Úvod
Aby mohol vôbec nejaký systém fungovať, je potrebná k tomu určitá organizácia a riadenie. Je to celý súbor činnosti, ktoré dávajú systém do chodu. A riadenie knižnice je tiež jeden z nich.
Knižničný systém je väčšinou založený na legislatíve, ktorej sa pridržiavajú a fungujú. Nemecko je ale jednou z krajín, ktoré legislatívu nemajú ale napriek tomu nefungujú. Ako je to možné?

1 Verejné knižnice v Nemecku
Správa IFLA z roku 2002 hovorí, že v Nemecku je okolo 5,484 verejných knižníc pre 60,2 miliónov obyvateľov. Populácia je cez 82 miliónov. V každom meste s populáciou nad 100.000 má verejná knižnica odborný personál, ale čím populácia viac klesá, tým je aj menej odborných pracovníkov.(2)
V nemecku neexistuje nejaká zodpovednosť zo strany vlády, ktorá sa dotýka knižničnej práce. Zodpovednosť pre verejné knižnice je viac decentralizovaná, pretože sú úplne podriadené miestnej samospráve. Treba dodať, že dokonca v Nemecku neexistuje legislatíva, ktorá ma národný či štátny dosah. Knižnice, múzeá a archívy v Nemecku sú založené buď: (1)
- federálnou vládou
- federálnym štátom
- administratívnym okresom
- miestnou autoritou
- vidieckym okresom
- mestskou autoritou
- spoločnosťami
- kostolmi
- združeniami, nadáciami a pod.
- súkromnými občanmi

V Nemecku sú (okrem iných) dve väčšie siete knižníc: sieť verejných knižníc a sieť vedecko-akademických knižníc. Verejné knižnice sú teda založené a financované miestnymi úradmi a vidieckymi okresmi, zatiaľ čo vedecké knižnice sú financované z rozpočtu spolkových krajín a federálnou vládou. Spadajú pod správu miest a obcí. Neexistuje žiadna právna norma, či už na federálnej úrovni alebo na úrovni krajín. Z toho vyplýva, že úlohy rozvoja knižníc musia byť prerokúvané od prípadu k prípadu. Preto oficiálne formulované úlohy slúžia predovšetkým ako pomocná argumentácia a ako návod a umožnia tak stanoviť normy. Ani 16 spolkových krajín, ktoré majú úplnú suverenitu pri rozhodovaní o kultúrnych otázkach, ani federálna vláda nemajú záujem zaväzovať sa v záležitostiach verejných knižníc zákonom. Úrady financujúce činnosť verejných knižníc majú však aj malý záujem o takúto legislatívu. Naopak - považujú za dôležité zabrániť tomu, aby ich regionálne, miestne zákony boli narušované nejakým zákonom širšej pôsobnosti.

Tie by boli pripravované len ako kompromisné riešenie napríklad v prípade stanovenia štandardov na orientáciu činnosti verejných knižníc, ak by boli garantované finančné dotácie buď zo spolkových zemí, alebo federálnou vládou. So zreteľom na vývoj rozpočtu spolkových krajín a rysujúcich sa masívnych obmedzení, je tu malá nádej na nejaké zblíženie sa so snahami uvedenými vyššie. (5)

