Potom môžu vysvetliť študentom, ako sú organizované a ako ich využiť, pretože toto prostredie môže byť pre nich relatívne nové.
Je teda zrejmé, že digitálne knižnice majú celý rad funkcií, ktoré by sme nenašli v tradičných knižniciach. Tak ako napreduje výskum v oblasti digitálnych knižníc, sa menia aj prístupy k jej chápaniu. Na výskum v oblasti digitálnych knižníc vplývajú aj výsledky výskumov v komunikačných a počítačových technológiách. 2 Rozdelenie digitálnych knižníc a ich úlohy
Na internete dnes existuje veľké množstvo zaujímavých digitálnych knižníc. Z pohľadu spôsobu tvorby digitálnej zbierky ich môžeme rozdeliť do troch kategórií: (3)

1. digitalizované digitálne knižnice
- obsahujú digitálne objekty vytvorené digitalizáciou fyzických artefaktov, a to napríklad skenovaním textových alebo obrazových predlôh. Tento typ digitálnych knižníc vzniká najčastejšie
- s cieľom lepšie sprístupniť zaujímavé, vzácne či ťažko dostupné fyzické zbierky (napríklad rukopisy)
Digitálna forma umožňuje nielen efektívnu a časovo i priestorovo neobmedzenú prezentáciu pôvodných dokumentov, ale je možné ju využiť i na vytváranie nových typov prezentácií, ktoré u fyzických artefaktov nie sú možné – napríklad vytváranie virtuálnych zbierok alebo združovanie rôznych materiálov do multimediálnych a hypertextových prezentácií. Ako príklad digitalizovaných digitálnych knižníc spomeňme American Memory (Kongresová knižnica USA), JSTOR (University of Michigan, JSTOR Mellonova nadácia) či Memoriae Mundi Series Bohemica (Národná knižnica ČR) ako súčasť širšieho programu Pamäť sveta (UNESCO);

2. born-digital digitálne knižnice
- obsahujú materiál, ktorý vznikol už priamo v digitálnej podobe a často existuje iba a len v digitálnej podobe, bez akejkoľvek fyzickej predlohy. Tento typ digitálnych knižníc vzniká s cieľom existujúce digitálne materiály systematicky usporiadať, vytvoriť podmienky na jeho uchovanie a potom aj sprístupnenie. V miniatúrnej podobe s obdobným problémom zápasí napríklad hociktorý majiteľ digitálneho fotoaparátu. Veľmi často sa s daným typom digitálnych knižníc stretávame
- v oblasti vedy a vedeckého publikovania;
príkladom je preprintový systém ArXiv.org vytvorený pre efektívnu kooperatívnu spoluprácu vedeckých článkov alebo digitálnej knižnice vedeckých časopisov významných svetových nakladateľov, ako sú LINK (Springer), ScienceDirect (Elsevier) či Idealibrary (Academic Press).