Úvod
Elektronický časopis, ktorý bezosporu predstavuje v posledných desiatich rokoch fenomén dokumentovej komunikácie, postupne prestáva byť považovaný iba za technologicky podmienenú novinku, či dokonca výstrelok spojovaný s rozmachom internetu, ktorého uvedenie do praxe si kladie za cieľ otriasť postavením tlačených časopisov, ale naopak, začína byť uznávaný, pochopitelne v rôznych odboroch v odlišnej miere, ako ďalší legitímny informačný zdroj a ako taký je predmetom serióznych odborných diskusií rozvíjaných nielen v elektronických konferenciách a elektronických časopisoch, ale taktiež v ich tradičných podobách. 1 Správa elektronických časopisoch v odborných inštitúciách

1.1 Digitalizácia
Pre knižnice je prirodzené, že ako najstaršie informačné centrá prijali dôležitú úlohu pri budovaní informačnej spoločnosti, hoci pre knihovníkov nebolo ľahké nájsť si vhodné miesto v prostredí rýchlo sa meniacej informačnej spoločnosti. Knižnica ako informačné centrum nestála bokom, keď informácie začali prúdiť cez internet, alebo keď sa na celom svete začali objavovať projekty na digitalizáciu dokumentov. Zdá sa, že príchod digitálnej (virtuálnej alebo elektronickej) knižnice otriasol základmi tradičnej knižnice. Informačné a komunikačné technológie postupne menili tvár klasickej knižnice na modernú inštitúciu dnešných dní. Digitalizácia dokumentov a práca v sieti (v tom najširšom zmysle slova - internet, CD-ROM, elektronické publikovanie vrátane elektronických časopisov) priniesli nové motto - “mať prístup namiesto vlastniť”. Digitálne informácie sú všade okolo nás a aj keď máme často tendenciu sa na ne pozerať ako nie vždy plnohodnotný zdroj, s narastajúcim množstvom a váhou elektronických publikácií sa čoraz viac presúvame do dimenzie, v ktorej ich hodnota rastie a potreba ich uchovania sa stáva akútnou. Ochrana či archivovanie informácií v digitálnej forme je však omnoho komplikovanejšie ako ochrana tradičných dokumentov.