1.1 Knižničné zákony a legislatíva v Nemecku
V Nemeckej spolkovej republike teda márne hľadáme, či už na úrovni federálnej alebo na úrovniach národných, legislatívu, ktorá by bola zámerne definovaná ako knižničná. Táto situácia sa môže knihovníkovi zo zahraničia zdať nezvyčajnou, pre Nemecko bola však vždy normálna. (6)
Určitá právna úprava bola platná dlhší čas aspoň v jednej časti Nemecka, konkrétne v NDR. Bola to tzv. vyhláška o knižniciach z roku 1968. Okrem iných ustanovení obsahovala aj podrobnú špecifikáciu zodpovednosti, štruktúry a práce knižníc. Po zjednotení Nemecka a páde NDR sa táto právna podpora stratila a zmenila sa na historickú súčasť vývoja knižníc v Nemecku. V roku 1999 síce ústavy dvoch spolkových krajín obsahovali ustanovenia týkajúce sa zákonov o knižniciach, ale neboli ešte vyhlásené. V Nemecku sú v kultúrnych záležitostiach spolkové krajiny úplne suverénne. Pri uplatňovaní regionálneho princípu regióny samy rozhodujú o tom, či chcú včleniť legislatívu o knižniciach do zákonodarstva jednotlivých krajín. Doteraz však neurobili výraznejšie pokroky. Napriek tomu nie je možné súhlasiť s názorom, že Nemecko nemá žiadnu legislatívu vzťahujúcu sa na knižnice. Naopak. Dva väčšie súbory dôležitých zákonov a vyhlášok pre knižnice vytvárajú naozaj bohatú škálu právnych predpisov. Každodenná práca knižníc je upravovaná na federálnej úrovni a úrovni spolkových krajín takými zákonmi, ako sú Gesetz über Deutsche Bibliothek, (ktoré ale vyčleňuje úlohy a právomoci Nemeckej národnej knižnice) Gesetz über die Staatsbibliothek Preussischer Kulturbesitz, zákonmi, ktoré sa týkajú vyššieho vzdelávania v spolkových krajinách, zákonmi a vyhláškami o povinnom výtlačku, copyrighte, rozpočte, vyhláškami k finančnému zákonu a vyhláškami o ochrane mládeže alebo rôznorodými predpismi z oblasti pracovného a priemyselného práva. Ale treba stále zdôrazniť, že neexistuje žiadná spoločná legislatíva pre všetky knižnice. Ak sa spomenie Manifest UNESCO, to je skôr akýmsi odporúčaním. (3)

1.1.1 Manifest UNESCO
Knižnice sa riadia podľa, alebo vychádzajú aj z Manifestu UNESCO o verejných knižniciach.

(3)
Verejná knižnica je podľa tohto manifestu akousi miestnou bránou do sveta vedomostí a základným predpokladom celoživotného vzdelávania, nezávislého rozhodovania a kultúrneho rozvoja jednotlivca i spoločenských skupín. Financovanie, legislatíva a siete
Služby verejných knižníc musia byť v zásade bezplatné. Zodpovednosť za prevádzku verejných knižníc náleží miestnym a štátnym úradom. Činnosť verejných knižníc musí byť založená na špeciálnej legislatíve a financovania miestnou samosprávou a štátnou správou. V záujme celoštátnej koordinácie a kooperácie knižníc musí legislatíva a strategické plány rozvoja definovať a podporovať budovanie celoštátnej siete knižníc založených na zdielaných štandardoch služieb. Riadenie a organizácia
Verejná knižnica si na základe potrieb svojej obce vypracováva jasný plán, v ktorom si definuje účel, priority a služby. Musí byť efektívne organizovaná a udržiavať profesionálnu úroveň svojej činnosti. Spolupracujú s odpovedajúcimi partnermi, napr. skupinami používateľov alebo s odborníkmi miestnej, regionálnej a národnej i medzinárodnej úrovne. Knihovník je aktívnym spojovacím článkom medzi používateľom a knižničnými fondami. Predpokladom zabezepčenia dostatočnej úrovne služieb je knihovnícka odborná kvalifikácia a jeho ďalšie vzdelávanie. 1.1.2 Ďalšia dokumentácia
Expertízne správy ako aj programy týkajúce sa knižníc, ktoré publikovala Asociácia nemeckých knižníc v roku 1973 a v roku 1993, vytvorili a vytvárajú z tohto hľadiska dôležitú dokumentáciu. Dokumenty podávajú opis základných funkcií, štrukturálnych postupov ako aj noriem, týkajúcich sa dôležitosti uchovávania kníh a médií, potrebného početného stavu personálu a požiadaviek, ktorým musia zodpovedať budovy. (7)
Aj keď tieto odporúčania nepredstavujú nevyhnutné záväzky, umožňujú v praxi takéto normy preskúmať, optimalizovať štruktúru a zabezpečiť určitú nezávislosť. Normalizácia pritom v sebe skrýva určitý risk: neponecháva dostatok priestoru experimentom, inovácii. Vzhľadom na všetky zdroje a prostriedky, ktorými knižnice disponujú, musia prispievať, dnes i v budúcnosti, k príťažlivosti mesta, k jeho živému charakteru, sociálnemu bohatstvu a kvalite intelektuálneho života.

