Jeho čínska manželka a obchodná partnerka, bola v kontakte s trojicou kriminálnikov z Číny, s ktorými Loncaric uzatváral výnosné obchody, keď pašovali Číňanov, Kurdov, Iračanov, Iránčanov a aj iných ľudí, ktorí sa im zadĺžili veriac v lepšiu budúcnosť. Mnohé z Loncaricových obetí z Číny prišli na to, že ich uväznili a boli nútení pracovať 18 hodín denne v reštauráciách alebo v známych talianskych dielňach s kožou.
Mafie, ktoré nezákonne obchodujú a pašovatelia, priniesli v pos-lednej dekáde 20. storočia 35, 000 ľudí za jeden rok do západnej Euró-py. Prevážali ich v noci, cez husté hory a lesy, ktoré sa rozprestierajú po oboch stranách hraníc so Slovinskom. Ale toto je len jedna z mnohých bariér medzi chudobnými a bohatými. Tisíce míľ ďalej som ob-javil ďalší prílilv migrantov, ktorí utekali zo Strednej Ameriky do El Norte v Spojených štátoch, a tu sa definitívne stali otrokmi. Domovy týchto migrantov boli v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch spustošené vojnami a odsúdené na ďalšie nešťastia kvôli prírodným katastrofám. Hurikán Mitch postihol Honduras a Nicaraguu v roku 1998, a následne na to sa o 20% v Strednej Amerike zvýšil počet detí, ktoré boli bez strechy nad hlavou. V roku 2001 bol El Salvador zasiahnutý 7.6 stupňovým zemetrasením. Veľké časti tejto oblasti posledné tri roky trpeli nedostatkom dažďa a svetová cena kávy rapídne klesla. Tým zničila stredoamerický trh s kávou a zanechala 600 000 nezamestnaných robotníkov. V Guatemale viac ako pol milióna robot-níkov v kávovom priemysle čelia hladomoru.
Mnoho ekonómov si protirečí, že Severoamerická dohoda o voľ-nom obchode je príčinou prílivu ľudí, ktorí sa chcú dostať na sever, a ktorí vyhlasujú, že v skutočnosti kukurica z Ameriky dovezená do Mexika, vyhnala milióny mexických roľníkov z obchodu a z pôdy.
Predpokladajú, že za každú tonu kukurice, ktorá je dovezená do Me-xika, dvaja mexičania migrujú do Spojených štátov.
Malé mesto v Guatemale Tecún Umán leží na brehu rieky Suchia-te. Tu sa migranti zo Strednej Ameriky zhromažďujú, aby prešli cez Mexiko na sever. Tí, ktorí majú platné cestovné doklady pre Mexiko, prejdú mostom cez rieku a ostatní, ktorí ich nemajú, platia pár centov za prevoz cez rieku na plti, vyrobenej zo súčiastok traktora.
Nezáleží na tom, z kadiaľ pochádzajú. Veľká časť migrantov prichádza do Tecún Umánu bez haliera, ako ľahká korisť pre miestnych hoteliérov, majiteľov barov a pašovateľov ľudí, ktorí sú známi pod prezývkou „kojoti“ a žijú na úkor týchto ľudí. Je to mesto, v ktorom, ako hovorí jeden jeho bývalý obyvateľ, „všetko a všetci sú na predaj“. Tí šťastnejší z migrantov si nájdu dočasné bezpečné útočisko v Casa del Migrante.