1.1.1 Výhody
Práca s digitálnymi fondami prináša do práce knižníc aj ďalšie inovácie:
• simultánne viacnásobné využívanie toho istého dokumentu (v
digitálnej podobe) - viacerí používatelia si môžu prezerať ten istý dokument na rôznych termináloch v knižnici či dokonca doma na svojich osobných počítačoch;
• vyššia efektívnosť prístupu v zmysle možností vyhľadávania
textových reťazcov či v prípade záujmu o vytvorenie kópie (ak to umožňujú pravidlá knižnice a autorsko-právne väzby) výber média - papier, disketa a podobne;
• rýchlosť a efektívnosť dodávania dokumentov sú dôležitým
argumentom v prospech digitalizácie na strane služieb - digitálny dokument si môže používateľ stiahnuť priamo zo stránky knižnice, alebo mu ho knižnica môže zanechať v jeho "schránke". • Ďalším významným faktorom, ktorý si treba v súvislosti s digitalizáciou uvedomiť, je skutočnosť, že týmto typom konverzie sa zmierňuje dlhodobý konflikt medzi snahou o sprístupňovanie materiálov a potrebou ich zachovania pre budúce využitie, ktorý je pomerne vypuklý najmä v knižniciach, kde konzervačná funkcia má dominantné postavenie. Problém "archivovania" sa preto v digitálnom prostredí transformuje na množinu opatrení, ktoré sú potrebné na prekonanie obmedzení spojených:
• so životnosťou fyzického média (krehkosť, ale aj trvácnosť
zápisu);
• s technologickým zastarávaním (dostupnosť čítacích zariadení
pre dnešné médiá, softvéru a kódovacích nástrojov v budúcnosti). 1.1.2 Problémy, ktoré sa už priamo dotýkajú problému elektronických časopisov
• Aj keď papier či celuloidový pás vyzerajú na prvý pohľad veľmi
krehko, v skutočnosti sú v porovnaní s novými médiami vo veľkej výhode - na zreprodukovanie intelektuálneho obsahu uložených údajov nepotrebujeme žiadne, respektíve len minimálne "technické" prostriedky. Na rozdiel od analógových médií sa informácie v digitálnej podobe pomerne ľahko stratia alebo zničia. Problém je o to pálčivejší, že v ére globálnych sietí sa informačné zdroje už ani nevyrábajú v takom veľkom množstve kópií, a teda strata dát na jednom počítačovom serveri môže znamenať stratu raz a navždy. • Seriálova kríza, vyznačujúca sa trvale rastúcim predplatným,
pri stagnujúcom rozpočte knižníc, ako hlavných odberateľov, či môže tlačený časopis prečkať v tejto podobe ako doteraz, resp. či je perspektívne zachovať jeho vydavateľský model, ktorý funguje na rovnakých princípoch v podstate tri sto rokov, hoci sa zmenil spôsob ich prípravy.
• Súčasná monopolistická obchodná politika tradičných vydavateľov (napr. viazanie prístupu k e-kópiám časopisov na odber printovej formy, obmedzovanie možností výberu titulov e-časopisov, nedoriešený prístup k archívnym fondom, atď.), formy spoplatňovania a cenová politika nie sú naďalej udržateľné. • Vývoj naznačuje, že súčasné funkcie a deľba úloh – osobitne medzi vydavateľmi a knižnicami - si vyžaduje zmenu, nové organizačno-funkčné modely. Pritom nie sú ani vylúčené zásadné systémové zmeny. Výhľadovo možno očakávať masívny nástup online multimediálnych odborných časopisov, ktoré sa budú archivovať a budú úplne nezávislé od tlačenej formy. • Napriek tomu, že budúcnosť sa nedá zatiaľ s istotou predikovať, možno usudzovať, že odborné online časopisy nemajú inú alternatívu.

Vývoj bude zrejme smerovať ku ”globálnemu” online časopisu, resp. k virtuálnym špecializovaným online časopisom vytváraným podľa požiadaviek jednotlivých čitateľov z rôznych pôvodných časopisov/zdrojov. 1.2 Aspekty vydávania a sprístupňovania elektronického časopisu
Jednotlivé aspekty, ktoré priamo alebo nepriamo súvisia s vydavateľským procesom elektronických časopisov a ktoré by sa mohli stať pre svoju dôležitosť predmetom samostatného dielčieho príspevku, sa natoľko prelínajú, že by sme sa dopustili nutne príslušného zjednodušenia, keby sme ich posudzovali jednotlivo. K tomu je treba si uvedomiť, že sa pod vplyvom rastúceho významu elektronických časopisov mení rola knižníc: od tradičných depozitných stredisiek, ktoré vyberajú, nakupujú, spracovávajú, uchovávajú a sprístupňujú dokumenty rôzneho typu, smerom k inštitúciám, ktoré zaisťujú taktiež prístup k zdrojom (na základe licenčných dohôd s ich vydavateľmi či inými subjektami, ktoré vlastnia autorské práva), ktoré fyzicky nevlastní, čo je prípad i elektronických časopisov. Zodpovednosť za údržbu týchto systémov neleží na knižniciach, ale na ich producentoch. Táto skutočnosť tak prináša niektoré problémy, ktoré majú spravidlá spoločného menovateľa: archivácia vo formátu nezávislom na aktuálne používanej platforme a aplikačnom softwaru. Do centra pozornosti sa tak miesto nosiča ako primárneho faktoru, ktorý z dlhodobého hľadiska ovplyvňuje kvalitu informačného obsahu, digitálny záznam. 1.2.1 Ide predovšetkým o tieto aspekty:
 knihovnícke (spracovanie, dlhodobé sprístupnenie a archivácia, nadväzujúce informačné služby – výpožička, kooperácia informačných inštitúcií)
 technické a technologické (identifikátory, formáty dát a metadát, zabezpečenie)
 ekonomické (licencia, hardware, vývoj softwaru, prenájom pamäťového priestoru na web servere, telekomunikačné poplatky, personálne náklady, inzercia)
 právne (ochrana autorských práv)
 administratívne (management, marketing, lektorovanie)

