Úvod
Digitálne knižnice sú novšími systémami a ich podstatou je aby umožnili
každému občanovi prístup k univerzu ľudského poznania v hociktorom čase z každého miesta našej planéty používateľsky prívetivým, ale aj efektívnym spôsobom. Digitálne knižnice by mali pomôcť prekonať vzdialenostné, jazykové a kultúrne bariéry a prístup k nim by mal byť umožnený prostredníctvom rôznych zariadení prístupu k internetu.

1 Digitálna knižnica
Termín digitálna knižnica sa stala frekventovaným pojmom v odbornej literatúre a má v nej už stále miesto. Mnohokrát ho spomíname bez toho, aby sme si uvedomili, čo všetko sa skutočne za týmto pojmom skrýva. Sú novými systémami, službami a prostredím na integrovanie digitálneho obsahu v digitálnom prostredí s cieľom podporiť nové spôsoby využívania informácií, učenia, vedeckej komunikácie a výskumu. (1) Je potrebné, aby manažéri knižníc a informační pracovníci porozumeli posunu v odbornej práci smerom k novým vzťahom medzi používateľmi a informačnými zdrojmi.
Chápanie pojmu sa vyvíja priebežne s vývojom informačných technológií. Problém sa komplikuje nejednotným chápaním pojmu odborníkmi z rôznych vedných disciplín, ktorí spolupracujú pri tvorbe koncepcií a náplne digitálnej knižnice. 1. 1 Informačná infraštruktúra
Existuje niekoľko dôvodov, ktoré vysvetľujú potrebu vybaviť digitálnu knižnicu dobre premyslenou a vyspelou infraštruktúrou: zlepší sa tak výkonnosť a efektívnosť, znížia sa náklady na tvorbu programov a ich uplatnenie a možno sa ubezpečiť, že bude dostatočne pružne reagovať na budúce potreby. Ak by sa zabezpečilo technické zabezpečenie, digitálne knižnice by mohli plniť niektoré zo svojich funkcií, alebo poslaní a to:
- vytvárať obsah (vytváranie elektronických dokumentov a multimediálnych dokumentov),
- rešerš v úplnom texte (napríklad pri predmetovom vyhľadávaní z viacerých zdrojov, alebo pri vyhľadávaní podľa kľúčových slov, na vyhľadávanie sa využívajú operátory Booleovej algebry),
- podporu báz dát (zároveň pre metaúdaje alebo informácie o predmete informácií a prvky, ako sú zvuk, videoklipy a obrazy),
- spracovanie dokumentov, nosič serverov, ako aj nástroje pre rozvoj aplikácií. 1. 2 Funkcionalita a zameranie digitálnych knižníc
Digitálne knižnice informačné zdroje nielen vyhľadávajú a sprístupňujú, ale predovšetkým taktiež vlastnia, spravujú a udržiavajú.

