Na digitálne knižnice môžeme pozerať z jednej strany (knihovníckej) ako na ďalší evolučný krok vo vývoji tradičných knižníc – od klasickej “papierovej“ knižnice (primárne i sekundárne informácie sú v analógovej podobe) cez hybridné knižnice (primárne informácie prevažne analógové, sekundárne informácie v automatizovanej digitálnej podobe) až po knižnice digitálne (všetky informačné zdroje a služby iba v digitálnej podobe). (3,4)
Ponúkajú integrované služby z digitálnej zbierky vedeckých a kultúrnych informácií. Kedže existuje viac typov digitálnych knižníc, každá aj poskytuje niečo iné. Napríklad mohla by sa uviesť aj služba OCLC konzorcia, ktorá vytvorila digitálnu knižnicu, ktorá poskytuje E-booky. Sú to elektronické dokumenty rôzneho zamerania, ktoré poskytuje pre svojich používateľov. Dokumenty sú rôzneho zamerania, takže je z čoho vyberať. (5)
Hlavnou výhodou digitálnych knižníc je aj to, že sú prístupné 24 hodín denne, 7 dni v týždni a poskytujú prístup je z akéhokoľvek miesta. Nesmie sa zabudnúť dodať, že treba dodržiavať autorské zákony a copyrighty, čo je dosť diskutovaná problematika, pretože veľa nezodpovedaných otázok. Existujú rôzne projekty, ktoré využívajú digitálne knižnice k edukačnému procesu, kde sa spája prostredie na učenie s digitálnym prostredím. Napríklad projekt v USA – National Science Foundation, ktorý sa zaoberáa matematikou, inžinierstvom, sa snaží spojiť všetký dostupné zdroje pre tieto oblasti, spojiť rôzne spôsoby učenia, či na základných školách, alebo pre celoživotné vzdelávanie, do jednej národnej knižnice – alebo dokonca to môže presahovať aj hranice. Tento projekt je ale aj prepojený s ďalšími projektami, ktoré sú súčasťou digitálnych knižníc. (6)
Pre digitálne knižnice sú typické bohaté informačné potreby, viacnásobné zdroje príbuzných informácií, heterogénne informácie, množstvo informačných zdrojov, multimediálne informácie, definované používateľské prostredie, motivovaní
používatelia, orientácia na úlohy, viacjazyčný prístup, spolupráca, orientácia podľa
odborov a pod. (2)
Digitálne knižnice sa hlavne zameriavajú na výskum, vzdelávanie a školstvo, ale aby sa dosiahli všetky výhody, ktoré môžu ponúknuť, je nutné taktiež, aby sa snažila aj o spoluprácu pracovných skupín (v medicínstve, práve, obchode a vláde.) Napríklad tým, že by sa stali médiom, ktoré by mohli pracovné skupiny a študenti využiť na uchovanie ich informácií, komunikovanie navzájom a pod. Taktiež knihovníci by mohli viac spolupracovať so študentmi, aby sa dozvedeli, čo od toho očakávajú študenti, čo by sa mohlo zlepšiť a pod. A spätne, zasa knihovníci by mohli vysvetliť študentom výhody pre vzdelanie vrámci použitia digitálnych knižníc, ako sa dostať k zdrojom, ktoré im môžu pômocť v prostredí učenia a pod. Knihovníci prepájajú zdroje, či už online alebo printové, tvoria znich akúsi databázu, či už na webe alebo pod.