2 Archivácia
Podľa riaditeľa francúzskej Národnej knižnice Jean-Pierre Angremy “papier vydrží 500 rokov, bežný CD-ROM desať”. Elmar Mitler hovorí: “Áno, je to tak. S CD-ROM-om sme sa ocitli v slepej uličke. Alebo inak: môžeme robiť prakticky len to, čo robili už pred dvetisíc rokmi v Alexandrijskej knižnici, kde opisovali pergameny pred tým, než ich písmo vybledlo. Teda reprodukovať včas disky”.

A do tretice názor Adolfa Knolla z pražskej národnej knižnice znie: “Musíme sa tiež rozhodnúť, či má vôbec cenu niektoré veci uchovávať a archivovať. Veď akú praktickú hodnotu budú mať za 10 rokov pri súčasnom vývoji informačných technológií napríklad niektoré bázy dát či encyklopédie na CD-ROM-och? Možno ako múzejný doklad, ako sa to robilo kedysi”.
Kým klasickí vydavatelia vydávajú nové a nové publikácie, o ktorých dúfajú, že sú niekde zhromažďované, elektronický vydavateľ dáva svojim čitateľom k dispozícii nielen najnovšiu publikáciu /číslo časopisu/, ale tiež archív všetkých predchádzajúcich čísiel s možnosťou ich prehľadávania. Nároky na priestor sú v tomto prípade, na rozdiel od archivácie tlačených periodík, celkom zanedbateľné. Dokonca aj klasickí vydavatelia sa snažia svoju produkciu archivovať v elektronickej podobe, napr. na CD-ROM, pretože výhody archivácie materiálov v elektronickej podobe sú stále zrejmenšie.
Okrem bežných typov seriálov (hlavne časopis a noviny), sa objavujú typy, ktoré sa vymykajú zabehnutej klasifikácií seriálových publikácií, ktorá pochopiteľne odráža tradičnú vydavateľskú prax a ktorá stanovuje dolnú hranicu periodicity jeden deň. Máme na mysli napr. priebežne aktualizovaný spravodajský server (napr. Zoznam, alebo český iDnes), ktorý má charakter dynamickej databázy, z ktorej sú jednotlivé dokumenty generované na základe užívateľského dotazu.
Elektronické časopisy môžu byť distribuované na CD-Romoch, či iných nosičoch, ale dnes má zmysel hovoriť iba o časopisoch šírených na internete. Potvrdzuje to i preklad normy bibliografického popisu pre elektronické zdroje ISBD(ER), ktorá charakterizuje (elektronický) časopisch ako „zdroj, ktorý tvorí seriálovú publikáciu, obvykle dodávaný prostredníctvom počítačovej siete“. Elektronický časopis môžeme po desiatich rokoch jeho existencie zaradiť medzi typické produkty elektronického (webovského) publikovania. O elektronickom časopise platí to isté, čo o ostatných dokumentoch, ktoré sú sprístupňované na Internete: Jeho vnútorná podoba (design) prešla vývojom, ktorý je ovplyvňovaní disponsibilnými formátovacími a prezentačnými nástrojmi (HTML a jeho nadstavby, resp. prehliadače), ktoré sa nedajú od seba oddeliť, pretože sa navzájom podmieňujú. Zatiaľ čo na začiatku 90.