Na digitálne knižnice môžeme pozerať z jednej strany (knihovníckej) ako na ďalší evolučný krok vo vývoji tradičných knižníc – od klasickej “papierovej“ knižnice (primárne i sekundárne informácie sú v analógovej podobe) cez hybridné knižnice (primárne informácie prevažne analógové, sekundárne informácie v automatizovanej digitálnej podobe) až po knižnice digitálne (všetky informačné zdroje a služby iba v digitálnej podobe). (3,4)
Ponúkajú integrované služby z digitálnej zbierky vedeckých a kultúrnych informácií. Kedže existuje viac typov digitálnych knižníc, každá aj poskytuje niečo iné. Napríklad mohla by sa uviesť aj služba OCLC konzorcia, ktorá vytvorila digitálnu knižnicu, ktorá poskytuje E-booky. Sú to elektronické dokumenty rôzneho zamerania, ktoré poskytuje pre svojich používateľov. Dokumenty sú rôzneho zamerania, takže je z čoho vyberať. (5)
Hlavnou výhodou digitálnych knižníc je aj to, že sú prístupné 24 hodín denne, 7 dni v týždni a poskytujú prístup je z akéhokoľvek miesta. Nesmie sa zabudnúť dodať, že treba dodržiavať autorské zákony a copyrighty, čo je dosť diskutovaná problematika, pretože veľa nezodpovedaných otázok. Existujú rôzne projekty, ktoré využívajú digitálne knižnice k edukačnému procesu, kde sa spája prostredie na učenie s digitálnym prostredím. Napríklad projekt v USA – National Science Foundation, ktorý sa zaoberáa matematikou, inžinierstvom, sa snaží spojiť všetký dostupné zdroje pre tieto oblasti, spojiť rôzne spôsoby učenia, či na základných školách, alebo pre celoživotné vzdelávanie, do jednej národnej knižnice – alebo dokonca to môže presahovať aj hranice. Tento projekt je ale aj prepojený s ďalšími projektami, ktoré sú súčasťou digitálnych knižníc. (6)
Pre digitálne knižnice sú typické bohaté informačné potreby, viacnásobné zdroje príbuzných informácií, heterogénne informácie, množstvo informačných zdrojov, multimediálne informácie, definované používateľské prostredie, motivovaní
používatelia, orientácia na úlohy, viacjazyčný prístup, spolupráca, orientácia podľa
odborov a pod. (2)
Digitálne knižnice sa hlavne zameriavajú na výskum, vzdelávanie a školstvo, ale aby sa dosiahli všetky výhody, ktoré môžu ponúknuť, je nutné taktiež, aby sa snažila aj o spoluprácu pracovných skupín (v medicínstve, práve, obchode a vláde.) Napríklad tým, že by sa stali médiom, ktoré by mohli pracovné skupiny a študenti využiť na uchovanie ich informácií, komunikovanie navzájom a pod. Taktiež knihovníci by mohli viac spolupracovať so študentmi, aby sa dozvedeli, čo od toho očakávajú študenti, čo by sa mohlo zlepšiť a pod. A spätne, zasa knihovníci by mohli vysvetliť študentom výhody pre vzdelanie vrámci použitia digitálnych knižníc, ako sa dostať k zdrojom, ktoré im môžu pômocť v prostredí učenia a pod. Knihovníci prepájajú zdroje, či už online alebo printové, tvoria znich akúsi databázu, či už na webe alebo pod.

Potom môžu vysvetliť študentom, ako sú organizované a ako ich využiť, pretože toto prostredie môže byť pre nich relatívne nové.
Je teda zrejmé, že digitálne knižnice majú celý rad funkcií, ktoré by sme nenašli v tradičných knižniciach. Tak ako napreduje výskum v oblasti digitálnych knižníc, sa menia aj prístupy k jej chápaniu. Na výskum v oblasti digitálnych knižníc vplývajú aj výsledky výskumov v komunikačných a počítačových technológiách. 2 Rozdelenie digitálnych knižníc a ich úlohy
Na internete dnes existuje veľké množstvo zaujímavých digitálnych knižníc. Z pohľadu spôsobu tvorby digitálnej zbierky ich môžeme rozdeliť do troch kategórií: (3)

1. digitalizované digitálne knižnice
- obsahujú digitálne objekty vytvorené digitalizáciou fyzických artefaktov, a to napríklad skenovaním textových alebo obrazových predlôh. Tento typ digitálnych knižníc vzniká najčastejšie
- s cieľom lepšie sprístupniť zaujímavé, vzácne či ťažko dostupné fyzické zbierky (napríklad rukopisy)
Digitálna forma umožňuje nielen efektívnu a časovo i priestorovo neobmedzenú prezentáciu pôvodných dokumentov, ale je možné ju využiť i na vytváranie nových typov prezentácií, ktoré u fyzických artefaktov nie sú možné – napríklad vytváranie virtuálnych zbierok alebo združovanie rôznych materiálov do multimediálnych a hypertextových prezentácií. Ako príklad digitalizovaných digitálnych knižníc spomeňme American Memory (Kongresová knižnica USA), JSTOR (University of Michigan, JSTOR Mellonova nadácia) či Memoriae Mundi Series Bohemica (Národná knižnica ČR) ako súčasť širšieho programu Pamäť sveta (UNESCO);

