Je to ohradené opevnenie len niekoľko yardov od bahnitého brehu rieky. „Každý deň, ráno a večer tu mávam prejavy“, hovorí riaditeľ Casa del Migrante, brazílsky Jezuit, Otec Ademar Barilli, ktorý je stále plný života utrpeniu, ktoré je okolo neho. „Rozprávam o nástrahách počas cesty na sever a nahováram ich, aby sa vrátili späť. Je to zlé rozhodnutie vrátiť sa domov, ale ešte horšie je pokúsiť sa ísť do Spojených štátov“.
Barilli varuje migrantov pred šéfmi v Mexiku, ktorú by mohli vziať ich cenné dokumenty a nútiť ich k otroctvu na vzdialených plantážach. Rozpráva im o verejných domoch v mexickom meste Tapachula na druhom brehu rieky, kde sú dievčatá nútené k prostitúcii. Väčšina, spomínajúc na biedu, od ktorej utiekli, neberú na vedomie jeho varovania. Tak ako Adriana, 14-ročná prostitútka v bare Tapachula, vykríkla, keď sa jej opýtali, či rozmýšľala o návrate domov do Hondurasu: „Nie, tam zomriete od hladu!“
Tecún Umán je sotva bezpečným miestom i napriek pomoci Barilliho a Casa del Migrante. Týždeň predtým ako som prišiel, bol mŕtvy kojot len tak pohodený pred bránami sídla a jeho telo bolo dos-lova rozstrieľané. „Tu ľudí vraždia kvôli nezákonnému obchodovaniu s ľuďmi a bábätkami. V tomto meste je veľa mafií zapletených do špinavých obchodov. Aqui uno no sale en la noche – V noci sa tu von nechodieva“, povedal Barilli. Ako som odpočítaval posledné dni na tomto mieste, Barilli mi vysvetlil, čo hovoria majitelia barov dievčatám, ktoré sa každý deň dohrnú z autobusov z juhu. „Hovoria o práci v reštaurácii. Ale tá práca je v bare. Po pár dňoch, čo dievča robilo čašníčku, ju majiteľ udá na po-lícii a nechá zatknúť, pretože nemá doklady. Dievča zatknú a on ju vytiahne na kauciu von. Potom jej povie, že je mu zadĺžená a musí pracovať ako prostitútka. Dlh nikdy nesplatí, takže to dievča je otrokyňa“.
Barilli spomenul nedávny prípad, ktorý sa týkal majiteľa baru La Taverna pri diaľnici neďaleko mesta. „Majiteľka baru takýmto spôso-bom oklamala šesť dievčat. Niektoré otehotneli a ona predal bábätká“, povedal. Čiastočne aj vďaka úsiliu pracovníka Casa del Migrante (ktorý sa potom musel skrývať, pretože sa mu neustále vyhrážali smrťou), majiteľka baru bola konečne zatknutá a uväznená.
Zvýšená bezpečnosť zapríčinená 11. septembrom 2001, sa stala hlavnou, a badateľne väčšou prekážkou cesty z juhu, na hranici medzi Mexikom a Spojenými štátmi.