Významné kolekcie čisto digitálnych informácií vznikajú v oblasti
- kozmického výskumu (potreba spracovať a sprístupniť obrovský tok informácií prúdiacich z vesmírnych družíc),
- jadrového výskumu (spracovanie dát z jadrových urýchľovačov),
- ale hoci aj medicíny (napríklad MeDiMed – neverejná brnianska metropolitná digitálna knižnica archivujúca a sprístupňujúca pre potreby lekárskej operatívnej práce i výskumu obrazové dáta z vyšetrení na rôznych typoch lekárskych diagnostických zariadení);

3. zberné digitálne knižnice
Získavajú svoje materiály z internetu prostredníctvom ich
- automatizovaného zberu (harvesting). Často tieto knižnice vznikajú s cieľom zabezpečiť
- dlhodobú dostupnosť či archiváciu digitálneho materiálu, ktorý by inak mohol čoskoro zaniknúť. Príkladom tohto typu digitálnych knižníc je Internet Archive, usilujúci o kompletnú archiváciu celého webu. Mnohé národné pamäťové inštitúcie realizujú obdobné digitálne knižnice s cieľom uchovať pre budúce generácie digitálne národné kultúrne dedičstvo – z našich končín pripomeňme projekt WebArchiv Národnej knižnice ČR. Problémom zberných digitálnych knižníc je vysporiadanie autorských a vlastníckych práv ako základnej podmienky na sprístupnenie. Na druhej strane predstavujú vhodné spojenie dvoch odlišných technológií (vyhľadávacích strojov so zbernými robotmi na strane jednej a knihovníckych postupov na strane druhej) s potenciálne veľkými perspektívami. Výskum v tejto oblasti reprezentuje predovšetkým projekt WebBase Stanfordskej univerzity. Zaujímavým podvariantom je tiež Iniciatíva Otvorených Archívov OAI (Open Archive Iniciative), ktorá sa usiluje zlepšiť pomocou jednoduchých a ľahko implementovateľných princípov interoperabilitu rôznych digitálnych knižníc, dostupnosť informácií o čiastkových digitálnych zbierkach a súčasne aj presnosť pri ich vyhľadávaní. 3 Digitálna knižnica v informačnom priestore
V súčasnosti je k dispozícii stále viac informácií v digitálnej forme. V štúdii Lymana a Variana sa uvádza, že každý deň vychádza vo svete v tlačenej forme približne jeden milión kníh, v elektronickej forme okolo 7 miliónov kníh. Internet obsahoval v roku 2000 viac ako 550 miliárd dokumentov. Čo je ale neuveriteľné, tlačený obsah reprezentuje iba 0,003% celého obsahu publikovaného vo svete. Znamená to, že každej jednej vete v tlačených médiách zodpovedá 30 000 viet v digitálnej forme.
Zatiaľ čo v osemdesiatych rokoch boli v digitálnej forme prístupné hlavne bibliografické databázy v databázových centrách, v súčasnosti vďaka nástupu internetu a demokratizácii elektronického publikovania je k dispozícii stále viac úplnych textov časopisov, kníh, encyklopédií a ďalších referenčných zdrojov, ktoré sa nachádzajú v tradičných knižniciach.

3.1 Budúcnosť
Budúci výskum v oblasti digitálnych knižníc by sa mal riadiť nasledovnými zásadami:
• Výskum v oblasti digitálnych knižníc sa doteraz sústreďoval väčšinou iba na poskytovanie služieb v oblasti vedy, výskumu a výchovy.