2 Prednosti elektronického časopisu
Z obecných vlastností digitálneho dokumentu (záznamu) vyplývajú v tomto kontexte nasledujúce prednosti elektronického časopisu:
 flexibilný vydavateľský proces (daný v podstate výhradne komunikácií elektronickou cestou medzi redakciami, autormi a ďalšími zainteresovanými osobami)
 rýchlost (aktuálnosť)
 hypertextová štruktúra (vnútri systému i smerom von)
 multimedialita
 dostupnosť archivnych čísel
 interaktívnosť
 simultánny prístup
 vyhľadávacie nástroje
 "pridaná hodnota" (odkazy na ďaľšie zdroje, diskusie, newsgroup, current contents, elektronické služby)
 nižšie náklady (v tejto otázke však nepanuje zhoda, avšak objavujú se prípadové štúdie, ktoré se týkajú ekonomickej výhodnosti vydávánia elektronického časopisu, resp. elektronickej verzie tlačeného časopisu - napr. Florida Entomologist, kde príjmy z poplatkov od autorov, čo je tradičný model spolupráce s odbornou tlačou vo Spojených štátoch, pokryjú náklady spojené s voľným sprístupnením tohoto periodika na Internetu vo formáte PDF s plnou retrospektívou sahajúcou do roku 1917)
 úspora skladovacieho priestoru

2.3 Obmedzenie elektronického časopisu
Okrem prednosti, nesmieme opemenúť taktiež obmedzenia, ktoré sa (prinajmenšom potenciálne) týkajú elektronického časopisu:
 Menšia dôvera voči internetu, pokiaľ ho chápeme ako prostredie, ktoré by pomerne ľahko využívalo pre elektronické publikovanie a činnosti s ním spojené (platí to dvojnásobne pre odbornú komunitu, pre ktorú publikačná činnosť je základným kritériom hodnotenia efektivity, úspešnosti a prestíže ich členov), ale nie ako infraštruktúru umožňujúcu prístup do komerčných on-line systémov
 premenlivosť (ako perspektívum sa javí iniciatíva, oznámená pred dlhšou dobou, ktorej cieľom, v prípade elektronických časopisov, je nahradiť URL ako nestabilný, doteraz základný identifikátor webovských zdrojov identifikátorom v tvare URN:ISSN nezávislým na aktuálnej fyzickej lokácií, ktorý by zvýšil efektivitu ich vyhľadávania)
 menší záujem zo strany producentov oborových bibliografických databáz, tj. nižšia miera citovanosti
 zodpovednosť za archiváciu a sprístupnenia zo strany vydávateľa
 experimentálne metódy indexovania (veľké očakávania sú od postupného rozšírenia XML)
 neochota čítať s obrazovky (HTML/XML ako formátovací nástroj vs.