Vývoj bude zrejme smerovať ku ”globálnemu” online časopisu, resp. k virtuálnym špecializovaným online časopisom vytváraným podľa požiadaviek jednotlivých čitateľov z rôznych pôvodných časopisov/zdrojov. 1.2 Aspekty vydávania a sprístupňovania elektronického časopisu
Jednotlivé aspekty, ktoré priamo alebo nepriamo súvisia s vydavateľským procesom elektronických časopisov a ktoré by sa mohli stať pre svoju dôležitosť predmetom samostatného dielčieho príspevku, sa natoľko prelínajú, že by sme sa dopustili nutne príslušného zjednodušenia, keby sme ich posudzovali jednotlivo. K tomu je treba si uvedomiť, že sa pod vplyvom rastúceho významu elektronických časopisov mení rola knižníc: od tradičných depozitných stredisiek, ktoré vyberajú, nakupujú, spracovávajú, uchovávajú a sprístupňujú dokumenty rôzneho typu, smerom k inštitúciám, ktoré zaisťujú taktiež prístup k zdrojom (na základe licenčných dohôd s ich vydavateľmi či inými subjektami, ktoré vlastnia autorské práva), ktoré fyzicky nevlastní, čo je prípad i elektronických časopisov. Zodpovednosť za údržbu týchto systémov neleží na knižniciach, ale na ich producentoch. Táto skutočnosť tak prináša niektoré problémy, ktoré majú spravidlá spoločného menovateľa: archivácia vo formátu nezávislom na aktuálne používanej platforme a aplikačnom softwaru. Do centra pozornosti sa tak miesto nosiča ako primárneho faktoru, ktorý z dlhodobého hľadiska ovplyvňuje kvalitu informačného obsahu, digitálny záznam. 1.2.1 Ide predovšetkým o tieto aspekty:
 knihovnícke (spracovanie, dlhodobé sprístupnenie a archivácia, nadväzujúce informačné služby – výpožička, kooperácia informačných inštitúcií)
 technické a technologické (identifikátory, formáty dát a metadát, zabezpečenie)
 ekonomické (licencia, hardware, vývoj softwaru, prenájom pamäťového priestoru na web servere, telekomunikačné poplatky, personálne náklady, inzercia)
 právne (ochrana autorských práv)
 administratívne (management, marketing, lektorovanie)

2 Archivácia
Podľa riaditeľa francúzskej Národnej knižnice Jean-Pierre Angremy “papier vydrží 500 rokov, bežný CD-ROM desať”. Elmar Mitler hovorí: “Áno, je to tak. S CD-ROM-om sme sa ocitli v slepej uličke. Alebo inak: môžeme robiť prakticky len to, čo robili už pred dvetisíc rokmi v Alexandrijskej knižnici, kde opisovali pergameny pred tým, než ich písmo vybledlo. Teda reprodukovať včas disky”.