelného a účinného použitia herných činnosti.
2. Rozvíjať schopnosti výberu riešenia, jeho prispôsobovania úrovni jednoduchej pohybovej odpovede, rozhodovania pri výbere riešenia, tvorivého prístupu pri riešení herných úloh.
3. Osvojiť si poznatky o taktike zápasu, o taktike družstva, skupín hráčov a jednotlivca – tieto poznatky v hre uplatňovať.
Ide o to, ako sa správne naučiť hernú činnosť, ako naučené účelne uplatniť v hre, ako rozvinúť tvorivé schopnosti hráča na širokej baze. Tak ako sa hráč učí techniku, pohybovú štruktúru, musí sa učiť aj myslieť, riešiť a uplatňovať to, čo sa naučil. Pre hru je totiž charakteristická nesmierna premenlivosť herných situácií, na ktoré hráč reaguje výberom optimálneho riešenia a spôsobom realizácie riešenia. Taktické myslenie a konanie ma typicky tvorivý charakter.
Taktická príprava ma svoj špecifický obsah najmä v tom, že vzhľadom na časovú tieseň a bezprostredný kontakt hráča so súperom, ktorý neustále ruší zamýšľané zámery – je taktika rozhodujúcim činiteľom úspechu. Preto obsahom taktickej prípravy je nácvik a zdokonaľovanie herných činnosti v celku, ako predpokladu komplexného konania hráča v zápase, nácvik a zdokonaľovanie optimálneho riešenia herných situácií v meniacich sa podmienkach hry, rozvojom taktického myslenia a konania.
Hráč v hre koná samostatne alebo v súčinnosti so spoluhráčmi. Preto často hovoríme o individuálnej taktike hráča a o kolektívnej taktike družstva. Kolektívnu taktiku predstavuje premyslený a naučený takticky pláň družstva, ktorý sa realizuje prostredníctvom systémov, kombinácií a činností jednotlivca. Pod individuálnou taktikou hráča rozumieme súhrn jeho poznatkov a skúseností prejavujúcich sa v jeho účelnom konaní v hre, v ktorom rešpektuje takticky plán družstva a všeobecné taktické zásady, plní jemu pridelene špeciálne taktické úlohy, vyberá optimálne riešenia herných situácií a pri ich realizácií vyberá najvhodnejšie herne činnosti.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk