Kvôli rastu poplatkov sprísňovaním hraničných kontrol, ktoré ľudia musia zaplatiť za ich prípravu, sa nelegálni imigranti radšej zadĺžia priekupníkom, ktorí ich prenesú cez hranice a potom sú nútení odpracovať si svoje záväzky ako otroci.

Pre cudzincov je nebezpečné prejavovať príliš veľký záujem o spôsob obchodovania tíchto mafií (taký prípad, aký sa mi vyskytol v Sherwoodskom zámku), ale v Aténach som natrafil na muža, ktorý zameriaval svoje štúdie na obchodovanie s otrokmi a dnes o nich rozpráva príbehy.
V roku 1990 Grigoris Lazos, profesor sociológie na Panteionskej Univerzite, urobil výskum zameraný na prostitúciu v Grécku. Bystrý a odvážny, rozhodol sa ísť priamo k zdroju – k samotným prostitútkam. Vďaka nim sa nakoniec skontaktoval s ľuďmi, ktorí ich zotročili. V priebehu desaťročí, napriek jasnému nesúhlasu jeho kolegov z brandže, sa bližšie oboznámil s priebehom operácií nezákonného obchodovania s ľuďmi, a mohol vykresliť vzájomnú spojitosť medzi prostitúciou a otroctvom.
„Mali by ste si všimnúť rozdiel medzi menšími priekupníkmi a veľkou sieťou priekupníkov, ktorí používajú internet a bankové účty“, povedal. „Akýkoľvek majiteľ baru alebo spoluvlastníci baru v Grécku, môžu niekoho poslať na juh Bulharska a kúpiť ženy za hotovosť. Cena dievčaťa v tej oblasti je 1.000 dolárov (asi 34.500 Sk), alebo ak vyjednávate, mohli by ste dostať dve za 1.000 dolárov. Najlepšie je však skúsiť to v pondelok, keď je to cenovo výhodné, pretože väčšinou sa obchoduje cez víkendy. V pondelok sa obchod pomaly rozbieha, takže môžete získať tie dievčatá, ktoré ešte zostali“.
„Na druhej strane, sieť más schopnosť vyjednávať a robiť finančné transakcie na diaľku“, pokračoval. „Jednoducho zavoláte do Moskvy, požiadate ich o dievčatá, a oni ich pošlú z Rumunska cez Bulharsko do Grécka. Priekupníci sa vôbec nemusia poznať. Dovozca jednodu-cho povie, že chce toľko a toľko dobrých žien, toľko a toľko horších žien a toľko a toľko najhorších žien“. Nahliadnutím do svojho vyčerpávajúceho zoznamu informácií, profesor odrapkal mrazivé údaje o nezákonnom obchodovaní s ľuďmi. „V rokoch 1990 až 2000, celková suma, ktorú v Grécku zarobili obchodovaním so ženami, to znamená s tými, ktoré boli nútené k prostitúcii, bola 5.5 miliárd dolárov (asi 190 miliárd Sk). Prostitútky, ktoré si dob-rovoľne vybrali toto povolanie a sú prevažne z Grécka, zarobili 1.5 miliárd dolárov (asi 52 miliárd Sk)“.
Vplyv a rozsah operácií priekupníkov Grécku, ktoré študoval Lazos, je bezpochyby unikátny. V Trieste, ktoré je hlavným ťahom z Balkánu do severného Talianska, vyšetrovatelia z miestnej agentúry, ktorá je zameraná na boj proti mafii, sledovala stopy činnosti Josipa Loncarica, bývalého taxikára zo Záhrebu v Chorvátsku.
V čase, keď bol Loncaric konečne zatknutý v roku 2000, vlastnil leteckú spoločnosť v Albánsku a Macedónsku. Taktiež bol zapletený do prevádzania tisícky ľudí, ktorí museli pracovať nielen v oblasti prostitúcie, ale museli vykonávať aj iné podradné činnosti, ktoré vyžavali lacnú pracovnú silu v úspešnom svete Európskej Únie.