Požiarno-technické vlastnosti stavebných materiálov, druhy konštrukčných prvkov a celkov

HORĽAVOSŤ:

Horľavosť stavebných materiálov je schopnosť stavebných materiálov vznietiť sa, horieť alebo tlieť účinkom zdroja vznietenia, t. j. schopnosť v podmienkach požiaru rozkladať sa a uvolniť horľavé plyny, ktorých horením vzniká teplo.

Horľavosť stavebných materiálov sa posudzuje na základe skúšok, podľa toho ako sa konkrétny materiál pri skúške správa sa zatriedi do jedného y dvoch ( horľavý, nehorľavý ), alebo do piatich stupňov horľavosti t. j.
A – nehorľavé
B – neľahko horľavé
C1 – ťažko horľavé
C2 – stredne horľavé
C3 – ľahko horľavé

ŠÍRENIE PLAMEŇA PO POVRCHU:

Index šírenia plameňa po povrchu stavebných materiálov je relatívna hodnota, ktorou je vyjadrená schopnosť stavebných materiálov vznietiť sa a šíriť plameň po svojom povrchu. Vyjadruje sa podielom dĺžkovej jednotky a času, pri ktorom sa v určenom bode tejto jednotky vznieti skúšaná stavebná hmota.
Index šírenia plameňa sa stanovuje na základe skúšky. Výsledky skúšok sú uvedené v predpisoch.

ODKVAPKÁVANIE STAVEBNÝCH HMÔT:

Odkvapkávanie horľavých hmôt je stav, pri ktorom dochádza k premene pevného skupenstva horľavých hmôt v podhľade stropu alebo strechy na kvapalné a k ich uvolneniu vo forme horiacich kvapiek.
Odkvapkávanie horľavých hmôt sa stanovuje skúškou. Výsledkom skúšky ja konštatovanie, či v priebehu 15. Minút od začiatku skúšky dochádza k odkvapkávaniu alebo odpadávaniu horiacich alebo nehoriacich hmôt.

POŽIARNA ODOLNOSŤ:

Požiarna odolnosť stavebných konštrukcií / min / je schopnosť stavebných konštrukcií odolávať účinkom požiaru určitý čas tak, aby nenastalo porušenie ich funkcie. Charakterizujú ju medzné stavy požiarnej odolnosti v predpísaných skúškach.
Požiarnu odolnosť vyjadruje časový interval od začiatku skúšky až po dosiahnutie niektorého z medzných stavov.
Medzné stavy sú:
- strata únosnosti alebo stability /konštrukcia sa zrúti a pod. /
- prekročenie medzných teplôt na ohrievanom povrchu / t. j. zvýšenie priemerných teplôt o viac ako 160 C /
- strata celistvosti / v konštrukcii sa vytvorí otvor, vzniknú trhliny a pod. /
podľa požiarnej odolnosti sa stavebné konštrukcie triedia do stupnice požiarnej odolnosti 15, 30, 45, 60, 90, 120 a 180 minút.

STAVEBNÉ KONŠTRUKCIE A KONŠTRUKČNÉ SYSTÉMY

Stavebný objekt je priestorový útvar tvorený sústavou stavebných konštrukcií, ktoré majú rôznu funkciu.

Najvýznamnejší z rôznych pohľadov je členenie podľa schopnosti prenášať zaťaženie:
- konštrukcie nosné
- konštrukcie nenosné

Konštrukcie nosné sú také konštrukcie a dielce, ktoré okrem vlastnej hmotnosti sú schopné prenášať aj účinky ďalších zaťažení.
Patria k nim:
- základy plošné a hĺbkové
- zvislé nosné konštrukcie / stropy, previsnuté konštrukcie ako balkóny apod. /
- konštrukcie spojujúce výškové úrovne / schodiská, rampy /
- nosné časti zastrešenia / väzníky, krokvy, závesné strechy, nosná časť strešného plášťa a pod /

Konštrukcie nenosné okrem vlastnej hmotnosti neprenášajú žiadne ďalšie účinky zaťaženia. Sú to:
- deliace strechy a priečky
- inštalačné jadrá a prieduchy
- výplne otvorov - okná, dvere
- podlahové úpravy – dlažba drevené, podlahy
- úprava povrchov striech a stropov (omietky, nátery, nástreky a pod. )
- nenosné vrstvy strešného plášťa ( krytiny a pod. )

rozlíšenie konštrukcií nosných, ktorých funkciou je zabezpečenie únosnosti a stability objektu od konštrukcií nenosných je určujúce i pre posúdenie požiadaviek na ich správanie pri nehodovej situácii pri požiari. I priečky, ktoré sú vo väčšine prípadov konštrukciami nenosnými, môže v niektorých statických sústavách plniť funkciu nosnej konštrukcie. Určovaniu nosných a nenosných konštrukcií je potrebné venovať zvýšenú pozornosť i pri posúdení požiarnej bezpečnosti objektu.