rokoch, kde sa na akademickej sfére obmedzovalo využívanie vtedajšej novej služby WWW, elektronické časopisy pripomínaly rozšírené diskusné skupiny – boli vydadané totiž ako súbory textov v jednoduchej úprave, ktoré boli rozosielané e-mailom určitému okruhu osôb a staršie príspevky boli uložené v FTP archívoch, dnes sú aplikované moderné prvky web-designu a súčasne sa naplno uplatňujú výhody, ktoré toto komunikačné prostredie poskytuje. Odrazilo sa to pochopiteľne i v ponuke elektronických časopisov – zďaleka už nie sú iba výsledkom dobrovoľnýckych, príp. akademických aktivít ako súčasť šírenia koncipovaných projektov, ktoré môžu v oblasti elektronického publikovania sledovať i výskumné ciele. 2.1 Typológia elektronických časopisov I (podľa pôvodu)
A Elektronická kópia tlačeného časopisu
 Prax rady renomovaných vydavateľov
 Licencia spojená s predplatným tlačenej verzií či samostatne
 Konzorcia knižníc
 Formát: PDF, HTML
 Možnosť väzby bibliografickej databázy, resp. bibliografických záznamov s príslušným primárnym dokumentom
 Prístup
a) databázové centrá (napr. Ovid Technologies - systém Journals@Ovid, SilverPlatter Information, OCLC Electronic Collections Online, H.W. Wilson - Library Literature & Information Science Full Text, Bell+Howell Information and Learning/UMI - ProQuest Research Library)
b) distribútori/agregátori (EBSCO Online - napr. tituly Information Today, Library Journal, Computers in Libraries, American Libraries aj., Minerva - L@SER-M/e/o/s)
c) vydavatelia (John Wiley & Sons - Wiley InterScience, Elsevier Sceince - ScienceDirect, Blackwell Science, MCB University Press)

B Elektronický suplement
 Trend v elektronickom publikovaní (od tlačenej verzie sa odlišuje napr. slovm „online“ alebo „digital“, príp. pripojenou doménou „.com“ v názve)
 Obsah sa čiastočne zhoduje s obsahom tlačeného časopisu, je však obohatený o ďalšie texty, ktoré sa neobjavujú v tlačenej verzii (spravodajstvo), a tzv. „pridanú hodnotu)
 Formát: HTML + interaktivne prvky (DHTML - JavaScript, ASP, PHP)
 Sekvenčná alebo priebežná aktualizácia
 Prístup: vydavatelia

C Elektronický časopis bez tlačenej predlohy
 Webovský informačný systém (k typickým prvkom patrí aktuálne číslo, archív, redakcia a indexy)
 Hierarchická a hypertextová štruktúra
 "Pozostatok" z predwebovskej éry Internetu
 Časopis ako potenciálny oborový portál
 Neziskové projekty (akademická pôda, profesné organizácie)
 Zpravidla zdarma prístupné
 Prístup: vydavatelia
 Zahraniční zástupcovia

2.

2 Prednosti elektronického časopisu
Z obecných vlastností digitálneho dokumentu (záznamu) vyplývajú v tomto kontexte nasledujúce prednosti elektronického časopisu:
 flexibilný vydavateľský proces (daný v podstate výhradne komunikácií elektronickou cestou medzi redakciami, autormi a ďalšími zainteresovanými osobami)
 rýchlost (aktuálnosť)
 hypertextová štruktúra (vnútri systému i smerom von)
 multimedialita
 dostupnosť archivnych čísel
 interaktívnosť
 simultánny prístup
 vyhľadávacie nástroje
 "pridaná hodnota" (odkazy na ďaľšie zdroje, diskusie, newsgroup, current contents, elektronické služby)
 nižšie náklady (v tejto otázke však nepanuje zhoda, avšak objavujú se prípadové štúdie, ktoré se týkajú ekonomickej výhodnosti vydávánia elektronického časopisu, resp. elektronickej verzie tlačeného časopisu - napr. Florida Entomologist, kde príjmy z poplatkov od autorov, čo je tradičný model spolupráce s odbornou tlačou vo Spojených štátoch, pokryjú náklady spojené s voľným sprístupnením tohoto periodika na Internetu vo formáte PDF s plnou retrospektívou sahajúcou do roku 1917)
 úspora skladovacieho priestoru

