Atletika

Podstatou jednotlivých atletických disciplín, ktorých je viac ako 25, je základná alebo z nej odvodená lokomócia zameraná na prekonávanie vzdialeností chôdzou, behom, skokom, vrhom, alebo ich kombináciou. Možnosť objektívne hodnotiť svoje výkony v súťaži a dávkovanie zaťaženia v príprave podnecuje rozvoj vôľových vlastností, bojovnosť a tiež snahu zvyšovať svoju výkonnosť. Tieto vlastnosti a úsilie formujú osobnostné črty, ktoré pozitívne môžu pôsobiť na zvyšovanie zdatnosti a pracovnej výkonnosti. Atletiku zaraďujeme medzi individuálne športy. V záujme dosahovania hraničných individuálnych výkonov sú vysoké nároky na ekonomickosť a efektívnosť pohybov, čo možno vyjadriť ako snahu o dosahovanie relatívne najlepších výkonov, čo najúspornejšie. Každá skupina atletických disciplín uplatňuje a rozvíja prevažne inú pohybovú schopnosť alebo inú kombináciu schopností. (rýchlosť, vytrvalosť, obratnosť, ...)
Atletika sa vykonáva prevažne vonku, v nekrytých priestoroch v rozličných klimatických podmienkach. Vyžaduje to nielen väčšiu prispôsobivosť na hraničné zaťaženie pohybom, ale aj na zmeny teploty, vlhkosti ovzdušia, či zmeny podkladu pri pohybovom zaťažení. Pestovanie atletiky vytvára kladné podmienky na otužovanie, na termoreguláciu, na pozitívne ovplyvňovanie autoregulačného systému organizmu človeka.
Okrem vôľových vlastností človeka možno v atletickej príprave pôsobiť aj na rozvoj iných psychických vlastností a na intelektuálny rozvoj. Ide o špecifické psychické vlastnosti (napr. koncentrácia pozornosti na vykonanie krátkodobého, okamžitého pohybu, alebo dlhodobej pohybovej činnosti vždy s hraničným úsilím.

Základné formy atletiky – podľa toho, aký špeciálny cieľ sa sleduje (účel a zameranie), sú: základná, zdravotná, rekreačná, kondičná, výkonnostná a vrcholová atletika

Atletický výkon je podmienený:
- dynamickými faktormi – materiálne a sociálne podmienky
- taktické schopnosti
- koordinačná schopnosť
- úroveň kondície a pohybových schopností
- získané predpoklady na súťaženie
- ideál, zameranie a iné vlastnosti osobnosti
- konzervatívnymi faktormi – genetické predpoklady

S Y S T E M A T I K A A T L E T I C K Ý CH D I S C I P L Í N

Atletika obsahuje 28 disciplín mužských a 17 disciplín ženských súťaží.

Delenie: 1, chôdza a behy
2, atletické skoky
3, atletické vrhy
4, viacboje

1, Behy a chôdza:

V behoch sa môže súťažiť na regulárnych atletických tratiach, v cestnom behu, cezpoľnom behu, v lesných prekážkových behoch (cross country). V chôdzi sa súťaží na atletickej trati a na ceste. Delenie:
- individuálne: - tzv. hladké behy - krátke vzdialenosti (šprinty) – 100m, 200m a 400m
- stredné vzdialenosti („štreky“) – 800m, 1500m a 3000m
- dlhé vzdialenosti – 5km, 10km, hodinovka, maratón
- prekážkové behy – 110m prekážok (muži), 100m prekážok (ženy), 400m a
3000m cez prekážky
- kolektívne: - štafetové behy
- cezpoľný beh (beží sa tak, že každý člen družstva beží individuálne podľa svojich možností a poradie družstva sa určuje podľa súčtu čísel určujúcich poradie umiestnenia v cieli)

Behy na krátke vzdialenosti – do 400m – bežia sa v oddelených dráhach, z nízkeho štartu


