1.1.1 Výhody
Práca s digitálnymi fondami prináša do práce knižníc aj ďalšie inovácie:
• simultánne viacnásobné využívanie toho istého dokumentu (v
digitálnej podobe) - viacerí používatelia si môžu prezerať ten istý dokument na rôznych termináloch v knižnici či dokonca doma na svojich osobných počítačoch;
• vyššia efektívnosť prístupu v zmysle možností vyhľadávania
textových reťazcov či v prípade záujmu o vytvorenie kópie (ak to umožňujú pravidlá knižnice a autorsko-právne väzby) výber média - papier, disketa a podobne;
• rýchlosť a efektívnosť dodávania dokumentov sú dôležitým
argumentom v prospech digitalizácie na strane služieb - digitálny dokument si môže používateľ stiahnuť priamo zo stránky knižnice, alebo mu ho knižnica môže zanechať v jeho "schránke". • Ďalším významným faktorom, ktorý si treba v súvislosti s digitalizáciou uvedomiť, je skutočnosť, že týmto typom konverzie sa zmierňuje dlhodobý konflikt medzi snahou o sprístupňovanie materiálov a potrebou ich zachovania pre budúce využitie, ktorý je pomerne vypuklý najmä v knižniciach, kde konzervačná funkcia má dominantné postavenie. Problém "archivovania" sa preto v digitálnom prostredí transformuje na množinu opatrení, ktoré sú potrebné na prekonanie obmedzení spojených:
• so životnosťou fyzického média (krehkosť, ale aj trvácnosť
zápisu);
• s technologickým zastarávaním (dostupnosť čítacích zariadení
pre dnešné médiá, softvéru a kódovacích nástrojov v budúcnosti). 1.1.2 Problémy, ktoré sa už priamo dotýkajú problému elektronických časopisov
• Aj keď papier či celuloidový pás vyzerajú na prvý pohľad veľmi
krehko, v skutočnosti sú v porovnaní s novými médiami vo veľkej výhode - na zreprodukovanie intelektuálneho obsahu uložených údajov nepotrebujeme žiadne, respektíve len minimálne "technické" prostriedky. Na rozdiel od analógových médií sa informácie v digitálnej podobe pomerne ľahko stratia alebo zničia. Problém je o to pálčivejší, že v ére globálnych sietí sa informačné zdroje už ani nevyrábajú v takom veľkom množstve kópií, a teda strata dát na jednom počítačovom serveri môže znamenať stratu raz a navždy. • Seriálova kríza, vyznačujúca sa trvale rastúcim predplatným,
pri stagnujúcom rozpočte knižníc, ako hlavných odberateľov, či môže tlačený časopis prečkať v tejto podobe ako doteraz, resp. či je perspektívne zachovať jeho vydavateľský model, ktorý funguje na rovnakých princípoch v podstate tri sto rokov, hoci sa zmenil spôsob ich prípravy.
• Súčasná monopolistická obchodná politika tradičných vydavateľov (napr. viazanie prístupu k e-kópiám časopisov na odber printovej formy, obmedzovanie možností výberu titulov e-časopisov, nedoriešený prístup k archívnym fondom, atď.), formy spoplatňovania a cenová politika nie sú naďalej udržateľné. • Vývoj naznačuje, že súčasné funkcie a deľba úloh – osobitne medzi vydavateľmi a knižnicami - si vyžaduje zmenu, nové organizačno-funkčné modely. Pritom nie sú ani vylúčené zásadné systémové zmeny. Výhľadovo možno očakávať masívny nástup online multimediálnych odborných časopisov, ktoré sa budú archivovať a budú úplne nezávislé od tlačenej formy. • Napriek tomu, že budúcnosť sa nedá zatiaľ s istotou predikovať, možno usudzovať, že odborné online časopisy nemajú inú alternatívu.