Súčasne chceli iniciovať všeobecnú diskusiu o tejto chúlostivej otázke.“ 3)

„Väčšina štátov sveta nepovoľuje eutanáziu a podľa právneho experta J.Vozára ju doteraz legalizovali iba USA, Holandsko a Austrália.

Veľká Británia:
Aktívna eutanázia je zakázaná a trestá sa ako asistencia pri samovražde.

Vatikán:
Eutanáziu zakazuje.

Austrália:
Zákonom z roku 1996 parlament Severného územia povolil vykonávať eutanáziu u chorých v poslednom štádiu ochorenia, čo v prieskumu privítalo 75% obyvateľov.

3) Moment: Aká smrť je dobrá? Zodp.red. Zita Sujová. 15.12.2000. Roč.3.

Španielsko:
Za vykonanie eutanázie hrozí až dvadsať rokov odňatia slobody.

USA:
V štáte New York v roku 1990 prijali zákon o eutanázii pre osoby v záverečnom štádiu nevyliečiteľnej choroby. V štáte Oregon na základe referenda schválili zákon o dôstojnej smrti, v roku 1995 ho zrušil federálny súd pre rozpor s ústavou.

Čína:
Eutanázia sa vykonáva u novorodencov a detí s telesnými a duševnými poruchami.

India:
Zákon z roku 1980 umožňuje usmrtiť nevyliečiteľne chorého.

Holandsko:
Legislatíva v niektorých prípadoch povoľuje praktizovanie eutanázie.

Slovensko:
Eutanáziu nepovoľuje.

Česko:
Etický kódex Českej lekárskej komory stanovuje, že „voči neodvrátiteľnej a bezprostrednej očakávanej smrti nemusí byť cieľom lekárskeho správania predlžovať život za každú cenu“. “ 4)

4) Rodina: Iná krajina, iný pohľad. Zodp.red. A.Elliášová. 2/2000.

3 PRÁVO NA DOSTOJNÚ SMRŤ

Okolnosti, za akých človek odchádza zo života alebo prichádza na svet, sú osobnou záležitosťou jednak rodičky a jednak rodiny a priateľov, ktorí sú oporou umierajúceho či ženy, privádzajúcej na svet dieťa, a dôstojne rámcuje obe tieto závažné udalosti. Zväčša sa to nezaobíde bez asistencie lekára, bez prostriedkov na zmiernenie bolesti a bez tvrdého zápasu o život. Otázka stojí teraz tak, aké právne riešenia môžu človeku prinavrátiť právo na osobné rozhodovanie o vlastnom živote a na dôstojné umieranie. Prvá spoločnosť pre eutanáziu vznikla v roku 1938 v Spojených štátoch amerických. Usilovala sa dosiahnuť beztrestnosť lekára, ktorý usmrtil nevyliečiteľne chorého na jeho žiadosť. V tridsiatych rokoch vznikali podobné spolky aj v Európe – dokonca aj v Nemecku. Za éry nacistického Nemecka však pod heslom Vernichtung unwerten Lebens (ničenie nehodnotného života) vyvraždili 130-tisíc chorých ľudí, najmä defektných detí, pacientov psychiatrických ústavov a príslušníkov takzvaných menejcenných národov.

Po tejto skúsenosti sa diskusia o eutanázii na dlhé roky umlčala. Cirkev je dodnes kategoricky proti akejkoľvek forme eutanázie, pretože Boh zakazuje človeku nakladať so svojím životom. Vatikán v roku 1980 síce vyhlásil, že ak na uzdravenie pacienta nie je žiadna nádej, zastavenie liečby neodsudzuje, ale jedenásta encyklika Jana Pavla II. Evangelium Vitae sa stavia proti eutanázii za každých okolností.