- štafetové behy – delíme na : 1, s rovnako dlhými úsekmi
2, s nerovnako dlhými úsekmi
Štafety sa skladajú z vopred určeného počtu členov, z ktorých každý beží 1 úsek celkovej trate. Po jeho prebehnutí odovzdáva štafetový kolík ďalšiemu členovi štafety. Atletické pravidlá určujú, že bežci si musia štafetový kolík odovzdať v odovzdávacom území, ktoré meria 20m a ktorého stred je koncom čiastkového úseku. Kolík zásadne odovzdávame z pravej do ľavej ruky. Najčastejším spôsobom odovzdávky kolíka je, že odovzdávajúci pretekár predpaží ruku s kolíkom pred seba. Kolík sa vkladá do pripravenej ruky (spodným alebo horným oblúkom). Pravidlami sú tiež určené rozmery štafetového kolíka. Štafetový beh končí, keď posledný člen štafety prebehne cieľom s kolíkom v ruke.
Štafety zaradené do programu OH sú 4 x 400m a 4 x 100m. Prvé správy o štafetovom behu pochádzajú z konca minulého storočia. Prvé štafetové preteky sa pravdepodobne uskutočnili v roku 1893. - prekážkové behy – Tvoria skupinu atletických disciplín bežecko-technického charakteru, v ktorých sa výkon hodnotí na základe najrýchlejšieho prekonania určitej, vzdialenosti zo stanoveným počtom prekážok rozmiestnených v pravidelných vzdialenostiach.

Behy na stredné a dlhé vzdialenosti

Medzi behy na stredné a dlhé vzdialenosti zaraďujeme disciplíny od 800 do 42 195m (maratónsky beh).

Medzi behy na stredné vzdialenosti patria 800m, 1500m, beh na 1 míľu (1609,3m), 3000m (všetky pre mužov i ženy) a 3000m prekážok (len pre mužov), medzi behy na dlhé vzdialenosti patrí 5000m, 10 000m a maratónsky beh (pre mužov i ženy).

Beh je základné a tiež najstaršie telesné cvičenie. Vytrvalostný beh sa dnes využíva na celom svete ako prvoradý, naj- dostupnejší prostriedok na udržanie a zlepšenie zdravotného stavu (beh pre zdravie, kondičný a rekreačný beh, jogging). Je vhodný pre všetky vekové kategórie a obidve pohlavia. Preto ho právom považujeme za celoživotný druh pohybovej aktivity. Energeticky je veľmi náročný vzhľadom na prekonávanie vzdialenosti. Pri behu sú zapojené veľké svalové skupiny dolných končatín. Účinne zaťažuje dýchací, obehový a metabolický systém. Bežecké preteky sa oddávna konajú na celom svete. Je to najstaršia športová disciplína. Tvorí základ atletických súťaží. Celkove predstavuje 2/3 (67%) všetkých atletických disciplín, v ktorých sa registrujú svetové rekordy. Z celkového počtu 57 atletických disciplín je bežeckých dohromady 38.

Športová chôdza – jej história nenadväzuje na starovekú tradíciu. Novodobý chodecký šport (pedestrianizmus) vznikol v Anglicku, kde sa už v r. 1867 konali prvé majstrovstvá v športovej chôdzi. Do programu OH bola športová chôdza zaradená prvý krát v Londýne v roku 1908. 50km trať je dnes považovaná za najklasickejšiu trať – tzv. chodecký maratón. Kratšou klasickou traťou je chôdza na 20km, dlhšou chôdza na 100km. Oficiálne svetové rekordy sa vedú na vzdialenostiach 20km, 30km a 50km na atletickej trati a v dvojhodinovke. IAAF registruje svetové rekordy na 5km a 10 km v športovej chôdzi žien od r.

1981.

2, atletické skoky – patria medzi rýchlostno- silové disciplíny

delenie: - prekonáva sa diaľka – skok do diaľky
- trojskok
- prekonáva sa výška – skok do výšky
- skok o žrdi (tyči)

skok do výšky – vyžaduje si vysokú úroveň odrazovej výbušnosti, rýchlosti, špeciálnej ohybnosti a dobrú kondíciu pohybu

Faktory štruktúry športového výkonu v skoku do výšky:

