Podľa výskumu odborníka na problematiku otroctva Kevina Balesa, priemerného otroka predali v roku 1850 za hodnotu, ktorá by v súčasnosti predstavovala približne 40,000 dolárov (asi 1. 380 000 Sk).
Dottridga som navštívil v ústredí organizácie, ktorá sa nachádza v malej budove v Stockwelli, v obvode na juhu Londýna. „V tej dobe černochov uniesli a nútili pracovať ako otroci“, povedal Dottridge. „No v súčasnosti sú bezbranní ľudia, plní očakávaní v lepšie budúcnosť, lákaní do otroctva na dlh. Je ich obrovské množstvo, pretože na svete je strašne veľa zúfalých ľudí“.
Na úradoch zaznamenali mnohé prípady otroctva aj v súčasnosti, ako napr. Nútená práca v Západnej Afrike, 5 až 6 ročné pakistanské deti dopravené do Perzského zálivu, ktoré slúžia ako jockeyi a pripravujú ťavy na preteky, thajské dieťa nútené k prostitúcii. Spisy na ministerstvách sú preplnené správami: brazílske mafie najímajú otrokov v Amazonských pralesoch na výrobu dreveného uhlia pre oceľový priemysel, robotníci na farmách v Indii zaviazaní svojim pánom dlhom, ktorý zdedili po rodičoch a zdedia ho aj ich deti.
Kúpa a predaj ľudí je veľmi výnosný obchod, pretože globalizácia umožnila ľahší kolobeh tovaru a peňazí po celom svete. Ľudia, ktorí sa chcú sťahovať za prácou, musia čeliť sprísneným opatreniam v le-gálnej migrácii.
Takmer pravidelne sa stáva, že tí, ktorí nemôžu legálne emigrovať, alebo platia poplatky za ich pašovanie cez hranice, sa dostanú do rúk priekupníkom. „Pašovanie cudzincov (ilegálny dovoz cudzincov, ktorí si potom hľadajú platenú prácu) a nezákonné obchodovanie s ľuďmi (keď ľudia skončia zotročení alebo predaní priekupníkom) fungujú tým istým spôsobom, používajú tie isté kľukaté cestičky“, povedal veterán a miestny agent Imigračných a naturalizačných služieb v Spojených štátoch (U.S. INS). „Jediný rozdiel je v tom, ako títo ľudia skončia“.