2.3 Obmedzenie elektronického časopisu
Okrem prednosti, nesmieme opemenúť taktiež obmedzenia, ktoré sa (prinajmenšom potenciálne) týkajú elektronického časopisu:
 Menšia dôvera voči internetu, pokiaľ ho chápeme ako prostredie, ktoré by pomerne ľahko využívalo pre elektronické publikovanie a činnosti s ním spojené (platí to dvojnásobne pre odbornú komunitu, pre ktorú publikačná činnosť je základným kritériom hodnotenia efektivity, úspešnosti a prestíže ich členov), ale nie ako infraštruktúru umožňujúcu prístup do komerčných on-line systémov
 premenlivosť (ako perspektívum sa javí iniciatíva, oznámená pred dlhšou dobou, ktorej cieľom, v prípade elektronických časopisov, je nahradiť URL ako nestabilný, doteraz základný identifikátor webovských zdrojov identifikátorom v tvare URN:ISSN nezávislým na aktuálnej fyzickej lokácií, ktorý by zvýšil efektivitu ich vyhľadávania)
 menší záujem zo strany producentov oborových bibliografických databáz, tj. nižšia miera citovanosti
 zodpovednosť za archiváciu a sprístupnenia zo strany vydávateľa
 experimentálne metódy indexovania (veľké očakávania sú od postupného rozšírenia XML)
 neochota čítať s obrazovky (HTML/XML ako formátovací nástroj vs.

PDF ako nástroj určený na zachovanie úpravy tlačeného časopisu)
 potreba technických prostriedkov pre prenos a konverziu dát z digitálnej do analogovej formy, ktorá je ľudskými zmyslami vnímateľná
 nerovnosť prístupu pri nedostatočnom počte počítačov, ktoré môžu slúžiť ako terminály

3 Finančné náklady
Je to otázka, s ktorou sa stretneme na samom začiatku pri úvahách, či nahradiť tlačené periodiká elektronickými, či náklady budú nižšie vzhľadom na skutočnosť, že predplatné odborných časopisov vzrastá priemerným tempom o 10 % oproti predchádzajúcemu roku a pobybuje sa rádovo v 100 až 1000-och dolárov ročne.
Podľa prieskumov cenová politika jednotlivých vydavateľstiev v oblasti elektronických periodík je veľmi rozdielna, dovolíme si tvrdiť, že až individuálna.

Výhody
• konzorcionálne ceny, rýchly prístup, ekonomické = cenové, zefektívnenie publikovania, úspory na nerealizovaných výstupoch, hypertext, hyperlinks, plnotextové a multimediálne vyhľadávanie, www, interakcia (e-mail kontakt na autorov), archivácia dát, úspora papiera (otázka ochrany životného prostredia). • V súčasnosti organickou súčasťou ponuky portálov pre online
časopisy sú referenčné/obsahové bázy dát, prepojenia na úplné texty článkov, citačné linky (spätné aj ”dopredné”) a signálne služby. Nevýhody a riziká
• ľúdský faktor, otázka copyrightu, obmedzený prístup na internet, zneužitie textu, závislosť na technickom, technologickom a komunikačnom vybavení, archivácia dát. 3.1 Konzorciá
Konzorcium predstavuje združenie inštitúcií za účelom nákupu
nejakého produktu (najčastejšie elektronického informačného zdroja). Výhodou konzorcia sú samozréjme veľké „skupinové“ zľavy, ktoré producenti EIZ poskytujú. V novembri 2001 bolo znovu publikované Prohlášení o současných perspektivách a preferované praxi při výběru a nákupu elektronických informací. Z tohto prehlásenia som vybrala zopár najzákladnejších bodov, ktoré sa elektronických časopisov dotýkajú. Toto prehlásenie vydala spoločnosť ICOLC.
Osnovu prehlásenia tvorí:
1. Cenové modely pre nákup zdrojov:
napr. presun od „Print Plus“ k „Electronic Plus“ (tj. k predplatenému tlačenému periodiku elektronická vezia a naopak)
2. Zlepšenie využívania elektronických časopisov
a) úplný a konzistentný obsah zdrojov
b) správne využívanie (dodržovanie autorských práv a pod)
c) neanglický obsah (aby sa vytvárali taktiež neanglické
texty, príp. aby sa doplňovali o odkazy na neanglické tituly)

3. Dlhodobý prístup a archivácia
a) snaha o zaistenie permanentného práva prístupu
b) cena archivácie
c) archivačné modely (nakladatelia by mali akceptovať svoju zodpovednosť za vytváranie článkov a za ich sprístupenie)