- somatické predpoklady: - telesná výška, hmotnosť tela, proporcie tela (dlhé dolné končatiny, predkolenie dlhšie ako stehno, dlhé a správne formované chodidlo), somatyp
- motorické predpoklady (pohybový potenciál): - úroveň všeobecnej telesnej pripravenosti (rýchlosť, sila, vytrvalosť)
- úroveň špeciálnej telesnej pripravenosti (odrazová výbušnosť, špeciálna ohybnosť)
- koordinačné predpoklady a športová technika: - koordinačné schopnosti (odrazová zručnosť, orientácia v priestore, zmysel pre rytmus pohybov, schopnosť diferencovať pohyby v čase, priestore a dynamike)
- racionálna športová technika (flop alebo prevalením obkročmo)
- osobnostné predpoklady: - zameranosť
- vôľové vlastnosti (samostatnosť, rozhodnosť, húževnatosť, odvaha, zdravé sebavedomie)
- temperament (silný nervový typ, emocionálna vzrušivosť, sila, koncentrovanosť a dynamičnosť procesov vzruchu)
- schopnosti (senzorické a intelektové schopnosti)

Ako športová disciplína má začiatky v Anglicku, kde sa už r. 1850 poriadali verejné súťaže.

Skok do diaľky – účel skoku je po predchádzajúcom rozbehu prekonať čo najväčšiu horizontálnu vzdialenosť. Je tu potreba dosiahnuť vysokú úroveň i rovnováhu medzi rozvojom rýchlostných a odrazových schopností.
Športové začiatky tejto klasickej disciplíny sa definujú do roku 800 p. n. l. Do programu starogréckych OH bola zaradená v roku 708 p. n. l. pri 18. hrách ako súčasť päťboju.

Trojskok – vyžaduje najvyššiu úroveň odrazových schopností zo všetkých atletických skokov. Celý pohybový manéver trojskoku sa skladá z rozbehu, troch po sebe nasledujúcich odrazov (poskok, preskok, skok) a doskoku. Úlohou trojskokana je dosiahnuť, po primerane dlhom rozbehu, tromi odrazmi za sebou čo najväčšiu vzdialenosť, pričom poradie striedania nôh pri odrazoch je stanovené pravidlami. Možné sú iba dva varianty – ľavá, ľavá, pravá, alebo pravá, pravá, ľavá. Jednotlivé časti (skoky) trojskku majú svoje špeciálne názvy, najmä preto, aby ich bolo možné ľahko rozlíšiť. Prvý skok – poskok (odraz a doskok na tú istú nohu na rozbežisku),
druhý skok – preskok (odraz z jednej a doskok na druhú nohu na rozbežisku),
tretí skok – skok (odraz z jednej, doskok na dve nohy do doskočiska). Okrem vysokej úrovne odrazových schopností vyžaduje trojskok zodpovedajúcu úroveň bežeckej rýchlosti, rovnováhy v jednotlivých odrazoch, presnú koordináciu pohybov v priebehu jednotlivých skokov a schopnosť mobilizovať vôľové úsilie.

Prvé historické údaje o trojskoku zaznamenali v poslednom desaťročí 18. storočia. V roku 1794 súťažili v trojskoku írsky krčmár Honsley a škótsky obchodník Peck. Víťazný Honsley skákal spôsobom poskok + poskok + skok a dosiahol výkon 13,26m. Tento výkon možno považovať za neoficiálny základný svetový rekord. Cez vzdialenosť 14m skočil prvýkrát škótsky básnik Leyden – 14,02m.

3, atletické vrhy – oštepom, kladivom diskom, guľou

4, viacboje – desaťboj (muži), sedemboj (ženy)

Sú jedinými atletickými disciplínami, v ktorých sa výsledný výkon nevyjadruje vo fyzikálnych jednotkách, ale v bodoch.
Oficiálnym viacbojom (to zn. v programe OH, MS, ME, EP) mužov je desaťboj, ktorý absolvujú pretekári počas dvoch po sebe nasledujúcich dní. Poradie disciplín 1. dňa: beh na 100m, skok do diaľky, vrh 7,257kg guľou, skok do výšky, beh na 400m. Poradie disciplín 2. dňa: beh na 110m prekážok, hod 2kg diskom, skok o žrdi, hod 800g oštepom, beh na 1500m. Oficiálnym viacbojom žien je sedemboj. 1.

deň: beh na 100m prekážok, skok do výšky, vrh4kg guľou, beh na 200m, 2. deň: skok do diaľky, hod 600g oštepom, beh na 800m. História atletického viacboju siaha až do starovekého Grécka. Na vtedajších OH muži súťažili v päťboji – pentatlone (beh na 1 štadión – 192m, skok, hod diskom a oštepom a zápas.

Zdroje:

kniha Teória a didaktika atletiky -