1.2 Deutscher Bibliotheksverband
Je to akýsi spolok väčšiny typov knižníc. Medzi ne samozréjme patria aj verejné knižnice.

Členstvo zahŕňa napr: (8)
 Formuluje knižničnú politiku, reaguje rýchlo na aktuálny vývoj a poskytuje pomoc pre knižnice
 Má úzke kontakty a vplyv na parlament a ministerstvá
 Je zástupcom verejných a vedeckých knižníc, zameriava sa na spoločnú prácu všetkých knižníc bez rozdielu
 Je informačným centrom
 Ponúka pomoc pri riešení knižničných problémov a snaží sa ich finančne podporovať
 Vydáva publikácie ku knižničnopolitickým témam
 Poskytuje aktuálne informácie na svojej web stránke
 Iniciuje výmenu knihovníkov na medzinárodnej úrovni
 Ročne analyzuje výsledky práce a poskytuje cenné rady a informácie knižniciam (zadarmo)
 Knihy a čítanie podporuje, pretože sú základom pre poznanie a výskum
 A pod.

2 Národná knižnica v Nemecku v Kolíne
Nemecká knižnica je národnou knižnicou a národným bibliografickým informačným centrom pre Nemeckú federatívnu republiku. Je zodpovedná za zber, spracovanie a bibliografické indexovanie všetkých nemeckých publikácií a všetky publikácie, ktoré vyšli v nemeckom jazyku od 1913. Nemecká knižnica spolupracuje so všetkými národnými a medzinárodnými inštitúciami a organizáciami. Taktiež tvorí pravidlá pre štandardy pre Nemecko. Ale treba dodať, že nie je autoritou, ktorá má pod palcom knižnice na štátnej a federatívnej úrovni.(7)
Nemecká národná knižnica vznikla v 1990 tým, že sa spojila s existujúcimi inštitúciami – Nemecká knižnica Lipska (založená v 1912) a Nemeckou knižnicou Frankurt am Main (založená v 1947) s tým, že Nemecký hudobný archív v Berlíne sa pripojil v 1970. Všetky dokumenty sú spracované na rovnakom základe, takže môžu byť použité v celom Nemecku. Každá z knižnic plní iné funkcie. 2.1 Organizácia a riadenie verejných knižníc v Nemecku
Národná a medzinárodná spolupráca
Ako národná knižnica, Die Deutsche Bibliothek úzko spolupracuje so všetkými národnými a medzinárodnými inštitúciami a organizáciami. Je aktívnym partnerom v mnohých inštitucionálnych projektoch a orgánoch.
Hlavnými oblasťami kooperácie na národnej úrovni zahŕňa
• Vývoj a aplikovanie všeobecných štandardov a pravidiel v Úrade pre Knižničné štandardy (AFS):
o Zodpovednosť za tvorbu a vývoj jednotných národných pravidiel pre menné a vecné indexovanie
o Zodpovednosť za vývoj a manažment tvorby autorít
o Zodpovednosť za manažment a vývoj Automatického výmenného formátu pre knižnice (MAB)
o Musí zabezpečiť fungovanie národného ISSN-centra
o Zodpovednosť za zber, katalogizovanie a archivovanie od roku 1913 do súčastnosti
o Členstvo v pracovnej skupine EUBAM. o EUBAM prevádzkuje platformu pre informačnú výmennu medzi Framework programami EU a Nemeckými knižnicami, archívmi a múzeami
o Spolupráca s inými inštitúciami v rozširovaní a vývoji Periodickej databázi ZDB

Signifikantnými kooperačnými aktivitami na medzinároneje úrovni sú
o Aktívne členstvo v IFLA organizácií
o Zúčastňuje sa na vývoji a optimalizovaní metód pre konzervovanie v American Council of Library and Information Resources (CLIR) a European Commission on Preservation and Access (ECPA)
o Aktívne členstvo v konferenciách European National Librarians (CENL)
o Zúčastňuje sa aj pri harmonizácií pre výmennú dátových formátov v Ligue des Bibliothèques Européennes de Recherche (LIBER)

