Ak chceme, aby digitálne knižnice slúžili celej spoločnosti a bol vytvorený zodpovedajúci obchodný model služieb, digitálne knižnice musia podporovať tiež prax v medicíne, práve,
obchode, vo vláde a pod.
• Digitálne knižnice by už nemali slúžiť iba ako prostriedok prístupu k informáciám, ale tiež podporovať nové metódy intelektuálnej práce.
• Digitálne knižnice by nemali poskytovať služby iba individuálnym používateľom, ale tiež podporovať spoluprácu medzi rôznymi komunitami a slúžiť množine komunít používateľov.

Typicky je v súčasnosti digitálna knižnica predstavovaná a vytváraná skôr zo strany odborníkov na informačné technológie, ktorí sa pri tvorbe novej generácie svojich informačných systémov inšpirujú postupmi z oblasti knižníc a s knihovníkmi často úzko spolupracujú. Prednosťou digitálnych knižníc je vlastníctvo primárnych dokumentov, z čoho vyplýva i možnosť garantovať kvalitu, autentickosť, individuálne sprístupňovanie dokumentov podľa špecifických podmienok a výrazne vyššia presnosť pri vyhľadávaní. Nevýhodou digitálnych knižníc je zatiaľ ich malé rozšírenie, rôznorodosť, neexistencia jednotných štandardov a podpornej globálnej infraštruktúry, ktorá by umožnila prepájanie a spoluprácu digitálnych knižníc medzi sebou.

3.2 Úlohy, ktoré by mali knižnice plniť: (2)
1. Digitálne knižnice musia integrovať prístup k materiálom zároveň aj s prístupom k nástrojom umožňujúcim spracovať tieto materiály.
Bude potrebné vyvinúť množstvo nástrojov, od techník spracovania prirodzeného jazyka (automatický preklad, extrakcia a sumarizácia informácií, automatické rozpoznávanie reči) až po vedecké a matematické výpočty a modelovanie, vizualizáciu a pod. Sú už digitálne knižnice, ktoré to umožňujú, ako napr. Digimorph
Digital Library poskytuje 2D a 3D vizuálne techniky na skúmanie vnútornej a vonkajšej štruktúry žijúcich zvierat. Projekt Perseus umožňuje prístup k historickým obrázkom a mapám Londýna ako aj k virtuálnej realite umožňujúcej skúmať tieto objekty a pod.

2. Digitálne knižnice by mali podporovať vytváranie individuálnych alebo komunitných informačných priestorov
Digitálne knižnice by už nemali poskytovať iba prístup k digitalizovaným informačným zdrojom, ale podporovať tvorbu informačného priestoru prostredníctvom procesu selekcie, anotácie, prispievania a spolupráce. Anotácia umožňuje vytvárať nové štruktúry, ako napríklad spojenia medzi objektami, používatelia by mali mať možnosť dodávať nové objekty, obrázky a pod. Anotácie by mohli byť buď súkromné, verejné, alebo dostupné iba určitej skupine používateľov a pod. 3. Digitálne knižnice potrebujú sémantickú štruktúru
Digitálne knižnice by mali mať konceptuálnu štruktúru pre jednotlivé oblasti poznania vrátane štandardov metaprvkov. Ide o náročný proces, ktorému treba venovať patričný výskum. Štandardizačné aktivity v oblasti metaúdajov na webe priniesli už pozitívne výsledky. Prostredie internetu umožnilo vznik rôznych skupín zaoberajúcich sa tvorbou štandardov pre metaúdaje. Niektoré existujú vo forme iniciatív, ktorých náplňou je vytváranie všeobecne zameraných štandardov, iné vo forme skupín vyvíjajúcich zvyčajne štandardy so špecifickým zameraním. K tým, ktoré sa metaúdajmi zaoberajú všeobecne, môžeme zaradiť Dublin Core iniciatívu a činnosť W3C konzorcia.