ÚVOD

Otázka života sa stala pre človeka na prahu tretieho tisícročia otázkou bytostnou. A nielen pre človeka, ale aj pre život ako taký. Náš život čoraz viac ohrozujú globálne problémy a preto nadobúda každé ľudské rozhodnutie čoraz väčší morálny význam. Etické problémy, ktoré vyplývajú z možností zásahov modernej vedy a výskumnej praxe do biologických procesov, rozoberá bioetika. Bioetika zahŕňa jednak etické otázky medicíny, ale aj celú šírku oprávnenosti zásahov do biologických procesov, ako je problém umelého prerušenia tehotenstva, diagnostikovanie smrti, problém darcovstva orgánov, eutanázie, génové manipulácie, a v najširšom slova zmysle aj problémy enviromentálnej etiky.

V súvislosti s vedeckým poznaním a technickými možnosťami modernej medicíny vzniká mnoho etických, právnych, sociálnych, psychologických, ekonomických a špecificky medicínskych problémov terapie a ošetrovania nevyliečiteľne chorých a umierajúcich. Morálny význam úvah o živote a smrti spočíva najmä v tom, že jedným z najdôležitejších spôsobov vyrovnania sa s dočasnosťou života a smrteľnosťou, je zmysluplný život. Až do novoveku bola smrť pre ľudí prirodzenou a samozrejmou, patrila ku kolobehu života. Od 19.storočia, v súvislosti s industrializáciou, sa postoje k smrti menia. Dochádza ku popieraniu smrti, jej vytesňovaniu z vedomia, k snahám o predlžovanie ľudského života, k prekonávaniu smrti vedeckými a technickými možnosťami medicíny. Zároveň sa proces umierania presúva z intímneho prostredia rodiny do odborných inštitúcií kliník a iných nemocničných zariadení. Tieto faktory modelujú ambivalentný vzťah novovekého človeka k smrti.

Vysoká je samovražednosť, diskutuje sa o eutanázii. V súvislosti s umieraním sa diskutuje najmä o protirečení medzi právom na ochranu života v jednote s povinnosťou lekára život ochraňovať a právom človeka na súkromie a na sebaurčujúce rozhodovanie. Právo pacienta informovane rozhodovať o prijatí, či odmietnutí určitého terapeutického postupu, je zaručené legislatívne. Diskutuje sa však o naplnení sebaurčovacieho práva v situácii nevyliečiteľne chorého v terminálnom štádiu ochorenia. Vedomé skrátenie ťažkého smrteľného zápasu sa označuje slovom gréckeho pôvodu eutanázia (eu - dobre; thanatos – smrť). V prenesenom slova zmysle znamená eutanázia peknú alebo ľahkú smrť.