TRIEDENIE STAVEBNÝCH KONŠTRUKCIÍ

Stavebné konštrukcie hodnotíme z hľadiska horľavosti, ako aj požiarnej odolnosti. Poznáme stavebné konštrukcie, ktoré sú požiarne odolné, ale sú napr. Horľavé (drevené konštrukcie ), alebo majú nízku požiarnu odolnosť , hoci sú nehorľavé (oceľové konštrukcie ). Neexistuje skúšobná metodika, ktorá by komplexne hodnotila požiarnu odolnosť i horľavosť konštrukcií, preto stavebné konštrukcie (konštrukčné časti ) triedime podľa vplyvu na intenzitu požiaru a podľa vplyvu na stabilitu objektu (konštrukčné systémy ). Podľa horľavosti použitých hmôt konštrukčné prvky triedime na druhy D1 , D2 a D3. Konštrukčný prvok druhu D1 je konštrukcia, ktorá v požadovanom čase požiarnej odolnosti nezvyšuje intenzitu požiaru a obsahuje len nehorľavé materiály alebo aj horľavé materiály, od ktorých však nie je závislá stabilita a únosnosť stavebnej konštrukcie. Horľavé materiály sú úplne uzavreté vo vnútri konštrukcie nehorľavými materiálmi tak, že v požadovanom čase požiarnej odolnosti nenastane ich zapálenie a neuvoľňuje sa z nich teplo.
Konštrukčný prvok druhu D2 je konštrukcia, ktorá v požadovanom čase požiarnej odolnosti nezvyšuje intenzitu požiaru a môže obsahovať horľavé materiály, od ktorých je závislá stabilita a únosnosť stavebnej konštrukcie.

Horľavé materiály sú úplne uzavreté vo vnútri konštrukcie nehorľavými alebo neľahko horľavými materiálmi tak, že v stanovenom čase požiarnej odolnosti nenastane ich zapálenie a neuvoľňuje sa z nich teplo.
Konštrukčný prvok D3 druhu je konštrukcia, ktorá v požadovanom čase požiarnej odolnosti môže zvyšovať intenzitu požiaru a ktorú nie je možné posudzovať ako konštrukčnú časť D1 alebo D2. Môže byť zostavená aj z horľavých stavebných materiálov.

STAVEBNÉ KONŠTRUKČNÉ SYSTÉMY

Jednotlivé konštrukčné diely a prvky sa skladajú do sústav. Základnou sústavou je priestorový útvar tvorený zvislými a vodorovnými konštrukciami – tzv. konštrukčný systém. Z hľadiska užívania majú vo väčšine prípadov dôležitú funkciu vodorovné nosné konštrukcie ( pre pohyb osôb a rôzne činnosti ), z pohľadu statickej spoľahlivosti objektu sú rozhodujúce zvislé nosné konštrukcie. Nosné konštrukcie sa musia navrhovať a posudzovať tak, aby boli počas realizácie a užívania spoľahlivé. Normy môžu pritom požadovať, aby sa pri výpočte zvažovali účinky požiaru, výbuchu, poruchy technologických zariadení apod. Pri posudzovaní spoľahlivosti objektu ako celku pri nehodovej situácii pri požiari vystupujú do popredia dve skupiny konštrukcií.
a, konštrukcie nosné tvoriace konštrukčný systém objektu, ktoré po určitú dobu garantujú stabilitu objektu, t. j. bránia jeho deštrukcii. Táto doba sa odvodzuje od doby nutnej k evakuácii osôb a k zásahu hasičských jednotiek. Zohľadnené sú aj ekonomické hľadiská apod.
b, konštrukcie požiarno-deliace zabezpečujúce, že požiar sa po stanovenú dobu nerozšíri mimo vymedzený priestor.

Podľa skladby jednotlivých konštrukčných častí D1 , D2 a D3 triedime nosné konštrukčné celky na:

- nehorľavý konštrukčný celok- konštrukčný systém, v ktorom požiarno-deliace konštrukcie a konštrukcie zabezpečujúce stabilitu stavby sú len z konštrukčných častí D1.

- zmiešaný konštrukčný celok- konštrukčný systém, v ktorom zvislé požiarno-deliace konštrukcie a zvislé konštrukcie zabezpečujúce stabilitu objektu alebo jeho časti sú druhu D1 ostatné konštrukcie sú druhu D2. - horľavý konštrukčný celok- konštrukčný systém, v ktorom požiarno-deliace konštrukcie a nosné konštrukcie zabezpečujúce stabilitu objektu alebo jeho časti sú druhu D2 alebo D3 , prípadne nespĺňajú požiadavky na nehorľavý alebo zmiešaný konštrukčný systém.