Tie by boli pripravované len ako kompromisné riešenie napríklad v prípade stanovenia štandardov na orientáciu činnosti verejných knižníc, ak by boli garantované finančné dotácie buď zo spolkových zemí, alebo federálnou vládou. So zreteľom na vývoj rozpočtu spolkových krajín a rysujúcich sa masívnych obmedzení, je tu malá nádej na nejaké zblíženie sa so snahami uvedenými vyššie. (5)

1.1 Knižničné zákony a legislatíva v Nemecku
V Nemeckej spolkovej republike teda márne hľadáme, či už na úrovni federálnej alebo na úrovniach národných, legislatívu, ktorá by bola zámerne definovaná ako knižničná. Táto situácia sa môže knihovníkovi zo zahraničia zdať nezvyčajnou, pre Nemecko bola však vždy normálna. (6)
Určitá právna úprava bola platná dlhší čas aspoň v jednej časti Nemecka, konkrétne v NDR. Bola to tzv. vyhláška o knižniciach z roku 1968. Okrem iných ustanovení obsahovala aj podrobnú špecifikáciu zodpovednosti, štruktúry a práce knižníc. Po zjednotení Nemecka a páde NDR sa táto právna podpora stratila a zmenila sa na historickú súčasť vývoja knižníc v Nemecku. V roku 1999 síce ústavy dvoch spolkových krajín obsahovali ustanovenia týkajúce sa zákonov o knižniciach, ale neboli ešte vyhlásené. V Nemecku sú v kultúrnych záležitostiach spolkové krajiny úplne suverénne. Pri uplatňovaní regionálneho princípu regióny samy rozhodujú o tom, či chcú včleniť legislatívu o knižniciach do zákonodarstva jednotlivých krajín. Doteraz však neurobili výraznejšie pokroky. Napriek tomu nie je možné súhlasiť s názorom, že Nemecko nemá žiadnu legislatívu vzťahujúcu sa na knižnice. Naopak. Dva väčšie súbory dôležitých zákonov a vyhlášok pre knižnice vytvárajú naozaj bohatú škálu právnych predpisov. Každodenná práca knižníc je upravovaná na federálnej úrovni a úrovni spolkových krajín takými zákonmi, ako sú Gesetz über Deutsche Bibliothek, (ktoré ale vyčleňuje úlohy a právomoci Nemeckej národnej knižnice) Gesetz über die Staatsbibliothek Preussischer Kulturbesitz, zákonmi, ktoré sa týkajú vyššieho vzdelávania v spolkových krajinách, zákonmi a vyhláškami o povinnom výtlačku, copyrighte, rozpočte, vyhláškami k finančnému zákonu a vyhláškami o ochrane mládeže alebo rôznorodými predpismi z oblasti pracovného a priemyselného práva. Ale treba stále zdôrazniť, že neexistuje žiadná spoločná legislatíva pre všetky knižnice. Ak sa spomenie Manifest UNESCO, to je skôr akýmsi odporúčaním. (3)

1.1.1 Manifest UNESCO
Knižnice sa riadia podľa, alebo vychádzajú aj z Manifestu UNESCO o verejných knižniciach.