Na prelome 19. a 20. storočia vznikali hry, ktorých spoločným znakom bolo hádzanie a chytanie, vedenie a iné spôsoby dopravenia lopty do bránky súpera za súčastného bránenia protihráčov. Tvorcovia pravidiel boli najčastejšie učitelia telesnej výchovy. Hry založené na ovládanie lopty mali byt protiváhou “hrubšieho“ futbalu a vhodnejším prostriedkom pre školsky výchovný systém. 1926 zriadila Medzinárodná amatérska federácia (IAAF) komisiu pre hádzanárske hry a pripravila pravidla hádzanej pre 11 hráčov. Medzinárodná amatérska handbalová federácia (IAHF) vznikla 1926 v Amsterdame. 1934 boli prijaté jednotne medzinárodné platné pravidlá hádzanej pre 7 hráčov. Pre silný negatívny vplyv zástupcov fašistického Nemecka v IAHF bola činnosť federácie po 2. svetovej vojne ukončená a 1946 bol Kodani ustavený novy riadiaci organ Medzinárodná federácia hádzanej (Internacional Handball Federation – IHF). Riadi súťaže a rozvoj hádzanej. Pravidla a hru doniesli do vtedajšieho Česko-slovenska z Francúzka 1947 učitelia a študenti telesnej výchove na Karlovej univerzite. Napriek odporu niektorých vedúcich funkcionárov národnej hádzanej sa hra pomerne rýchlo šírila. Prechodom hráčov a oddielov z národnej hádzanej na hádzanú hra rýchlo dosiahla veľmi skoro vysokej úrovne. V polovici 50. rokov nastala zložitá situácia, vedľa národnej hádzanej, sa šírila hádzaná pre 7 hráčov a v jednotlivých miestach aj hádzaná pre 11 hráčov , ktorá sa hrala na futbalových ihriskách. Nezriedka pri zápasoch v týchto troch hádzanárskych hrach vystupovali ty istý hráči. V riadiacej ústredni bola založená samostatná sekcia hádzanej. V niektorých telovýchovných jednotách prešli oddieli z národnej hádzanej na hádzanú, ktorá bola medzinárodne rozšírená, v iných rozvíjali svoju činnosť oddieli obidvoch hádzanárskych hier. V súčasnej dobe je hádzaná organizačne a metodicky riadená slovenským zväzom hádzanej (SZH).



Charakteristika Hádzanej

Hádzaná je hra pre 7 hráčov. Pohybové základy hádzanárskych činností sú: beh, hod, skok a chytanie, prispôsobené požiadavkám pravidiel a zásadám hádzanárskej techniky. Pohybovo najobtiažnejšie sú spôsoby streľby v páde, v náskoku a niektoré brankárske činnosti. Hádzanárska lopta môže byt ovládaná jednou rukou. Tím sa rozširuje zoznam rôznych druhov prihrávok aj streľby a komplikuje chytanie brankára a činnosť protihráčov pri získavaní lopty.