Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Využitie digitálnych knižníc v spoločenskej praxi
Dátum pridania: | 03.03.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Alana | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 736 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 11.8 |
Priemerná známka: | 2.99 | Rýchle čítanie: | 19m 40s |
Pomalé čítanie: | 29m 30s |
Vo viac než stovke samostatných digitálnych zbierok sprístupňuje dnes okolo 7 miliónov artefaktov vybraných z historických zbierok – fotografií, obrazov, listov, rukopisov, textov, vzácnych kníh, máp, zvukových nahrávok, filmov, ale aj ďalších typov materiálov. Okrem vlastného obsahu priniesol tento projekt (označovaný vzhľadom na svoj rozsah a náročnosť niekedy tiež ako “digitalizačný Apollo-projekt“) i rad prepracovaných digitalizačných štandardov a postupov využívaných v mnohých ďalších projektoch a digitálnych knižniciach. Prevádzka a rozvoj digitálnej knižnice sú financované Kongresovou knižnicou a z grantov.
JSTOR (http://www.jstor.org/)
Je uzavrená (dostupná iba na základe predplatného) digitalizovaná digitálna knižnica archívnych čísiel časopisov z oblasti spoločenských vied, vytváraná a prevádzkovaná otvoreným nezárobkovým združením vysokých škôl a knižníc JSTOR (Journal Storage) za podpory Mellonovej nadácie; združenie má v súčasnosti viac ako 1 600 členov. Prvotným cieľom bolo zdigitalizovať “zlaté časopisecké jadro“ americkej humanitnej vedy – teda tých časopisov, ktoré vlastní prakticky každá akademická (americká) knižnica – a pomôcť tak knižniciam riešiť problémy s úložným priestorom pre archívne čísla, s neúplnosťou zbierok (história väčšiny časopisov predstavuje desiatky až stovky rokov), rastúcimi nákladmi na údržbu a ochranu starých fondov a taktiež s efektívnym sprístupnením archívnych fondov používateľom. Ekonomický model bol vymyslený tak, aby na jednej strane umožnil celý systém dlhodobo prevádzkovať a ďalej rozvíjať a aby na druhej strane bol pre členov združenia finančne výhodný. Vzhľadom na dohodu s vydavateľmi o tom, že nie sú prístupné najaktuálnejšie čísla časopisov (digitalizuje sa vždy od prvého čísla prvého ročníka až po dohodnutú pohyblivú hranicu, stanovenú pre každý časopis zvlášť – v priemere 3 – 5 posledných rokov), neplatia sa žiadne poplatky vydavateľom. Všetky príjmy z predplatného idú teda výhradne iba na prevádzku systému a ďalšiu priebežnú digitalizáciu; mesačne sa vzhľadom na posun pohyblivej hranice digitalizuje niekoľko stoviek tisícov strán staronových čísiel časopisov (každá strana sa uchováva jednak v podobe obrázku na poskytnutie originálneho vzhľadu, jednak sa cez OCR systémy prevádza do textovej podoby s cieľom umožniť fulltextové vyhľadávanie). Pôvodná zbierka označovaná dnes ako Arts & Sciences I Collection (obsahujúca 117 základných časopisov s celkovo takmer 8 000 ročníkmi jednotlivých čísiel) sa postupne dopĺňa ďalšími zbierkami – Arts & Science II, Business, Ecology & Botany, General Science, Language & Literature, Music Collection.
Zdroje: KATUŠČÁK, Dušan a i. Informačná výchova : terminologický a výkladový slovník : odbor knižničná a informačná veda. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1998. ISBN 80-08-02818-1. Heslo Digitálna knižnica, s. 71., WATERS, D. J. What are digital libraries? In CLIR Issues. [online]. Vol 7-8, 1998. [cit. 2003-11-22]. Dostupné na internete: ., BARTOŠEK, M. Internet a digitálne knižnice. In ITLib. [online]. Č. 2, 2003. [cit. 2003-11-22]. Dostupné na internete: ., MAKULOVÁ, S. Digitálne knižnice budúcnosti – nové smery výskumného programu. In INFOS 2003. [online]. 2003. [cit. 2003-11-22]. Dostupné na internete: < http://www.aib.sk/infos/infos2003/15.htm>., OCLC. Netlibrary [online]. [cit. 2003-11-22]. Dostupné na internete: < http://www.oclc.org/netlibrary>., HOES, Hans. Digital libraries and education. In D-Lib Magazine. [online] Vol 7, Nr. 7/8, 2001. [cit. 2003-11-22]. Dostupné na internete: .