2. born-digital digitálne knižnice
- obsahujú materiál, ktorý vznikol už priamo v digitálnej podobe a často existuje iba a len v digitálnej podobe, bez akejkoľvek fyzickej predlohy. Tento typ digitálnych knižníc vzniká s cieľom existujúce digitálne materiály systematicky usporiadať, vytvoriť podmienky na jeho uchovanie a potom aj sprístupnenie. V miniatúrnej podobe s obdobným problémom zápasí napríklad hociktorý majiteľ digitálneho fotoaparátu. Veľmi často sa s daným typom digitálnych knižníc stretávame
- v oblasti vedy a vedeckého publikovania;
príkladom je preprintový systém ArXiv.org vytvorený pre efektívnu kooperatívnu spoluprácu vedeckých článkov alebo digitálnej knižnice vedeckých časopisov významných svetových nakladateľov, ako sú LINK (Springer), ScienceDirect (Elsevier) či Idealibrary (Academic Press).

Významné kolekcie čisto digitálnych informácií vznikajú v oblasti
- kozmického výskumu (potreba spracovať a sprístupniť obrovský tok informácií prúdiacich z vesmírnych družíc),
- jadrového výskumu (spracovanie dát z jadrových urýchľovačov),
- ale hoci aj medicíny (napríklad MeDiMed – neverejná brnianska metropolitná digitálna knižnica archivujúca a sprístupňujúca pre potreby lekárskej operatívnej práce i výskumu obrazové dáta z vyšetrení na rôznych typoch lekárskych diagnostických zariadení);

3. zberné digitálne knižnice
Získavajú svoje materiály z internetu prostredníctvom ich
- automatizovaného zberu (harvesting). Často tieto knižnice vznikajú s cieľom zabezpečiť
- dlhodobú dostupnosť či archiváciu digitálneho materiálu, ktorý by inak mohol čoskoro zaniknúť. Príkladom tohto typu digitálnych knižníc je Internet Archive, usilujúci o kompletnú archiváciu celého webu. Mnohé národné pamäťové inštitúcie realizujú obdobné digitálne knižnice s cieľom uchovať pre budúce generácie digitálne národné kultúrne dedičstvo – z našich končín pripomeňme projekt WebArchiv Národnej knižnice ČR. Problémom zberných digitálnych knižníc je vysporiadanie autorských a vlastníckych práv ako základnej podmienky na sprístupnenie. Na druhej strane predstavujú vhodné spojenie dvoch odlišných technológií (vyhľadávacích strojov so zbernými robotmi na strane jednej a knihovníckych postupov na strane druhej) s potenciálne veľkými perspektívami. Výskum v tejto oblasti reprezentuje predovšetkým projekt WebBase Stanfordskej univerzity. Zaujímavým podvariantom je tiež Iniciatíva Otvorených Archívov OAI (Open Archive Iniciative), ktorá sa usiluje zlepšiť pomocou jednoduchých a ľahko implementovateľných princípov interoperabilitu rôznych digitálnych knižníc, dostupnosť informácií o čiastkových digitálnych zbierkach a súčasne aj presnosť pri ich vyhľadávaní. 3 Digitálna knižnica v informačnom priestore
V súčasnosti je k dispozícii stále viac informácií v digitálnej forme. V štúdii Lymana a Variana sa uvádza, že každý deň vychádza vo svete v tlačenej forme približne jeden milión kníh, v elektronickej forme okolo 7 miliónov kníh. Internet obsahoval v roku 2000 viac ako 550 miliárd dokumentov. Čo je ale neuveriteľné, tlačený obsah reprezentuje iba 0,003% celého obsahu publikovaného vo svete. Znamená to, že každej jednej vete v tlačených médiách zodpovedá 30 000 viet v digitálnej forme.
Zatiaľ čo v osemdesiatych rokoch boli v digitálnej forme prístupné hlavne bibliografické databázy v databázových centrách, v súčasnosti vďaka nástupu internetu a demokratizácii elektronického publikovania je k dispozícii stále viac úplnych textov časopisov, kníh, encyklopédií a ďalších referenčných zdrojov, ktoré sa nachádzajú v tradičných knižniciach.

3.1 Budúcnosť
Budúci výskum v oblasti digitálnych knižníc by sa mal riadiť nasledovnými zásadami:
• Výskum v oblasti digitálnych knižníc sa doteraz sústreďoval väčšinou iba na poskytovanie služieb v oblasti vedy, výskumu a výchovy.

Ak chceme, aby digitálne knižnice slúžili celej spoločnosti a bol vytvorený zodpovedajúci obchodný model služieb, digitálne knižnice musia podporovať tiež prax v medicíne, práve,
obchode, vo vláde a pod.
• Digitálne knižnice by už nemali slúžiť iba ako prostriedok prístupu k informáciám, ale tiež podporovať nové metódy intelektuálnej práce.
• Digitálne knižnice by nemali poskytovať služby iba individuálnym používateľom, ale tiež podporovať spoluprácu medzi rôznymi komunitami a slúžiť množine komunít používateľov.

Typicky je v súčasnosti digitálna knižnica predstavovaná a vytváraná skôr zo strany odborníkov na informačné technológie, ktorí sa pri tvorbe novej generácie svojich informačných systémov inšpirujú postupmi z oblasti knižníc a s knihovníkmi často úzko spolupracujú. Prednosťou digitálnych knižníc je vlastníctvo primárnych dokumentov, z čoho vyplýva i možnosť garantovať kvalitu, autentickosť, individuálne sprístupňovanie dokumentov podľa špecifických podmienok a výrazne vyššia presnosť pri vyhľadávaní. Nevýhodou digitálnych knižníc je zatiaľ ich malé rozšírenie, rôznorodosť, neexistencia jednotných štandardov a podpornej globálnej infraštruktúry, ktorá by umožnila prepájanie a spoluprácu digitálnych knižníc medzi sebou.

3.2 Úlohy, ktoré by mali knižnice plniť: (2)
1. Digitálne knižnice musia integrovať prístup k materiálom zároveň aj s prístupom k nástrojom umožňujúcim spracovať tieto materiály.
Bude potrebné vyvinúť množstvo nástrojov, od techník spracovania prirodzeného jazyka (automatický preklad, extrakcia a sumarizácia informácií, automatické rozpoznávanie reči) až po vedecké a matematické výpočty a modelovanie, vizualizáciu a pod. Sú už digitálne knižnice, ktoré to umožňujú, ako napr. Digimorph
Digital Library poskytuje 2D a 3D vizuálne techniky na skúmanie vnútornej a vonkajšej štruktúry žijúcich zvierat. Projekt Perseus umožňuje prístup k historickým obrázkom a mapám Londýna ako aj k virtuálnej realite umožňujúcej skúmať tieto objekty a pod.

2. Digitálne knižnice by mali podporovať vytváranie individuálnych alebo komunitných informačných priestorov
Digitálne knižnice by už nemali poskytovať iba prístup k digitalizovaným informačným zdrojom, ale podporovať tvorbu informačného priestoru prostredníctvom procesu selekcie, anotácie, prispievania a spolupráce. Anotácia umožňuje vytvárať nové štruktúry, ako napríklad spojenia medzi objektami, používatelia by mali mať možnosť dodávať nové objekty, obrázky a pod. Anotácie by mohli byť buď súkromné, verejné, alebo dostupné iba určitej skupine používateľov a pod. 3. Digitálne knižnice potrebujú sémantickú štruktúru
Digitálne knižnice by mali mať konceptuálnu štruktúru pre jednotlivé oblasti poznania vrátane štandardov metaprvkov. Ide o náročný proces, ktorému treba venovať patričný výskum. Štandardizačné aktivity v oblasti metaúdajov na webe priniesli už pozitívne výsledky. Prostredie internetu umožnilo vznik rôznych skupín zaoberajúcich sa tvorbou štandardov pre metaúdaje. Niektoré existujú vo forme iniciatív, ktorých náplňou je vytváranie všeobecne zameraných štandardov, iné vo forme skupín vyvíjajúcich zvyčajne štandardy so špecifickým zameraním. K tým, ktoré sa metaúdajmi zaoberajú všeobecne, môžeme zaradiť Dublin Core iniciatívu a činnosť W3C konzorcia.

Dublin Core iniciatíva vytvorila jednoduchý a zároveň efektívny súbor metaprvkov, ktorý je ľahko zrozumiteľný. Súbor 15 prvkov a 52 kvalifikátorov umožňuje vyjadriť obsah zdroja jednoducho a komplexne. Ešte
významnejším krokom je činnosť W3C konzorcia, ktoré má už významné pokroky v oblasti popisu zdrojov. Resource Description Framework (Rámec pre popis zdrojov), ktorý využíva na popis jazyk XML, poskytuje neobmedzené možnosti vyjadrovania metaúdajov a tým prispieva k lepšiemu využívaniu informačného bohatstva prezentovaného na webe. 4. Digitálne knižnice potrebujú štruktúru umožňujúcu výkonnú navigáciu a vyhľadávanie
Dôraz by sa mal klásť na zlepšovanie možností navigovania a vyhľadávania medzi rôznymi digitálnymi knižnicami, podporu kontextuálnej navigácie a pod. Cieľom by malo umožniť používateľovi skúmať predmet záujmu z viacerých hľadísk.

5. Digitálne knižnice by mali podporovať krížové vyhľadávanie z viacerých databáz
Táto požiadavka súvisí s predchádzajúcou, pričom ide o koncepciu známu z databázových centier ako tzv. cross searching. V internete krížové vyhľadávanie využívajú metaprieskumové stroje. Mali by sa využívať techniky podporujúce dotazy
s atribútmi príbuzných objektov, vyhľadávanie v zložitých objektoch (texty skladajúce sa z viacerých sekcií,
potravinové výrobky skladajúce sa z jednotlivých zložiek), vyhľadávanie založené na atribútoch (počet obyvateľov podľa príjmu, veku a pod.). 6. Používateľský interfejs digitálnych knižníc by mal podporovať rôzne metódy práce s digitálnymi knižnicami
Pri navrhovaní digitálnych knižníc a používateľského interfejsu sa neberie do úvahy správanie používateľa pri vyhľadávaní informácií a rôzne skupiny používateľov. Súvisia s tým aj problémy personalizácie a prispôsobovania interfejsu poznatkovej
báze používateľa.

7. Používatelia by mali mať k dispozícii nástroje na tvorbu a využívanie sémanticky bohatých digitálnych knižníc
Web nesmierne uľahčil a zdemokratizoval publikovanie informácií na internete. Je dôležité, aby používatelia mali k dispozícii kvalitný nástroj umožňujúci vytváranie takýchto knižníc.

4 Príklady digitálnych knižníc (3)
Dnes existuje veľké množstvo zaujímavých a užitočných digitálnych knižníc. Spomeňme aspoň štyri digitálne knižnice patriace medzi tie najúspešnejšie.

American Memory (http://memory.loc.gov/)
Je voľne dostupná digitalizovaná digitálna knižnica Kongresovej knižnice USA. Vznikla v druhej polovici 90. rokov s cieľom sprístupniť najmä pre potreby výučby na všetkých typoch škôl najzaujímavejšie dokumenty z americkej histórie.

Vo viac než stovke samostatných digitálnych zbierok sprístupňuje dnes okolo 7 miliónov artefaktov vybraných z historických zbierok – fotografií, obrazov, listov, rukopisov, textov, vzácnych kníh, máp, zvukových nahrávok, filmov, ale aj ďalších typov materiálov. Okrem vlastného obsahu priniesol tento projekt (označovaný vzhľadom na svoj rozsah a náročnosť niekedy tiež ako “digitalizačný Apollo-projekt“) i rad prepracovaných digitalizačných štandardov a postupov využívaných v mnohých ďalších projektoch a digitálnych knižniciach. Prevádzka a rozvoj digitálnej knižnice sú financované Kongresovou knižnicou a z grantov.

JSTOR (http://www.jstor.org/)
Je uzavrená (dostupná iba na základe predplatného) digitalizovaná digitálna knižnica archívnych čísiel časopisov z oblasti spoločenských vied, vytváraná a prevádzkovaná otvoreným nezárobkovým združením vysokých škôl a knižníc JSTOR (Journal Storage) za podpory Mellonovej nadácie; združenie má v súčasnosti viac ako 1 600 členov. Prvotným cieľom bolo zdigitalizovať “zlaté časopisecké jadro“ americkej humanitnej vedy – teda tých časopisov, ktoré vlastní prakticky každá akademická (americká) knižnica – a pomôcť tak knižniciam riešiť problémy s úložným priestorom pre archívne čísla, s neúplnosťou zbierok (história väčšiny časopisov predstavuje desiatky až stovky rokov), rastúcimi nákladmi na údržbu a ochranu starých fondov a taktiež s efektívnym sprístupnením archívnych fondov používateľom. Ekonomický model bol vymyslený tak, aby na jednej strane umožnil celý systém dlhodobo prevádzkovať a ďalej rozvíjať a aby na druhej strane bol pre členov združenia finančne výhodný. Vzhľadom na dohodu s vydavateľmi o tom, že nie sú prístupné najaktuálnejšie čísla časopisov (digitalizuje sa vždy od prvého čísla prvého ročníka až po dohodnutú pohyblivú hranicu, stanovenú pre každý časopis zvlášť – v priemere 3 – 5 posledných rokov), neplatia sa žiadne poplatky vydavateľom. Všetky príjmy z predplatného idú teda výhradne iba na prevádzku systému a ďalšiu priebežnú digitalizáciu; mesačne sa vzhľadom na posun pohyblivej hranice digitalizuje niekoľko stoviek tisícov strán staronových čísiel časopisov (každá strana sa uchováva jednak v podobe obrázku na poskytnutie originálneho vzhľadu, jednak sa cez OCR systémy prevádza do textovej podoby s cieľom umožniť fulltextové vyhľadávanie). Pôvodná zbierka označovaná dnes ako Arts & Sciences I Collection (obsahujúca 117 základných časopisov s celkovo takmer 8 000 ročníkmi jednotlivých čísiel) sa postupne dopĺňa ďalšími zbierkami – Arts & Science II, Business, Ecology & Botany, General Science, Language & Literature, Music Collection.

Celkový objem dát v digitálnej knižnici, reprezentujúcich 12 miliónov strán z 322 časopisov, sa pohybuje v ráde TeraBytov.

Internet Archive (http://www.archive.org/)
Je to otvorená zberná digitálna knižnica, vytváraná a prevádzkovaná neziskovou organizáciou Internet Archive s cieľom vybudovať archívnu “internetovú knižnicu“ umožňujúcu trvalý prístup k historickým vrstvám internetu. Od roku 1996 sa za pomoci automatizovaných zbieračov zbierajú webové stránky z internetu a ukladajú sa do digitálnej knižnice (obsahujúcej dnes okolo 10 miliárd WWW stránok, predstavujúcich vyšej 150 TB dát!). Pomocou tzv. WayBackMachine je možné zobraziť, ako vyzerala WWW stránka s udaným URL v určitom okamžiku v minulosti. Do budúcnosti sa plánuje i fulltexové vyhľadávanie v histórii internetu. ICDL – International Children’s Digital Library
(http://www.icdlbooks.org/)
Ide o projekt otvorenej digitalizovanej knižnice špecializovanej na svetovú detskú literatúru, ktorý realizuje univerzita Maryland a spoločnosť Internet Archive. Päťročný projekt je financovaný z grantu amerického programu Digital Library Initiative [19] a spolupracujúcich organizácií. Jeho cieľom je vytvoriť digitálnu knižnicu obsahujúcu 10 000 vybraných detských kníh reprezentujúcich to najlepšie v oblasti detskej literatúry zo stovky kultúr celého sveta (v súčasnosti už knižnica obsahuje prvých 200 knižných titulov v 15 jazykoch). Na vývoji používateľského rozhrania spolupracuje interdisciplinárny tím počítačových odborníkov, knihovníkov, učiteľov a psychológov spolu s deťmi, ktoré tvoria hlavnú cieľovú skupinu používateľov digitálnej knižnice.

Záver

Digitálne knižnice sú teda novším systémom, ktorý slúži pre spoločnosť, hlavne čo sa týka vzdelávania a poskytovania informácií. Ale cieľom je aj, aby digitálne knižnice neboli cieľom, ale prostriedkom k budovaniu informačnej spoločnosti pre nás všetkých. Mali by uchovávať a tvoriť vysokokvalitné, sémanticky bohaté informačné zbierky, ktoré budú využiteľné počas dlhého obdobia.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Využitie digitálnych knižníc v spoločenskej praxi