Každý človek by mal mať možnosť dôstojne zomrieť. Ešte stále nie sme dosť zrelí a pripravení, aby sme mu umožnili zomrieť vtedy, keď cíti, že nezostáva žiadna iná možnosť“.

Ján Ďačok, kňaz a lekár:
„Človek sa nemôže správať ako absolútny pán života a smrti. Musí rešpektovať život každého od okamihu počatia až po prirodzený koniec. Každý človek má životu slúžiť a pomáhať mu – tým viac lekár. Každé reálne uvažovanie o eutanázii je hrou s ohňom. História ukazuje, že každé, aj najmenšie chcené zlo sa zvrhne a vymkne sa človeku z rúk. Je nevyhnutné budovať skutočnú kultúru života a oproti kultúre smrti budovať kultúru lásky“.

Ivan Ďuriš, Lekárska fakulta UK v Bratislave:
„Nesúhlasím s ňou. Nie sme proroci, aby sme mohli stopercentne vyhlásiť, že stav pacienta je úplne beznádejný. Eutanázia dáva možnosť vzniku mnohých omylov a manipulácií. Nie je rozumné predlžovať utrpenie, ale som proti aktívnej eutanázii“.

Ladislav Pásztor, Asociácia súkromných lekárov:
„Všeobecne sa uznáva aktívna a pasívna eutanázia. Aktívna je neprípustná, nie sú na ňu vytvorené podmienky. Mnohokrát zdanlivo beznádejný stav sa zlepší. Pri pasívnej eutanázii, ak ide o požiadavku pacienta skončiť s utrpením, s ňou podľa mňa možno súhlasiť. Vyžaduje si to nesmierne náročnú psychickú prípravu lekára a naši lekári nie sú na to pripravení. Sme vedení k tomu, aby pacient dostal maximum, aj keď to už nemá nijaký zmysel“. Jozef Mikloško, Komisia lustítia et Pax (Spravodlivosť a mier) pri Konferencii biskupov Slovenska:
„Človek by mal odchádzať zo sveta dôstojne v kruhu blízkych. Nemáme právo na starostlivosť o chorých len po istú hranicu. Nie je v našej kompetencii rozhodnúť kedy my alebo iní nechceme viac žiť. Život a ľudskú dôstojnosť treba chrániť od počatia po prirodzenú smrť – i pred eutanáziou. II.vatikánsky koncil vyhlásil, že vraždy každého druhu, eutanáziu nevynímajúc, sú neprípustné. Ak rozhodnutie o kvalite života ponecháme na človeka, vždy hrozí zneužitie. V Holandsku, kde je eutanázia povolená v dôsledku nej zomrelo v roku 1990 okolo 14 000 ľudí. Starí ľudia sa tam napriek pokrokom medicíny boja chodiť do nemocnice. Život je neopakovateľná šanca, ktorú nám dal Boh, a rozhodnutie o konci nášho putovania patrí jemu“. “ 6)

5) Sme: Na diskusiu ešte nie sme pripravení, Zodp.red. (fw). 1.12.2000. Roč.8.
6) Rodina: Súhlasíte s eutanáziou? Zodp.red. Andrea Elliášová. 2/2000.

ZÁVER

Čoraz menej je ľudí, ktorí majú možnosť dobojovať svoj posledný zápas v dôvernom kruhu svojich najbližších.