Tvorba konzorcií sa líši v jednotlivých krajinách, pretože je spojená taktiež s právnymi záležitosťami, ktoré nie sú všade patrične riešené. I preto sú veľmi užitočné rôzne medzinárodné iniciatívy, ktoré prispievajú k výmene skúseností. 3.2 Štatistika využívania
Aký ma vzťah štatistika k elektronickým seriálom? Zo štatistík dostávajú používatelia a producenti informácie o využívaní elektronických seriálov.
Štatistika samozrejme nie je v prostredí knižníc ničím novým. Počty nových titulov, výpožičiek, čitateľov a pod. sa evidujú úplne bežne. Elektronické prostredie naviac ponúka radu ďalších pohľadov na technológie vytvárania štatistík. Takže napr.

výstupy o už zmienených knihovníckych dátach dostávame už z automatizovaného knižničného systému.
Využívanie elektronických seriálov, či celých databáz elektronických seriálov v knižniciach je taktiež jednou z položiek, ktorá je pre knižnice významná. Ukazuje na záujem zo strany používateľov o daný produkt a teda, informuje o zhodnotení financií, ktoré boli vynaložené.
Práve konzorciá knižníc, ktoré vznikajú za účelom nákupu nejakého informačného produktu, prikladajú štatistikám využívania veľkú váhu. Pri rozhodovaní o nákupe nového zdroja, či predĺženie licencie pre zdroj už zakúpený, poskytujú štatistiky zásadné informácie. Preto konzorcia tlačia na producentov jednotlivých zdrojov, aby im dáta o využívaní poskytovali. 4 Ako to funguje v praxi
V prvom rade, aby bol prístup k elektronickým časopisom a vôbec elektronickým dokumentom zabezpečený, musia sa zabezpečiť aj vôbec otázky priestoru, technologického vybavenia a personálne otázky. V knižniciach by mali byť miestnosti alebo miestá vyhradené len pre využívanie počítačov, ktoré sú propojené sieťou. Každý počítač musí byť vybavený nejakým prehliadacím programom, prostredníctvom, ktorého je možný prístup k dokumentom. Samotný prístup sa robí prostredníctvom knižničných portálov. Knižničný portál je prepojený s rôznymi databázami periodík, a pod, ktoré im zabezpečujú dodávatelia, s ktorými majú knižnice podpísanú zmluvu – majú získané licencie!
V prípadé konzorcií, všetci členovia tejto skupiny majú zabezpečený rovnaký prístup k predplateným databázam. Stačí byť jednoducho pripojený na databázu, „zalogovať sa“. Ako som už spomenula, prístup nie je prostredníctvom www, ale prostredníctvom knižničných portálov, v ktorom sú prístupne elektronické dokunenty, na ktoré majú licencie. Pri používaní týchto portálov by mal byť naporúdzi aj pracovník, ktorý musí vedieť pracovať s počítačmi a s programom. Túto zručnosť získa vyškolovaním, čo stojí tiež inštitúciu nejaké financie.
Ďalšia otázka je, ako dlho sa majú elektronické časopisy archivovať! Ale keďže v dnešnej dobe sa väčšinou časopisy predplácajú, prístup k týmto časopisom je časovo obmedzení. To jest, prístup je iba po dobu platenia. Je možné, že hoci by sme už daný časopis „neodoberali“, prístup do archívu predtým zaplatených čísiel by bol možný. Záleží od spoločnosti, či dodávateľa.
Stručne povedané, pri plánovaní zabezpečovania prístupu k elektronickým dokumentom, je treba brať vážne otázku finančného zabezpečenia, kde nestačí rozmýšľať iba nad cenou licencii, ale rôznych iných faktorov, ktoré sa toho dotýkaju. 5 Príklad
Súčasný stav riešenia problematiky elektronických časopisov v LK
Informácia o projekte MedLib a jej virtuálna študovňa.