2.2 Organizačná štruktúra
(viď 1.

prílohu)
Keďže táto knižnica sa skladá z troch samostatných knižníc, aj riadenie je rozdelené podľa toho. Na čele všetkých troch knižníc je riaditeľ(ka) knižnice a pod ňou sú zástupcovia knižnice v Lipsku a Frankfurte am Main. Berlín patrí pod Frankfurtskú sekciu. Ďalej existuje akási centrálna administratíva, národné bibliografické služby, štandardizácia a informačné technológie, ktoré slúžia pre všetkých. Ďalej sú to už len oddelenia vrámci knižníc. 2.2.1 Orgány
Vrámci tejto knižnice existuje Administratívna rada, ktorá má plnú moc vo veciach týkajúcich sa knižnice, aj finančnú stránku: stanovy, rozpočet, súhlas s vykonaním každoročného auditu, vydanie smerníc ohľadom používania a poplatkov a smernice pre zberateľské aktivity. Predseda rady sedí v najvyššom riadiacom úrade. Rada pozostáva zo 4 reprezentantov Federálnej vlády, z čoho dvaja sú splnomocnenci pre kultúrne a mediálne záležitosti. Členstvo taktiež zahŕňa delegáta z nemeckej výskumnej spoločnosti, traja členovia z burzového spolku nemeckého knižného obchodu, jeden z hudobného priemyslu a taktiež osoba z obecnej správy Frankurtu am Main a Lipska. Generálny riaditeľ je vedúcim výkonným riaditeľom, ktorý je zodpovedný za súčastné operácie Nemeckej knižnice, čo sa týka rozhodovania a smerovania so súhlasom Administratívnej rady a podmienkami stanovenými organizáciou. Je reprezentovaná jedným zástupcom aj v Lipsku a Frankfurte, ktorí ju podporujú v jej zodpovedných úlohách.
Pomocná rada Nemeckej knižnice radí Administratívnej rade a generálnemu riaditeľovi pri rozhodnutiach týkajúcich sa knižničných záležitostí. Pomocná rada pozostáva z 12 expertov z oblasti knižnice a informačných vied, publikovania a knižného trhu.
Pomocná rada Nemeckého hudobného archívu pomáha Administratívnej rade a generálnemu riaditeľovi vo veciach, ktoré sa týkajú nemeckého hudobného archivu. Jeho členstvo tvorí 12 expertov z oblasti hudobných knižníc, hudobného vydávania, a z hudobného priemyslu. 3 Mestská knižnica v Dražďanoch
3.1 Úlohy
Ako mestský vykonávateľ služieb, plní Mestská knižnica v Dražďanoch nasledujúce úlohy pre obyvateľov mesta:
• Istotu, že každý dostane rovnaký prístup k informáciam,
• Sprevádzanie zmien informačnej spoločnosti na znalostnú
• Možnosti stretávania sa a iné akcie, pri ktorých sa zosilňuje identifikácia sa z mestom.
• Podpora vo všetkých fázach života od školy až po individuálne ďalšie vzdelanie v staršom veku
• Podpora čítania
• pomoc pri využívaní nových médií
• a pod. 3.2 Organizácia
“Mestská knižnica Dražďany“, je vlastne tvorená viacerými obecnými knižnicami.

Medzi ktoré patria aj bibliobusy, mládežnícke a školské knižnice, knižnica poskytujúca Krimi, grafotéka, centrálna knižnica, centrálna knižnica pre hudbu a školské knihovnícke pracovisko. Poskytuje prístup k 63 počítačom. Má 1.376.591 používateľov a v priemere 37,5 hodín do týždňa je otvorená každá pobočka. Je integrovaná do štruktúry Dražďanskej administratívy, ktorú môžme prirovnať k obecným úradom. Knižnice patria do portfólia „Kultúry“, teda pod Ministerstvo kultúry, obecný archív a úrad pre ochranu historických dokumentov. Od 1996 knižnica pracovala aj na projekte modernizácie verejnej správy. Celé tri roky predkladali knižnice mestskému úradu plán na rozvoj knižnic. Tento plán sa konkretizuje každý rok. Tento je za rok 2002.

rok 2001
Výpožičky 4.296.994 + 3,0 %
Výpožička jedného média 5,7 + 9,6 %
Používanie internetu 105.775 - 12,0 %
Používateľ 71.810 - 7,4 %
Návštevnosť 1.695.943 - 2,2 %
Média 747.674 + 0,5 %
Miera aktuálnosti 7,6 + 15,2 %
Podujatia 1.507 + 12,2 %
Vedenie 483 + 8,8 %
Výstavy 71 - 32,4 %
Náklady 8.036.540 € + 0,2 %
Výnosy 769.408 € - 15,2 %
Stupeň krytia nákladov 9,6 - 5,0 %

Kontrola rozpočtu slúži na uistenie, že, že sa plnia všetky ciele ročného plánu. Každoročne aj vychádza analýza, v ktorej sa sumarizuje celoročná práca knižnice. Od roku 1999 sa vďaka rôznym projektom zvýšil počet získaných médií. Najsilnejší nárast zaznamenalo novšie médium DVD o 123%, čo vlastne posunulo všetky vizuálne média dopredu a nárast celkovo bol 19%. Na druhej strane nastal pokles detskej literatúry oproti roku 1999.

Vecná a odborná literature 297.432 40 %
Beletria 155.571 21 %
Detská literatúra 110.588 15 %
Tonträger 85.577 11 %
DVD/Video 19.702 3 %
CD-ROM 8.905 1 %
Noty 53.559 7 %
Iné 16.340 2 %

3.3 Organizácia pracovníkov
Organizačná štruktúra funguje už 10 rokov v tej istej podobe, možno s menšími obmenami kvôli informačným techológiam. Ako sa spomínalo, dražďanský knižničný systém sa skladá z viacerých typov knižníc ako sú:
1. Mestské knižnice
2. Verejné školské knižnice
3. Knižnice, ktoré majú dozor nad inými knižnicami, rozdelené podľa miest, alebo skôr svetových stran
4. Iné knižnice – Hlavná knižnica a knižnica pre hudbu, Pojazdné knižnice, Sociálne knižnice

Na vrchu riadenia je Riaditeľ, pod ktorým sú oddelenia pre prácu s verejnosťou, sekretariát. (viď príloha č. 2)
Pod Sekciou Administratíva/správa je oddelenie pre Vzdelávanie a výskum, oddelenie technológii a technologického zabezpečenia, finančné oddelenie a znova technické oddelenie, ktoré ma ale na starosti dopravu, opravy, bezpečnosť pri práci a práca s verejnosťou.

Ďalej nastupuje už konkrétne Oddelenie knižníc – Oddelenie pre upomienky, Centrálne knižničné služby (Centrálne knižničné služby robia akvizíciu, spracovávajú dokumenty a katalogizujú), sociálna knižnicá práca. Oddelenie pre využívanie sa stará o knižničný poriadok, štatistiku, cirkuláciu výpožičiek, knižničný softvér a zariadenie knižnice. Redakčný odbor má na starosti výber literatúry všetkého druhu. Sú rôzne oddelenia, ktoré majú rozdelené okruhy, ako Hudba a noty, Medicína, Jazyky a pod.

Záver
Knihovníctvo v Nemecku patrí medzi tie nalepšie fungujúce. Alebo sa to tak zdá. Mnohí si predstavia veľké budovy s hordami kníh, najlepšími počítačmi, poskytujúce najlepšie služby. Zarážajúcim faktom je fakt, že v skutočnosti Nemecký knižničný systém nemá skutočnú legislatívu, podľa ktorej by sa mohol riadiť. Existuje kopec odporúčaní, dodatkov a príkazov, ale nie v jednej forme. Každá spolková krajina má svoj vlastný systém, ktorým sa riadí. Ale môžme povedať, že väčšina z knižníc sa zapojila do Deutscher Bundesverband, ktorý sa snaží pomáhať knižniciam rôznymi spôsobmi. Boli aj snahy o vytvorenie knižničnej legislatívy, ale tie vždy nejakým zázrakom stroskola a dnes už nie je ani tej snahy. Bude sa dať operovať v knižniciach ďalej takýmto spôsobom? To ukáže len čas.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk