Úvod do problematiky seminárnej práce

Bolo to v roku 1932, keď Angličan Aldus Huxley predstavil v románe Koniec civilizácie neradostnú víziu sveta, v ktorom sú klonovaní ľudia. Z jediného zárodku necháva Huxley umelým zásahom vznikať devädesiatšesť totožných jedincov. Autori vedecko fantastického žánru predpovedali vo svojich dielach pred desiatkami rokov mnoho vecí, ktoré dnes tvoria súčasť sveta. Na jednej strane predpovedali telekomunikačné družice, na druhej strane atómovú bombu. Budeme počítať klonovanie skôr k úspechu, alebo naopak k prehrám ľudstva? Naplní sa aj predpoveď z Huxleyovho Konca civilizácie?

V krátkosti chcem pripomenúť, čo je podstatou postupu klonovania, ktoré doviedol na zatiaľ najvyšiu úroveň tým škótskych biológov vedený Ianom Wilmutom. Všetky bunky nášho tela obsahujú rovnakú dedičnú informáciu, pretože všetky pochádzajú z jedinej bunky vzniknutej po oplodnení vajíčka spermiou. V priebehu vývoja jedinca sa bunky špecializujú na rôzne úlohy. Svalové bunky vykonávajú prácu, nervové prenášajú vzruchy, bunky slinivky vyrábajú a vylučujú hormón inzulín. Rôzne bunky využivajú rôznu časť svojich génov. Nepotrebnú časť génu uložia vo svojom jadre k spánku. Pri klonovaní ide o prebudenie dedičnej informácie tak, aby vznikajúci jedinec mohol použiť vo svojich bunkách všetky potrebné gény. Vedci to dosiahli tým, že spojili špecializovanú bunku s vajíčkom zbaveným jeho vlastnej dedičnej informácie. Práve vo vajíčku sa nachádza informácia, ktorá velí bunkovému jadru špecializovanej bunky začať vývoj jedinca od prvopočiatku. Dedičná informácia v tele novo vzniknutého jedinca a v tele jedinca, z ktorého bola odobratá bunka pre klonovanie, sú zhodné. Takéto geneticky totožné jedince označujeme ako klon.

Klonovanie
Nádej a hrozba menom DOLLY

Ovca má presne takú špinavobielu srsť ako jej príbuzné. Má milé meno Dolly. Žije v maštali neďaleko škótskeho hlavného mesta Edinburgh. Dolly neprišla na svet ani prirodzenou cestou, ani vďaka zvyčajným technologickým metódam chovateľov zvierat. Je geneticky identická kópia dospelej, šesť rokov starej ovce, jej oneskorené dvojča. Jahňa nemalo ani matku, ani otca, ale troch darcov: darca číslo jeden – šesťročná ovca – poskytol jadro z vemena telovej bunky, darca číslo dva neoplodnené vajíčko, z ktorého odstránili jadro obsahujúce genetickú informáciu a darcom číslo tri bola ovca – náhradná matka, ktorá vynosila embryo.