LK prehodnotila a objednala v tomto roku 87 titulov zahraničných, 82 titulov českých a 63 titulov slovenských periodík v klasickej, tlačenej podobe. I keď na jednej strane počet objednávaných titulov z roka na rok neustále klesá /v roku 1999 sa za periodiká zaplatilo 1, 8 mil.Sk/, predsa len, i napriek ďalším formám prístupu k informáciam (napr. vyhľadávanie v internete), tlačená podoba časopisu a k nej bezprostredný prístup - v študovniach dominuje medzi používateľskými požiadavkami v knižnici.
Na základe niekoľkoročných skúseností v oblasti informačných služieb sme sa minulý rok zamýšľali nad rozšírením možnosti sprístupňovania časopiseckých článkov spôsobom online. Úvodný projekt sme nazvali: MedLib a virtuálna študovňa (MedLib = Medical Library).
Už sám názov by mal vypovedať, že ide o sprístupnenie medicínskych elektronických informačných zdrojov (v tomto príspevku budeme hovoriť len o jeho jednej časti, a o elektronických periodikách) v študovni nového, moderného typu.

Už sám názov by mal vypovedať, že ide o sprístupnenie medicínskych elektronických informačných zdrojov (v tomto príspevku budeme hovoriť len o jeho jednej časti, a o elektronických periodikách) v študovni nového, moderného typu.
Projekt bol rozdelený do týchto častí:
1. Definícia cieľov projektu
2. Analýza súčasného stavu
- prieskum dostupných vydavateľov a producentov,
- podrobná analýza a vyhodnotenie ponúknutých produktov (z hľadiska špecializácie, typológie, dostupnosti, testovacích prístupov, prevádzkovania a pod.),
- výhodnosť konkrétnych finančných podmienok: väčšinou nie sú vopred známe, nakoľko cena sa odvíja od mnohých faktorov - individálny alebo konzorcionálny používateľ, či ide o odberateľa aj tlačených periodík, z akého rezortu je používateľ, forma prístupu - intranet alebo web verzia na internete, počet koncových používateľov, zmluvné podmienky a iné. 3. Technické a technologické zabezpečenie projektu
4. Požiadavky na riadenie
5. Koncepcia školení a tréningov pre používateľov
6. Stanovenie časového harmonogramu projektu
7. Ďalší vývoj a akceptácia používateľských požiadaviek
Zahraničné periodiká
Prvým krokom bola požiadavka na dodávateľa tlačených periodík o informácie,
ktoré z dodávaných periodík sú:
• v elektronickej podobe (online),
• v tlačenej podobe (print),
• v elektronickej aj tlačenej podobe (online + print).

Ďalšie požadované informácie sa týkali prístupu vzhľadom na ceny (nakoľko v cenovej ponuke by sa mala zohľadniť zľava pre knižnice, odoberajúce súčasne tlačenú veziu i online verziu):
• online zdarma,
• online (cena),
• online (zdarma + cena za print),
• online (cena neuvedená). Na základe dodaných informácií sa zistilo, že z 53 časopisov z USA a Anglicka je v online verzii 32 titulov, z toho 9 titulov je zdarma.

Záver
Problematika elektronických časopisov je viacmenej novou. Príchodom novej éry dokumentov sa zmenili služby, činnosti a funkcie knižníc. Každá knižnica teraz musí čeliť novým problémom, ktoré s tým vznikajú. Nielen získavanie týchto dokumentov, čo vysoko a hlboko zasahuje do rozpočtu knižnic, ale taktiež aj na spôsob ich spracovania, sprístupňovania a dokonca archivácie. Ako archivovať tieto dokumenty? Ako dlho? Mám ich vôbec archivovať? A čo nosič, čo životnosť nosiča? Mám to vôbec archivovať na nosiči? Čo ak sa v budúcnosti tieto nosiče už nebudú uplatňovať, alebo sa nebudú používať tie isté softwari? Budú vôbec používatelia potrebovať staré články z časopisov? Čo priestory, čo personálne zabezpečie?? Toto je len malá časť otázok, ktorá sa momentálne musia vyriešiť. A preto, ak niekto povie, že elektronické dokumenty sú bezproblematické a uľahčujú niektoré z činností knižníc, nie je tomu úplne tak.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk