Úvod
Aby mohol vôbec nejaký systém fungovať, je potrebná k tomu určitá organizácia a riadenie. Je to celý súbor činnosti, ktoré dávajú systém do chodu. A riadenie knižnice je tiež jeden z nich.
Knižničný systém je väčšinou založený na legislatíve, ktorej sa pridržiavajú a fungujú. Nemecko je ale jednou z krajín, ktoré legislatívu nemajú ale napriek tomu nefungujú. Ako je to možné?

1 Verejné knižnice v Nemecku
Správa IFLA z roku 2002 hovorí, že v Nemecku je okolo 5,484 verejných knižníc pre 60,2 miliónov obyvateľov. Populácia je cez 82 miliónov. V každom meste s populáciou nad 100.000 má verejná knižnica odborný personál, ale čím populácia viac klesá, tým je aj menej odborných pracovníkov.(2)
V nemecku neexistuje nejaká zodpovednosť zo strany vlády, ktorá sa dotýka knižničnej práce. Zodpovednosť pre verejné knižnice je viac decentralizovaná, pretože sú úplne podriadené miestnej samospráve. Treba dodať, že dokonca v Nemecku neexistuje legislatíva, ktorá ma národný či štátny dosah. Knižnice, múzeá a archívy v Nemecku sú založené buď: (1)
- federálnou vládou
- federálnym štátom
- administratívnym okresom
- miestnou autoritou
- vidieckym okresom
- mestskou autoritou
- spoločnosťami
- kostolmi
- združeniami, nadáciami a pod.
- súkromnými občanmi

V Nemecku sú (okrem iných) dve väčšie siete knižníc: sieť verejných knižníc a sieť vedecko-akademických knižníc. Verejné knižnice sú teda založené a financované miestnymi úradmi a vidieckymi okresmi, zatiaľ čo vedecké knižnice sú financované z rozpočtu spolkových krajín a federálnou vládou. Spadajú pod správu miest a obcí. Neexistuje žiadna právna norma, či už na federálnej úrovni alebo na úrovni krajín. Z toho vyplýva, že úlohy rozvoja knižníc musia byť prerokúvané od prípadu k prípadu. Preto oficiálne formulované úlohy slúžia predovšetkým ako pomocná argumentácia a ako návod a umožnia tak stanoviť normy. Ani 16 spolkových krajín, ktoré majú úplnú suverenitu pri rozhodovaní o kultúrnych otázkach, ani federálna vláda nemajú záujem zaväzovať sa v záležitostiach verejných knižníc zákonom. Úrady financujúce činnosť verejných knižníc majú však aj malý záujem o takúto legislatívu. Naopak - považujú za dôležité zabrániť tomu, aby ich regionálne, miestne zákony boli narušované nejakým zákonom širšej pôsobnosti.